Mikloško: Európa bola najsilnejšia, keď bola kresťanská. Otváranie sa iným kultúram je sebevraždou

0
Jozef Mikloško (Autor: TASR)

Volení poslanci Európskeho parlamentu sú bez možnosti návrhu zákonov a aj tie, ktoré prijmú, bývajú často v rozpore so zákonmi členských krajín. Globálna ekonomika aj na európskej úrovni nám nepraje. Na Slovensku sú všetky významné banky, podniky a médiá v zahraničných rukách. Okrem domáceho zdanenia firiem a nadnárodných korporácií, ktoré často majú daňové prázdniny, všetok zisk tečie von z krajiny.

Sme oblasť s lacnou pracovnou silou, s lacnou výrobou, s nižšími cenami a zväčšujúcou sa spotrebou. Ak takými nebudeme, investori urobia čelom vzad. Zahraničné výrobky v krásnych obaloch zaplavujú naše trhy, opačný tok je, až na automobily, zriedkavý. Slováci chodia nakupovať potraviny a benzín do Rakúska, aj keď platy, dôchodky a sociálna starostlivosť je v oboch krajinách neporovnateľná. Bohatí u nás bohatnú, veľké firmy majú stále viac – fabrík, pôdy a financií. Chudobných je tiež stále viac, aj keď mnohí nepochopili, že ich záchranou už nebude štát, ale vlastná kvalifikácia a schopnosti. Máme stále viac voľných pracovných miest, ktoré obsadzujú pracovníci z cudziny.

Budúcnosť Európy?

Na Slovensku sa málo diskutuje o Európe a jej budúcnosti. Európa to sme aj my a teda máme čo k tomu hovoriť. Po bezzubých Konvenktoch pred referendom o vstupe do EÚ je dlho ticho aj pre polarizáciu tejto témy. Rýchle presuny po elektronických diaľniciach nám otvárajú nové svety, ale občasné debaty na sociálnych sieťach o tejto téme sú zväčša nekompetentné, jednostranné a s malým vplyvom na spoločnosť. Kandidatúra Maroša Ševčoviča na predsedu EK je pozitívna vec, ale aj keby ho zvolili, Slovensko z toho veľa nezíska.

Komisár Ján Figeľ bol dobrým komisárom, ale pre Slovensko to prínosom nebolo. Všetci funkcionári EÚ sa musia zaviazať, že nebudú nadŕžať krajine svojho pôvodu. Aj keby to bolo ináč, cez nepriestrelné bariéry európskych byrokratov sa za onoho času nedal v reálnom čase presadiť žiadny projekt. Európa je stále ohrozená finančnou, demografickou a morálnou krízou. Vstup za člena EÚ v roku 2004 nám v mnohom pomohol, ale…

Mitteleuropa

Na pozvanie organizácie Mitteleuropa, ktorá v dňoch 18. – 20. 10. 2018 usporiadala v Udine konferenciu Európa zradená – ilúzie a dizilúzie, som sa aktívne tejto pozoruhodnej akcie zúčastnil. Nadpis je trocha pesimistický, ale podujatie bolo „laboratóriom ideí“ o budúcnosti Európy, najmä tej, ktorá sa hlási ku kresťanským koreňom.

Mitteleuropa sa založila v Taliansku v roku 1974 s cieľom dialógu medzi Talianskom, strednou a východnou Európou a Balkánom. V čase totality to bola unikátna myšlienka predsedu Paula Petiziola z Cervignana del Friuli.

Dňa 1. mája 1991 ma na Úrade vlády ČSFR v Prahe navštívila ich 20-členná delegácia, odvtedy sme sa často stretávali. Vždy 2. mája, v deň, keď v roku 1989 Maďari otvorili hranice do Rakúska, zakaždým v inej krajine kládli vence miliónom obetí komunizmu. Začali v Prahe, bol som s nimi aj v Budapešti, v roku 1993 boli v Bratislave, kde po ceremónii pred Dómom zaspievali Zbor Židov z Verdiho Nabucca.

V Cervignano del Friuli na rieke Ausa padla prvá delová guľa v 1. svetovej vojne. Na 73. výročie si tam reprezentanti piatich krajín strednej Európy – Talianska, Rakúska, Maďarska, Slovinska a ČSFR, podali ruky a sľúbili navždy mier. Bol som medzi nimi aj na vtedajších 143. ľudových slávnostiach v Cormons. S veľkým úspechom tam vtedy vystupoval ľudový súbor z Heľpy, ktorý priviedol farár z Heľpy Ján Gnip.

