Banáš: Ak ukazujeme na niekoho prstom, tri prsty ukazujú na nás

27.8.2019 14:59

Kočner sa stal fenoménom. Správy sa začínajú zaklínadlom: Ako povedal Kočner. Amen. Takto začína svoje zamyslenie nad „výskytom kočnerovcov“ v médiách, politike a živote publicista Jozef Banáš. A tento pretlak sa mu nepáči. Život je totiž o inom.

Banáš: Ak ukazujeme na niekoho prstom, tri prsty ukazujú na nás
Foto: TASR
Popis: Na snímke Jozef Banáš po prebratí ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2018

„Všetci na neho ukazujú, preklínajú ho, pľujú naňho. A čo ukazujúci? Akí sú novinári, politici a ich hltači, čo ukazujú prstom na toho malého bacuľatého mužíka?“ reaguje na súčasné dianie okolo Mariana Kočnera Banáš, ktorý sám skončil v politike, lebo si uvedomil, že „je to cesta do pekla“.

Podľa neho je neustále ukazovanie na iných, neustálym strácaním seba samého.

Na snímke Jozef Banáš, Zdroj: TASR

Svoj odchod z politiky odôvodňuje pochopením, že „politika je pre tých, ktorí nemajú dostatok síl na to, aby ovládali sami seba, majú sily len na to, aby ovládali iných“.

Preto podľa neho mnohí s nadšením ukazujú na politikov.

„Bojovať s inými je ľahšie, ako bojovať so sebou samým. Zabúdame, že ak ukazujeme na niekoho prstom, tri prsty ukazujú na nás,“ vysvetľuje.

„Vraj žijeme v demokracii a nejeden sa pasuje za bojovníka proti bezpráviu. Tí, ktorí kradnú brvná, posielajú do väzení tých, ktorí ukradli slamku,“ pokračuje.

Pritom sa u nás podľa publicistu 24 hodín denne porušuje zákon pred očami celej krajiny, politici, prezidentka, premiér sa tvária akoby nič. Banášovi prekáža, že ktosi vynáša protizákonne informácie z vyšetrovacích spisov a nič sa nedeje.

„Satinský by povedal: Šľak ma môže trafiť!“ spomína klasika.

Banáš tvrdí, že neposudzuje obsah Kočnerových správ, nemá na to čas ani ho nezaujímajú.

Podľa Banáša je Kočner všade – v médiách, politike, živote. Zdroj: TASR

„Žijem inde, snažím sa mať iné hodnoty ako tí, ktorí z nedostatku zmysluplnejšej činnosti nasávajú Kočnera,“ konštatuje o sebe tvrdiac, že jeho hodnoty sú inde ako kočnerovské.

Začnime každý u seba

„Múdrejší ako ja dobre vedia, že jediný možný spôsob, ako polepšiť svet a teda aj Slovensko je začať u seba. Ak by v tejto krajine platili a najmä sa rešpektovali česť, poctivosť, pravda, tak Kočner a jemu podobní tu nemajú živnú pôdu,“ hovorí bývalý diplomat.

Podľa neho sa však živná pôda pestuje práve odvádzaním pozornosti od seba poukazovaním na iných.

„Chceme, aby boli morálni tí druhí, od seba to až tak veľmi nepožadujeme. Dostali sme sa ´kočnerovčinou´ tak ďaleko, že chlapík v istom nákupnom centre odmietol prispieť na choré deti. Obďaleč poznamenal: Nech im prispeje Fico, ten kradne viac ako ja!“ upozorňuje Banáš.

Sám nevie, či si Kočner vymýšľa, alebo hovorí pravdu. Tvrdí, že to nie je podstatné.

Zdroj: Facebook/Jozef Banáš

„Podstatné je, že ktosi protizákonne púšťa informácie z vyšetrovania skôr, ako sa dostanú do rúk kompetentných. Ktosi tu bojuje o hnilú moc spôsobom rovnako hnilým. A ešte sa tvári aký je úžasný a férový!“ zamýšľa sa expolitik a dodáva, že je jedno, či je to novinár, alebo politik.

