Detviansky chlapci neboli zrejme najviac náchylní k exhibicionizmu a neboli zrejme najchudobnejší. V niečom inom bude tkvieť skutočnosť, že títo junáci pri svojich tancoch odhaľovali najviac zo svojej nahoty, nakoľko im košele siahali pokiaľ siahali a na dlhé gate si tiež nepotrpeli. Ale nič to zato. Je to tradičné a je to slovenské.
Iné to už bude asi s onakvejšou nahotou iných tanečníkov, keď tak sprudka pohla žlčou Mariana Kotlebu a jeho roty. Či to však nebude skôr tým, že sa vyskytla možnosť narábať s finančným obnosom určeným na konkrétne využitie a zahrať sa tak účelovo na mravokárcu dbajúceho o dostupnosť kultúry pre všetkých. Napríklad návštevou miestnej knižnice. Rozhodnutie predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja nepodpísať zmluvu o čerpaní dotácie pre Divadlo Štúdia tanca, poskytnuté Ministerstvom kultúry pre potreby už tradičného festivalu, a hlavne, zdôvodnenie takéhoto kroku dekadentným smerovaním onoho festivalu je viac ako trápne. Je priehľadné a sprosté zároveň, ak sa oháňa účinkovaním sporo oblečených tanečníkov.
Sprosté v tom, že o dekadentnosti chcú rozhodovať ľudia z tých najdekantnejších, podobne ako rovnosť hlásajú tí najpovýšeneckejší. Marian Kotleba sa nám nebodaj najbližšie rozhodne prideľovať kultúrne balíčky, len aby sa Stredoslovákom ušlo čo najspravodlivejšej kultúry bez nánosov akéhosi prieniku iného, ktoré nechceme, lebo svoje si nedáme.
Pripomínam teda pánovi Kotlebovi, že heroická mužská nahota má svoje miesto vo vývoji umenia. Pre mňa je síce práve toto obdobie spájané s niečím oveľa horším ako dekadentnosť, ale ktožehovie, možno si už z toho obdobia niečo zrozumiteľnejšie vybral a dokáže to naporciovať aj svojmu okoliu.
Dušan Koniar
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na dusankoniar.blog.sme.sk