Európa bola najsilnejšia, keď bola kresťanská

V Cormons, Cervignane, Aquilei, Grade, Giasiccu, Cividale del Friuli a teraz v Udine som pochopil, že všade tu vládne stredoeurópsky duch, v ktorom sa Stredoeurópania cítia ako doma. Európa bola najsilnejšia, keď bola kresťanská. Otváranie sa iným kultúram je sebevraždou. Bolo vážnou chybou, že do Lisabonskej zmluvy sa nepresadila preambula o Bohu a kresťanských koreňoch. Najmä Francúzi by si v tomto mali spytovať svedomie.

Na konferencii zaznelo, že zoskupenie krajín V4 – Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko, by sa malo rozšíriť na V8 aj s Rakúskom, Slovinskom, Chorvátskom a regiónom Friuli-Venezia-Gulia. Mitteleuropa tieto krajiny zbližuje a spolupracuje aj s Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom. Konštruktívnych debát v Udine sa zúčastnilo 15 krajín z týchto regiónov.

Zakladatelia EÚ – Adenauer, de Gasperi a Schuman nemohli predvídať terajší vývoj. Ich kresťanskodemokratický sen sa neuskutočňuje, jednota Európy je utópiou, aj keď je jedinou možnosťou proti globalizácii. Mitteleuropa roky prispieva ku dialógu medzi politikmi, diplomatmi, ekonomickými a kultúrnymi inštitúciami Talianska, strednej a východnej Európy a Balkánu. V Udine prebehli panely o európskych víziách a nádejach, o vznikaní nových múrov, o financiách, daniach a trhoch. Bol som pozvaným prednášateľom v paneli Inštitucionálna a kultúrna diplomacia – v službe koho?

Vo svojom vystúpení som medzi iným povedal: „Európa sa dnes líši od ideálov novembra 1989. Je brzdená politickou korektnosťou, genderizmom, feminizmom, mediálnymi manipuláciami, nekontrolovanou migráciou. Ani na nové bioetické problémy nie sme pripravení. Porevolučná diplomacia, ktorej som sa v Taliansku aj pred naším vstupom do EÚ zúčastnil, bola aj vecou srdca, okamihu, úsmevu, noblesnosti a čaše vína. Taliansko bolo stálym podporovateľom Slovenska, aj keď iní sa tvárili nepresvedčivo.

Kultúra ako vstupenka

Našou vstupenkou do sŕdc Talianov a Európy bola kultúra. S Talianmi máme spoločné kresťanské korene, podobnú mentalitu a tisícročie spolupráce. Moje sympatie k tomuto štátu nezávisia od jeho momentálnej vlády. Som však milo prekvapený nad pozitívami myšlienok a činov súčasného premiéra G. Conteho a aj vicepremiéra a ministra vnútra M. Salviniho.

Kardinál Hofner sa raz vyslovil, že zo Západu príde blahobyt a z Východu svetlo. V súčasnosti to nie je tak. Zo Západu prichádza liberalizmus, finančné špekulácie, tlačenie peňazí, obrovské zadlženie a egoizmus. Východné svetlo je dnes turbokapitalizmus, korupcia, snaha o úspech, peniaze, zisk a moc za každú cenu.

Základnou hodnotou Európy je mier, na ktorý sme si zvykli 73 rokov. Treba ho za každú cenu udržať. Vzájomné sankcie a harašenie zbraňami okolo Ruska sú nebezpečné, dnešné Rusko nie je ZSSR. Vojna by bola vzájomným totálnym zničením s miliónmi mŕtvych. K zblíženiu Západu a Východu by mali byť našimi vzormi patróni Európy – najmä sv. Cyril a sv. Metod.

Dvadsaťdeväť rokov po páde komunizmu ľudia dobrej vôle vidia, že ak sa Európa nevráti k hodnotám, morálke a čestnosti, zle skončí. Počas 40 rokov komunistickej totality sme žili nie naše, ale cudzie životy, je čas vrátiť sa k životu v pravde!

Autor: Jozef Mikloško

- Reklama -