„Vadí mi, ako sa téma utečencov zneužíva na Slovensku na politikárčenie. A tak som sa rozhodol nemudrovať ako ostatní z tepla parlamentu, ale ísť sa presvedčiť na vlastné oči tam, kde utečenci prichádzajú – na samý juh Talianska,“ vysvetlil svoje pohnútky Miškov.
Za vyhlásenie parlamentu k utečencom síce nehlasoval, ale s viacerými bodmi vyhlásenia súhlasil. Prekáža mu, že diskusia prebieha bez toho, aby mali diskutujúci aspoň potuchu o tomto probléme.
„Nechcel som sa zaradiť k väčšine salónnych parlamentných politikov, a tak som sa rozhodol presvedčiť na vlastné oči a uši. A urobiť si vlastný názor. Neskreslený mediálnymi informáciami a manipuláciami na sociálnych sieťach, s ktorými sa zrazu akoby vrece roztrhlo,“ hovorí poslanec.
K Miškovovi sa pridal aj Jozef Kollár, ktorý je členom Výboru NR SR pre európske záležitosti. Spoločne sa vydali do sicílskeho mestečka Pozzallo, ktoré malo byť zaplavené imigrantmi z Afriky.
Video z cesty slovenských poslancov si môžete pozrieť TU
Mesto sa počas popoludňajšej siesty vraj ničím nelíšilo od väčšiny iných prímorských miest. „Prešli sme sa vyľudneným centrom, zamierili na pláž s dovolenkujúcimi turistami. A utečencov nikde,“ vysvetľuje Miškov. „Zúfalí sme zamierili na radnicu. So starostom sme sa práve minuli, musel odísť na konferenciu do Palerma, ale ochotná pani úradníčka nás na naše veľké potešenie nasmerovala na prístav, v ktorom majú ,welcome centre‘ pre utečencov. No namiesto medializovaných 30-tisíc ich tu vraj nie je viac ako tridsať,“ pokračuje.
Jeden utečenecký pár sa im však po chvíli hľadania podarilo nájsť. Hovorili po anglicky. „Jemu veľmi do reči nebolo, ale ona (Joe) nám o sebe prezradila, že má 21 rokov a naspäť sa už nikdy nechce vrátiť. Nepýtali sme sa prečo. Báli sme sa, že sa začne plakať,“ píše Miškov.
„Pýtali sme sa aj domácich obyvateľov na skúsenosti s africkými návštevníkmi. S ,migrante‘, ako ich tu nazývajú, nikdy nebol žiadny problém. Veď sa na nich pozrite, sú to chudáci ľudia, musíme im predsa nejako pomôcť. V tú chvíľu som si uvedomil, že som rád, že som nehlasoval za testosterónové uznesenie parlamentu,“ uzatvára Miškov.
Text v pôvodnom znení si môžete prečítať TU
