Dnes to isté politické vedenie mesta navrhuje zvýšenie poplatku za komunálne odpady z 22,56 € na 27,00 €, pritom pre prijatie takéhoto opatrenia neexistujú žiadne legitímne ekonomické dôvody či vstupy. Inflácia v ostatných rokoch osciluje okolo nuly, klesajú ceny nafty, energií, atď.
Od roku 2011 museli obyvatelia mesta Liptovský Mikuláš čeliť nárastu poplatku za komunálne odpady zo 16,79 € / osoba / rok na práve navrhovaných 27,00 € / osoba / rok t. j. cca o 61 %. Ide o celoslovenský unikát, ktorý je v priamom filozofickom rozpore s titulom „najlepšie separujúce mesto.“
Potom, čo Občianske združenie TATRY vypovedalo mestu zmluvu o spolupráci, ktorá bola jednostranne plnená a jej ekonomické či logistické náklady takmer stopercentne znášalo občianske združenie, bola ukončená intenzívna kampaň „Neseparujte sa! Separujte s nami“, mesto Liptovský Mikuláš zaspalo na vavrínoch.
Správy o stave odpadového hospodárstva v meste sú formálne, majú úroveň zlej bakalárskej práce a neakceptujú sa v nich pripomienky odbornej verejnosti, stratila sa intenzita práce s verejnosťou a špecifickými cieľovými skupinami (mladí ľudia, dôchodcovia), nie sú realizované efektívne logistické opatrenia pre zvýšenie miery triedenia odpadov a namiesto nich sa mesto vybíja v PR akciách typu „podzemné kontajnery“ či vopred predražené „rozdávanie kompostérov“ … Nečudo, že miera triedenia odpadov stagnuje, od roku 2010, na úrovni okolo 25 %.
V meste sa financujú rôzne externé štúdie, napr. „Analýza odpadového hospodárstva pre mesto Liptovský Mikuláš s výhľadom na obdobie 5,10 a 20 rokov“ (2 000,00 € + DPH), ktorých závery sa neprenášajú do praktického výkonu, lebo odporúčania niekomu nevyhovujú.
Verejná politika sa zúžila na dve oblasti: kŕmenie nenásytného pažeráka zvaného šport, kde sa ročne utopí min. 1,2 mil. € (len pre porovnanie v roku 2014 išlo na vzdelávanie a mládež cca 354 tisíc eur a na kultúru 101 tisíc eur) a nekoncepčné budovanie parkovísk namiesto koncepčnej parkovacej politiky. Zároveň sa vzdychá, že nie je na rozvoj verejných priestranstiev, zeleň, lavičky …
Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš, ktoré v meste zabezpečujú terénny výkon agendy životné prostredie (odpady, zeleň, údržba verejných priestranstiev …), sú spôsobom riadenia, dôrazom na výsledky, metódami práce, osobnou zodpovednosťou a vyvodzovanými konzekvenciami za plnenie úloh … zakotvené niekde v minulom storočí. Vidia len to, čo chcú vidieť a urobia len to, čo dostanú priamym príkazom z radnice.
Míľniky odpadového hospodárstva v meste Liptovský Mikuláš sú obrazom jeho tragikomického riadenia: uzatvorenie mestskej skládky TKO Veterná Poruba, chaos okolo hľadania budúceho riešenia zneškodňovania komunálnych odpadov, ignorovanie kauzy „plazmový reaktor“ pri Liptovskom Hrádku mikulášskymi politikmi či už spomínaná analýza pre analýzu …
V tomto chaose sa akosi stráca vôľa sledovať strategické ciele, ktorým sa nevyhne ani „Mesto pre všetkých“ – Liptovský Mikuláš, bez politického zafarbenia nastavovať efektívne aktivity a vytvárať k nim adekvátne ekonomické nástroje.
Do roku 2020 musí SR triediť min. 50 % komunálnych odpadov a 70 % stavebných a demolačných odpadov . V podmienkach tohto mesta je pre dosiahnutie tohto strategického cieľa potrebné zvyšovať množstvo vytriedených a zhodnotených zložiek z komunálneho odpadu o 700 ton / rok (!!!), a to vrátane nadchádzajúceho roka.
Ďalej, nový zákon o odpadoch, platný od 01.01.2016, určuje bezplatnosť triedeného zberu odpadov. Občania budú platiť iba za zneškodňovanie odpadov (ukladanie na skládky a spaľovanie) t. j. opätovne neexistuje ekonomický predpoklad pre zvyšovanie poplatku za komunálne odpady.
Aké sú teda skutočné dôvody navrhovaného zvyšovania poplatku za komunálne odpady ?
Občania mesta Liptovský Mikuláš sú už niekoľko volebných období traumatizovaní bojom dvoch nezmieriteľných politických klanov – červených a modrých, reprezentovaných Jánom Blcháčom a Alexandrom Slafkovským, v spojení s ich miestnymi politickými svorkami.
Každú politickú zmenu v meste sprevádzajú personálne čistky a obsadzovanie strategických miest ľuďmi, z ktorých sú niektorí za zjavným odborným či výkonnostným zenitom (sú však členmi správneho klanu), očierňovanie oponentov a generovanie nespočetného množstva žalôb, nástup propagandy a cenzúry v komunálnych médiách …
… vždy sa akoby začínalo odznova a za zlé manažérske rozhodnutia nikto nezodpovedá – ani primátor, ani poslanci, z ktorých niektorí sú v aktívnej mestskej politike 20 rokov (a hlasovaním legitimizovali zlé návrhy a opatrenia) a ani pracovníci MsÚ či rôznych mestských organizácií.
Rozdiel medzi možnou výškou poplatku za odpady a navrhovanou výškou tohto poplatku predstavuje preto politické náklady odpadového hospodárstva generované zlými manažérskymi rozhodnutiami.
Ako občan mesta nevidím preto dôvod, aby ktokoľvek v tomto meste, z vlastných finančných zdrojov, saturoval verejné náklady politického zápasu dvoch nezmieriteľných klanov a neodbornosť ich rozhodnutí.
Rudolf Pado
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na pado.blog.sme.sk.