Druhá časť, zväčša mlčiacej väčšiny spoločnosti, tiež túži po slobode a slušnej spoločnosti, ale z vlastnej životnej skúsenosti najlepšia pozná, čo je to slepá viera, čo je to jednostranné zameranie myslenia na jednu svetovú stranu, jednu ideológiu, čo znamená, keď sa ideológia, jej krásne myšlienky sprivatizujú, posvätia nepoškvrnenosťou – jednostranným a nemenným videním sveta okolo nás.
Winston Churchill skvele vystihol, popísal takýto svet, v súvekom čase, vtedy mimo politického života v januári 1950, na ostrove Madeira, keď slovom priklincoval, že všetci sú pre slobodu slova, veď temer nie je deň, keď by nebola ospevovaná, ale niektorí ľudia si to vysvetľujú tak, že práve oni môžu hovoriť, čo chcú, ale keď ktokoľvek iný proti nim čokoľvek povie, je to nehoráznosť. Veru taký bol minulý svet a spoločnosť, a taký aj zostal.
Mladí ideoví trubadúri
Žiaľ, veľká časť rôznorodých, najmä mladých ideových trubadúrov, nemá doslovne prežutú či prežitú minulosť i prítomnosť, ak len, tak zväčša cez prečítaný novinový názor, televíziu, rozhlas alebo internetový svet. Nemá však v sebe presvedčenie, a ak o ňom hovorí, tak ho len predstiera a nebojácne na svojich barikádach útočí, kádruje a súdi. Známy taliansky režisér svetového mena, Federico Fellini, na sklonku osemdesiatych rokov minulého storočia, vyriekol významnú nadčasovú úvahu, že má v budúcnosti strach z nedovzdelaných adolescentov. Prítomnosť jeho slová, aj u nás doma, potvrdzuje.
Životná skúsenosť ma naučila nedeliť ľudí, nerozdeľovať ich, ale spájať, i keď nie vždy som bol úspešný. Hlúposť, neznalosť, nadutosť, zákernosť, vulgárnosť sa nedelí podľa politickej, ideovej, etnickej, rasovej či náboženskej príslušnosti, je obsiahnutá všade, tu viac, tu menej, tak v súčasnej politickej koalícii, ako aj opozícii. Stále nás prenasleduje, tak ako v minulosti, pocit, že ak mám moc, mám právo na pravdu, nuž preto sa po nej, nie po pravde, ale moci, každý driape.
Odmietam uniformitu
Celý môj život som poznával, česť výnimkám, že múdrosť, úspech a dobro sa pravidelne rôznorodo odstrkovali, ponižovali, naopak hlúposť a zlo sa odmeňovali. Veril som, že sa v tomto niečo po roku 1989 zmení, veril som tak, že som z presvedčenia vstúpil z akademického prostredia do politiky. Dnes som už len pesimista. Zlyhal som aj ja. Viac trpím, ako sa teším zo života, napriek tomu život je krásny, a pre mnohé v poznaní sa oplatilo žiť. Odmietam uniformitu, nekritičnosť, nadutosť a nenávisť až za hrob. A v tomto duchu vždy kladiem slová, vety, myšlienky v spore, nie v boji s tými, čo majú iný názor a verím, že aj presvedčenie.
Autor: Dušan Čaplovič
- Reklama -
