V piatok ráno chcel predseda OKS Ondrej Dostál opäť natrieť červenou farbou pomník Vasila Biľaka v nejakej hornej dolnej na východe Slovenska. Áno, dedina, ktorá je tak pyšná na svojho rodáka, že dovolí postaviť takému ultrakomunistovi pamätník, si nezaslúži, aby jej názov bol vôbec spomínaný. Ak by náhodou niekto netušil kto to bol ten Vasil, bol to jeden z komunistických papalášov, ktorý podpísal papier, na ktorom v roku 1968 pozýval tanky do Československa. No Dostálov čin však nebol dokonaný. Proste mu to pokazili policajti. Ondrej Dostál, ktorý vždy presadzoval transparentnosť v politike, transparentne na Facebooku deň pred akciou oznámil svoj úmysel. Keďže zrejme už aj na polícii vedia, čo je to Facebook (čo by robili v robote, keď tak ukrutne rýchlo vyšetrujú, napríklad Ficove účty na Belize), tak počas „brouzdania“ si to všimli. Vyhnali do ranného sychravého počasia nejakých úbožiakov v uniforme, nech toho teroristu pomníkov zastavia. Podarilo sa im to.
Vyzerá to tak, že žijeme v časoch ficizmu, kedy prokuratúre vôbec nevadí, že platí zákon postihujúci propagáciu o. i. aj komunistický režim a kdekto si tu stavia pamätníky komunistickým pohlavárom. Policajti potom musia obťažovať ľudí, ktorí sa snažia poukázať na flákanie sa polície, prokuratúry a súdov netradičnejším spôsobom. Lebo aj aktuálny stav týchto inštitúcií je prejavom ficizmu. Rovnako ako rozkrádanie a korupcia, ktorá sa stáva normou a už aj investigatívnejší novinári sú unavení z písania o nej. Vo ficizme aj elektronické médiá sú kvalitne spacifikované a z tlačených si oligarchovia urobili „jadrové kufríky“ na politikov. Do vysokých pozícií sú dosadzovaní ľudia buď oddaní strane, alebo sú nejakým spôsobom závislí od strany. Či už po dobrom ako štátne zákazky, dotácie, biznis s firmami a úradmi s rozhodujúcim vplyvom štátu, alebo po zlom, teda vydierateľní kvôli minulosti. Stav školstva a zdravotníctva je katastrofálny a sociálny štát je len akousi bájnou dedinou cárskeho ministra Potemkina. A podnikateľské prostredie je systematicky kobercovo bombardované.
Znie to takto dosť blbo, no niet dôvodu na paniku a blbú náladu. Sú medzi nami ľudia, ktorí keď dostanú šancu, sú pripravení urobiť malý zázrak po stratenej dekáde, ktorú môžeme s kľudným srdcom pomenovať ako obdobie ficizmu. Niektorí ľudia zmeny sú viditeľní, ako napríklad predseda OKS, iní a tých je oveľa viac, sú neviditeľní. Zatiaľ. Objavia sa, až keď reformné a demokratickejšie strany dostanú v parlamente šancu v podobe väčšiny. Áno, opozícia nepôsobí učesaným dojmom a nestojí v jednom šíku ako kolesíkovci zo Smeru, ale to je okay. Však ani Dostál nemá tak pekne vyčesané háro, ako Kaliňák, či (vraj) sexi strnisko na tvári. Ale tvrdiť, že všetci sú rovnakí, rozumej … aj tak všetci kradnú, môže len idiot. To je ako tvrdiť, že keď moja žena je mrcha, tak všetky ženy musia byť hárpie.
No a ako sa Ondrej Dostál dopracoval k titulu ficident? Počas ficových vlád bol Dostál už toľkokrát zatknutý, vyšetrovaný, predvedený na políciu, či pozvaný na výpoveď, že si podľa mňa už zaslúži vlastný titul. Keďže predsa len komunistický režim bol o niečom inom ako súčasný Ficov (napr. zatiaľ ešte mám kde napísať verejne svoj názor), disident by nebol úplne korektný výraz, tak som si dovolil skombinovať meno predsedu vládnej strany s výrazom disident. Myslím, že ak o pol roka Fico opäť bude premiérom (hoci aj s podporou KDH, či Mostu), výraz ficident sa začne využívať asi častejšie, keďže neutešený stav slovenskej spoločnosti ho donúti robiť diktátorské činy, aby sa udržal pri moci a neskončil ako Mečiar. Ak teda bude mať šťastie a ochráni ho nejaký nový fico.
Peter Frasch
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na frasch.blog.sme.sk.
