“Psychofyzika je, ako to vyjadruje už aj tento pojem, konglomerátom psychologických a fyzikálnych poznatkov. V rámci svojej metodiky a svojich obsahov sa pokúša o riešenie prastarého problému a či lepšie povedané vzťahu a spolupráce tela a ducha. Telo a ducha pokladá za rovnocenných partnerov, ktorí sa navzájom ovplyvňujú a podporujú, predovšetkým vtedy a či dokonca len vtedy, ak sú vo vzájomnej harmónii. Telo spája s fyzikou a ducha s psychológiou.
Táto problematika bola veľmi dlho potláčaná a tabuizovaná predovšetkým monoteistickými relígiami, ktoré telo pokladali za niečo podradné a dokonca v mnohých prípadoch aj za niečo nečisté.
Dôležité impulzy dal psychofyzike a jej výskumu najmä americký vedec Adams. Jeho pôvodným zamestnaním bol žurnalizmus. Časom si však nadobudol samoštúdiami bohaté vedomosti v rôznych vedných odboroch. Patril k tým odvážnym a obdivuhodným osvieteným duchom, ktorým robilo veľké potešenie rúcať a boriť bariéry vedeckých a spoločenských predsudkov a vydávať sa do neznámych a problematických oblastí bádania a skúmania.
Jeho životným poslaním sa stalo objavovanie fundamentálnych psychofyzikálnych súvislostí a zákonitostí aj vo vzťahu ku kozmickým procesom. A samozrejme objektom, kde sa stretávali, bol pre neho človek a celá jeho evolučná história. Jedna z jeho ideí, ktorá sa v ňom zrodila pri jeho výskumoch a neskôr rozhodným spôsobom ovplyvnila vývoj psychológie, bolo vyšetrovanie a analyzovanie obrazov maliarov. Išlo mu v tomto prípade, o zistenie príčin ich vzniku a o interpretáciu pohnútok, ktoré viedli k ich namaľovaniu.”
“Ešte doplním Denisove slová mojím pohľadom na Adamsa”,
vstúpila do diskusie Ginette a pokračovala:
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