„Neuvedomuje si, že podmýva posledné zvyšky dôvery ľudí v demokraciu. Tvári sa múdro a dôležito, pretože má viac informácií, ako majú iní. Múdrosť však znamená schopnosť rozlíšiť dobro od zla, znamená zodpovednosť,“ odkazuje Banáš.

Podľa neho aj ten, kto tieto informácie vynáša, aj ten, kto ich šíri, koná nielen protizákonne, ale najmä nezodpovedne.

Výsledok takéhoto konania nie je zvýšený občiansky záujem o politiku, ale presný opak, upozorňuje.

Ľudia, ako hovorí, rezignujú, odchádzajú do vnútornej emigrácie svojich záhrad, hôr, chát. Prestávajú mať záujem o veci verejné. Prestávajú veriť.

„Čo s Kočnerom a systémom, ktorý spoluvytvoril?“ pýta sa rečnícky a odpovedá:

„Pokiaľ neprestaneme zbožňovať materiálne hodnoty, pokiaľ neprestaneme súťažiť, predbiehať sa, kto bude slávnejší, úspešnejší, bohatší, kto bude nosiť najmódnejšie šaty a chodiť do najatraktívnejších dovolenkových destinácií, nič sa nezmení. Nebudeme šťastnejší, budeme len úspešnejší. Nebudeme múdrejší, budeme len informovanejší. Ale informácia je od múdrosti na hony vzdialená.“ 

„Múdrosť je atribútom duše, srdca, informácia je atribútom rozumu,“ dáva do pozornosti publicista. 

„Zabúdame, že srdce patrí Bohu, rozum človeku. Má ho na to, aby využíval najväčší dar, ktorý sa mu dostal – dar slobodnej vôle, na to, aby pomáhal svojim blížnym,“ konštatuje.

„Kočnerovci a im podobní, ktorými sa to v našich médiách a v politike priam hemží, sú síce mocní, informovaní, rafinovaní, šikovní, vplyvní, majú kontakty, vydierajú, krásne a vtipne rečnia, nechajú sa oslavovať, ale nie sú múdri. Niet v nich lásky a porozumenia.“

Pre príklad z histórie sa vracia až k zhodeniu bômb na Hirošimu a Nagasaki, tí ktoré o tom rozhodli, tiež boli vzdelaní a informovaní... A najmä, hoci žili v demokracii, neboli slobodní. „Sloboda je vnútorný stav nezávislý na vonkajších okolnostiach,“ opisuje Banáš.

Materialistická palica

„Duchovnou cestou kráčajúci väzeň je slobodnejší ako hmotou zotročený človek mimo väznice. Materializmus aj kapitalizmus sú dva protipóly rovnakej palice. Oba tieto myšlienkové prúdy sú o majetkoch. Jeden o majetku súkromnom, druhý o spoločnom. Aj keď sú dva konce v zdanlivom protirečení, v jednom sú zhodné – materialistická palica nás vedie do skazy a je jedno, či je na jej čele komunista, alebo kapitalista.

Svet je priestor na zápas, na zlepšovanie seba samého. Toto je úloha, s ktorou sem boli poslaní. Silný bude človek len vtedy, keď sa nebude zaoberať inými, ale len sebou samým. Silný nepotrebuje súpera, vystačí si sám,“ uvažuje Banáš.

Kočnerovci podľa neho neustále súťažia z prostého dôvodu – netrúfnu si na zápas sami so sebou.

Podľa neho neustále súťažia o víťazstvo s inými zabúdajúc, že skôr či neskôr sa na scéne objaví niekto iný, lepší, mladší, rýchlejší, silnejší.

