Všetko sa deje aj napriek faktu, že samotné programové vyhlásenie vlády sľubuje D1 Bratislava-Košice do roku 2020:
“Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic. Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky.”
Na druhej strane “analytici” a tretí-sektor argumentuje, že prešovský obchvat nie je potrebný, lebo v Prešove sú veľmi malé intenzity a možno je lepšie investovať do vlakovej alebo autobusovej dopravy. Tu je vhodné poznamenať, že nezávislá štúdia dopravného prieskumu od DAQUE Slovakia s.r.o. konštatuje tieto dva hlavné fakty:
“Najvýznamnejším tranzitným ťahom prechádzajúcim cez mesto Prešov je ťah smerujúci zo západu na juh a opačne, teda medzi mestami Levoča (Poprad) a Košice.”
“V prípade varianty s vybudovaním obchvatu Prešov západ – Prešov juh (D1) spoločne so severným obchvatom mesta (R4) majú potenciál presunu na novú cestnú sieť vyššieho dopravného významu všetky vozidlá vykonávajúce tranzit cez mesto Prešov. Potenciál presunu má teda 9 457 vozidiel.”
Inak povedané ak má zmysel niečo v Prešove stavať, tak je to práve časť D1 Prešov západ – Prešov juh. Často sa však v médiách spomína aj argument, že ponúkané ceny sú prílíš vysoké z dôvodu, že dané tendre boli vyhlásené v krátkom časovom úseku za sebou. Vyhlasovanie viacerých tendrov v kratšom časovom období však nemusí automaticky znamenať, že sa do súťaží prihlási málo firiem, ktoré ponúknu nevýhodné ceny. Pre príklad sa pozrime do roku 2013, keď vyšlo päť verejných súťaží na stavbu diaľnic a rýchlostných úsekov v jeden deň. Išlo o úseky D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, Diaľnica D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno, R2 Ruskovce – Pravotice, R2 Zvolen, východ – Pstruša a R2 Pstruša – Kriváň.
Týchto súťaží sa zúčastnilo viacero súťažiacich a ponúkli nižšie ceny, hoci sa súťažilo naraz o päť úsekov, a nie o tri úseky ako teraz. Neexistuje teda dokázateľný súvis medzi počtom súťaží a cenami, ide len o domnienku. Rovnako sa nedá s istotou tvrdiť, že nová súťaž vygeneruje zásadne nižšie ceny, ako spoločnosti ponúkli teraz.
Rovnako na vode stojí aj porovnávanie vysúťažených cien na kilometer diaľnice. Nahrubo prepočívať vysúťaženú cenu na jednotkový kilometer je totiž častokrát zavádzajúce. Napríklad pri úseku Košice Budimír – Bidovce vychádza jednotková cena za km 12,7 milióna eur (94% z predpokladanej hodnoty zákazky). Ide o stavbu v relatívne jednoduchom teréne na rovine. Pri obchvate Prešova je jednotková cena vyššia. (cca. 45 mil eur/km a 96% z predpokladanej hodnoty zákazky).
Čelíme však zložitým geologickým podmienkam, ťažkému terénu, máme tu tunel a 18 mostov. Len na priblíženie, údolie Malkovského potoka križuje diaľnica D1 mostným objektom vo výške cca 35 m. Východný portál tunela Prešov je situovaný na pravom brehu rieky Torysa na svahu vrchu Malkovská hôrka vo výške cca 25 m nad údolím v zosuvnom území. Zároveň tu máme aj most cez rieku Torysa. Toto všetko má vplyv na výslednú cenu.
Nie je ani úplne korektné porovnávať úsek pri Prešove s úsekom tunela Višnové, nakoľko geologické podmienky v horninách sú vždy iné, a je preto korektnejšie porovnávať medzi sebou náklady na stavbu mostov ako tunelov.
