S vojnovými zločincami, ich prisluhovačmi, udavačmi a kolaborantmi sa na súdoch vysporiadala do 2-3 rokov. Zločinci podľa „zásluh“ išli za mreže, alebo boli popravení a ich majetok prepadol štátu, ako odškodnenie za to, čo napáchali.
Po spoločensko-ekonomickej zmene vo februári 1948 sa situácia v oblasti spravodlivosti, práva a samotnej justície ešte skvalitnila a výkonnosť sa zvýšila. Republika odolala tvrdým tlakom a nepodarilo sa ju rozvrátiť a zničiť zvonku, ani zvnútra. Imperialistický svet ostal sklamaný.
Po Havlovom majetkovom prevrate (rozvrate) v novembri 1989 sa žiaľ stal pravý opak. Zákony sa kozmickou rýchlosťou začali meniť a prispôsobovať na budovanie ranného kapitalizmu karpatského typu.
V prvom rade bol, okrem iného, zrušený zákon o príživníctve, aby Havlova povaľačská družina od Špalíčka mohla byť prekvalifikovaná z príživníkov a darmožráčov na vážených slobodných umelcov na voľnej nohe.
A potom prišli na rad zákony, ktoré umožnili postupne systematicky rozkrádať majetok štátu (predtým v socialistickom vlastníctve štátu) tak, aby krádež mohla byť označená za podnikanie, privatizáciu, reštitúcie.
Okrem tohto aspektu, nové poprevratové zákony vytvorili podmienky a živnú pôdu pre vznik justičnej zdravotníckej, stavebnej a ďalších mafií. Rodinkárstvo, známosti rôzneho druhu, ale aj lobing nadobudli na Slovensku nebývalých rozmerov. Kontrolné funkcie štátu boli zatlačené alebo úplne zrušené. Politika víťaznej strany v parlamentných voľbách určuje podmienky a pravidlá života ľudí na Slovensku podľa hesla „Víťaz berie všetko“. Spravodlivosť dostáva nový rozmer – pravdu má vždy a výhradne víťaz.
Za minulých 10 rokov dosiahla vymožiteľnosť práva najnižšiu úroveň od vzniku druhého Slovenského štátu.
Na výročnom sneme štátostrany 5.12.2015 v Nitre presviedčal veľký kormidelník Róbert, vedúci strany, novinárov, že Slovensko je právny štát. Ak tento právny štát funguje tak, že justícia svojimi „omylmi“ prepúšťa aj niekoľkonásobných vrahov na slobodu. Tak ako asi vyzerá neprávny štát?
V našom „právnom“ štáte neustále pribúda neobjasnených prípadov. Pripomeňme si prípady – Hedviga Malinová, Válko, Remiáš, Ducký a ďalšie. Priemerná doba trvania súdneho sporu do ukončenia trvá 6 až 7 rokov. Až 74 percent občanov sa pri prieskumoch vyjadrilo, že spravodlivosť je slepá. Slovenská justícia aj naďalej ostáva najmenej dôveryhodnou inštitúciou v tomto štáte.
Transparency International Slovensko sa zamerala na preskúmanie 600 prípadov za posledné 4 roky, kedy boli súdnou cestou riešení verejní činitelia (SME blog: štát, kde sa bielym golierom darí lepšie, ako bielym vranám). Zistila, že z 22 odsúdených volených predstaviteľov skončila za mrežami len 1 starostka. 16 z 22 odsúdených starostov odišlo zo súdu len s podmienkou.
Ani miliónové obstarávania na Ministerstve obrany SR do basy nikoho nedostali. Obľúbeným rozsudkom bola finančná pokuta. Len v 2 prípadoch dostali odsúdení aj podmienečný trest. Je na mieste pripomenúť, že finančný trest sa v trestnom registri nezapisuje a na odsúdeného sa v budúcnosti pozerá ako na netrestaného. [/B]Machinácie pri verejnom obstarávaní riešil aj Okresný súd v Trenčíne. Čuduj sa svete, ani v jednom prípade nepadla obžaloba za korupciu. V rozhodnutí súdu sa dokonca píše aj o tom, že obžalovaný, ktorý bol prichytený pri čine, prevzal v adresne označených obálkach „poplatky“ nie úplatky, ako by sa očakávalo. Týmto sa podarilo celý čin „správne“ prekvalifikovať a obžalovaný bol teda súdený „len“ za machinácie pri obstarávaní. Nie za korupciu. A hoci bolo súčasťou trestu prepadnutie vecí vo výške 175 tisíc (!!!) eur, bol podnikateľ odsúdený len na 2 roky podmienečne a 40 tisícový finančný trest a jeho zamestnankyňa na 16 mesiacov podmienečne a pokutu 1.000,- eur..