„Súťažili aj Mečiar, Čarnogurský, Dzurinda, Rusko, Slota a bohviekto ešte. Kam ich tento boj s inými doviedol? Kde sú? Koho zaujímajú? Kam sa na svojej životnej ceste svojim bojom s inými posunuli? Kam posunuli tých, ktorým vládli? Aké duchovné hodnoty sme si za ich vládnutia osvojili?“ vracia sa do minulosti Banáš. 

A dáva do pozornosti, že po celý čas nerobili iné, len sledovali iných, aby ich tí druhí nepredbehli.

„Zabudli, že od chvíle, keď začali sledovať iných, strácali seba. Človek vždy sleduje iných z jediného dôvodu – že sa bojí,“ vysvetľuje a dáva príklad, že ak je chudobný, bojí sa že nič nenahonobí, ak si nahonobil, bojí sa, že o to príde.

Strach je najväčší trest

„Ak je bezmocný, bojí sa, že takým aj ostane, ak je mocný, bojí sa, že o moc príde. A tak robí všetko preto, aby moc získal a o ňu neprišiel. Ako človek, ktorý sa bojí, používa pritom čokoľvek. Strach sa stal určujúcim prvkom jeho života. A tak, aby ho nelapili, aby sa vyhol trestu, siaha po ďalšej lži, podvode, krádeži, podlosti. A bojí sa ešte viac. Bojí sa, že mu na to prídu,“ uvažuje.

Strach sám o sebe je však už podľa neho trestom.

„Už vo chvíli, keď konali inému zlo, trestali samých seba. A neuniknú, hoc sa aj vykrútia zo svetských zákonov, zákonu večnému: Čo zaseješ – to budeš žať,“ vysvetľuje.

Dodáva, že boja sa aj tí, ktorí odhaľujú Kočnera.

„Boja sa toho, kto raz odhalí, kto za nimi stojí, o čo mu ide, koho chce ovládať. Strach je ten najväčší trest. Strach je vo vás a nie v tom koho sa bojíte,“ upozorňuje.

„Človek je jediný živý tvor, ktorý dostal do vienka jedinečný dar – rozum. Pre niekoho je to dar, ktorý ho posúva k cnosti, pre iného je to danajský dar,“ objasňuje.

Tento dar mu poskytuje možnosť slobodne sa rozhodovať. Slobodné rozhodovanie je ako nôž, pokračuje.

„Môžete ním odkrojiť chlieb pre hladného blížneho, ale môžete ním aj svojho blížneho zabiť. Je na každom z nás, ako sa rozhodne.“

Banáš nevie, kto stojí za kočnerovcami, a takto nazýva všetkých, ktorí manipulujú a klamú.

„Nazývam tak tých, ktorí neustále chcú polepšovať iných. Tých, ktorí to robia vedome aj tých, ktorí zaslepení bojom za starú pravdu pomáhajú novej lži. Neviem, či sa im darí dosahovať svoj cieľ – dostať sa k moci. Ani ma to nezaujíma. S istotou však viem, že sa im darí ľudí likvidovať v ľuďoch vieru v šľachetnosť, česť, lásku,“ hodnotí Banáš.

Markovo evanjelium

„Svojho času zakončil anglický biskup Butler omšu výzvou k veriacim, aby si prečítali sedemnástu kapitola Markovho evanjelia, pretože na nedeľnej omši bude hovoriť o lži.

Na ďalšej omši vyzval prítomných, aby zdvihli ruky tí, ktorí si zmienenú kapitolu prečítali. Väčšina rúk sa zodvihla. Biskup povedal: Budem vám skutočne musieť kázať o lži. Markovo evanjelium žiadnu sedemnástu kapitolu nemá,“ uzatvára svoje zamyslenie na sociálnej sieti publicista Jozef Banáš.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: AV
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Banáš: Ak ukazujeme na niekoho prstom, tri prsty ukazujú na nás

14:59 Banáš: Ak ukazujeme na niekoho prstom, tri prsty ukazujú na nás

Kočner sa stal fenoménom. Správy sa začínajú zaklínadlom: Ako povedal Kočner. Amen. Takto začína svo…