Okrem toho musím upozorniť aj na fakt, že sa prešovskom obchvate nachádzajú dve veľké mimoúrovňové križovatky. Križovatka Prešov- západ, ktorá má spolu 9 kilometrov vetiev, a križovatka Prešov- juh, ktorá má ďalších 2,2 kilometra vetiev. Spolu ide o ďalších 11,2 kilometrov ciest, čo je samozrejme viac, ako má samotný diaľničný úsek s dĺžkou 7,8 kilometra.
Len tieto dve križovatky, Prešov- západ a Prešov- juh majú stáť spolu okolo 38 miliónov eur. Špeciálne križovatka Prešov, západ bude patriť k najväčším na Slovensku, keďže tvorí uzol medzi budúcou diaľnicou D1 a rýchlostnou cestou R4 (severný obchvat Prešova) a zároveň bude umožňovať spojenie všetkých smerov, ale aj prepojenia na cesty I/18 a II/546 vrátane vstupu a výstupu do mesta Prešov. Ešte raz zdôrazňujem, že len tieto dve križovatky, majú stáť spolu okolo 38 miliónov eur. Oveľa korektnejšie ako nahrubo počítať a porovnávať náklady na výstavbu jedného kilometra diaľnic, by tak bolo prerátať ich na meter štvorcový cesty a dostali by sme sa k úplne iným číslam.
Svoju rolu však rovnako zohráva aj blízkosť veľkého mesta. Keďže sme v blízkosti zastavaného územia, množstvo financií si vyžiada prekládka inžinierskych sietí – či už vodovodného, plynového, elektrického alebo telefonického vedenia a optických káblov. Ďalším nákladom sú aj protihlukové steny, ktoré vyjdú na približne 4 milióny eur. Na vyvolané investície sa počíta s ďalšími približne 10-11 miliónmi eur.
Súčasťou vysúťaženej ceny diaľničného úseku je zároveň aj výstavba nového strediska údržby, ktoré nahradí staré stredisko pri Petrovanoch. Nové stredisko bude okrem iného vybavené aj operátorským pracoviskom pre monitorovanie situácie v tuneli Prešov. Náklady na výstavbu strediska s vybavením sa pohybujú do 5 miliónov eur.
Záverom
Ak si to všetko spočítame, dostávame sa úplne k iným číslam pokiaľ ide o čistý jednotkový kilometer diaľnice ako medializovali páni z mimovládnej organizácie.
Keďže však problémy so zložitou geoĺógiou, ťažkým terénom a blízkosťou zastavaného územia zmeniť nevieme, do budúcna nemôžeme predpokladať, a už vôbec nie garantovať, výrazné zníženie ceny tohto úseku. Rovnako zdôrazňujem, že nová súťaž znamená zdržanie výstavby o rok a pol až dva. A toto zdržanie a následné pokračovanie dopravného kolapsu v Prešove nemusí vykúpiť zásadne nižšia cena.
Drvivá väčšina investorov nechce prísť na východ, lebo región nemá dobudovanú dopravnú infraštruktúru a to je aj dôvod prečo žiadna KIA, Jaguar nepostaví svoj závod medzi Košicami a Prešovom. Pritom východ takúto investíciu potrebuje. Povedzme, že v US Steele sa začne masovo prepúšťať a východ bude mať obrovský problém.
Aj preto som sa po dôslednom zvážení všetkých argumentov (pre aj proti) rozhodol, že k výstavbe pristúpim a to podpisom akceptačného listu, pretože na spojenie Košíc s Bratislavou čaká Slovensko už celé desaťročia. To, že nové vedenie ministerstva pod kuratelou pána Érseka sa rozhodlo ísť proti východniarom a hospodárskym záujom prešovského a košického regiónu je zarmucujúce. Ešte absurdnejšia je to situácia, keď ministrove súčasné kroky sú v priamom rozpore s programovým vyhlasením vlády.
Róbert Auxt
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na robert.blog.sme.sk.