]Poznámka: Bude určite veľmi zaujímavé a pre občana poučné sledovať prípad okresného vedúceho vládnej štátostrany z Prievidze, ktorý spolu, s vtedy ešte manželkou, počítali a do alobalu balili milióny eur, ktoré pochádzali z Hornonitrianskych baní Prievidza, čo nakoniec priznal aj ich majiteľ. Ak vôbec dôjde k súdu, ako tieto „alobalové“ peniaze sudca označí. Ponúkam mu niekoľko možností: Poplatok do „Klubu vyvolených“ (členské). Poplatok za zvoliteľné miesto na víťaznej kandidátke. Poplatok za reklamu. Je pravdepodobné, že celá kauza bude ututlaná a z pochopiteľných dôvod zametená „pod koberec“.
Príklady, ako sa rodí, upevňuje a zväčšuje slovenská justičná mafia (s využitím zverejnených skutočností od Transparecy International Slovensko):
Rekordérom v počte rodinných konexií v slovenskom súdnictve je šéf košického krajského súdu Imrich Volkai. Jeho dcéra Lucia a zať Miroslav súdia na košických okresných súdoch, manželka je zatiaľ „iba“ radcom na krajskom súde. Počet Volkaiovcov sa zrejme čoskoro rozrastie. V augustovom výberovom konaní súd Košice II vyhrala Dominika Volkaiová. O miesto sa v auguste uchádzala po prvýkrát, predtým pracovala ako vyššia súdna úradníčka na súde svojho svokra. Jej manžel Peter pracuje na košickej prokuratúre. V tohtoročných 47 výberových konaniach sa zúčastnilo 285 kandidátov. Z 59 víťazov malo 17 v justícii rodinu – ich podiel sa v procese zvýši dvojnásobne. Kým medzi zúčastnenými predstavujú 14 percent, medzi víťazmi je ich už takmer tretina. Okrem toho je celkovo medzi víťazmi takmer polovica takých uchádzačov, ktorí buď pracujú na rovnakom súde ako niektorý z členov komisie, alebo s členom výberovej komisie pracuje ich rodinný príslušník. Podobné „semenisko rodinných kádrov“, ktoré zastrešujú a chránia justične alebo politicky vplyvní rodičia, sa nachádza aj v bratislavskom, trenčianskom a ďalších krajoch.
Čo na tento stav dodať?
Ak samotný vstup do súdnictva (nezávislého) nie je férový, aká asi spravodlivosť môže vládnuť pri vynášaní rozsudkov?
19. novembra 2015 schválil parlament nové civilné kódexy súdnictva. Účinné by mali byť od júla a znamenajú opustenie starého modelu súdnictva a priklonenie sa k štandardným európskym úpravám. Predsedníčka súdnej rady SR verí, že nové kódexy prispejú k zefektívneniu súdnictva.
Stavu v súdnictve, z ktorého pramení absolútna nedôvera občana, nepomôžu takéto pózy ani úpravy fasády. Pythagoras kedysi dávno napísal, že: Spravodlivosť je soľou života. Na Slovensku žiaľ spravodlivosť absentuje.
Pokiaľ bude justičná mafia prepojená s politickou mocou v krajine, spravodlivosť nebude, lebo víťaz berie všetko. Uvedomuje si to aj vládnuca štátostrana?
Dôveru v justíciu nezvýši ani etický kódex sudcov. Sudcovská nezávislosť sa nedá zaplatiť neustále rastúcimi benefitmi a 13. a 14. platom sudcov. Vo vyspelých západných štátoch Európy je výška dôvery verejnosti považovaná za základný kameň skutočnej sudcovskej nezávislosti.
Aj justičná mafia patrí ako súčasť Augiášovho chlieva tohto štátu, ktorý ovládajú oligarchovia cez politickú elitu. Tu pomôže len radikálna zmena spoločensko-ekonomických pomerov a čistiť špina sa musí začať od justície…
Ing. Peter Palko, ľavicový intelektuál
