To už nie je normálne. Premiér R. Fico mal od soboty 2. januára do piatka 8. januára, teda za sedem dní, šesť tlačových konferencií. Keď som videl v piatok na obrazovke bojovný výraz na tvári premiéra R. Fica a vnímal obsah jeho posolstva k občanom tejto krajiny, tak mi úplne spontánne prišiel na um výrok lekára P. Tatára ešte z čias, keď bol v parlamente šéfom poslaneckého klubu Verejnosti proti násiliu, na adresu vtedajšieho premiéra V. Mečiara. Jediným dňom, keď nepredstúpil naživo pred kamery, bola streda 6. januára, sviatok Troch kráľov. Aby však premiér nezišiel z očí, tak tri zo štyroch televízií (RTVS, Markíza, TA3) mali v ten sviatočný deň vo svojich spravodajských reláciách spoty s témami, v ktorých dali priestor R. Ficovi. To ukazuje nezdravú situáciu aj v elektronických médiách. Ale späť k premiérovi. Na štyroch zo šiestich tlačových konferencií boli témou migranti. Na Slovensku pritom nie sú žiadni zo súčasnej utečeneckej vlny. Tých 149 asýrskych kresťanov, ktorí sú v súčasnosti v záchytnom tábore v Humennom, prišlo na základe aktivity katolíckeho občianskeho združenia Pokoj a dobro reprezentovaného kňazom P. Brenkusom z nitrianskej diecézy. V Gabčíkove sú žiadatelia o azyl z Rakúska.
Pokrytectvo: sústrasť A. Srholcovi a postoj proti utečencom
Na základe udalostí, najmä v Kolíne nad Rýnom a v menšom rozsahu aj v ďalších nemeckých a európskych mestách počas silvestrovských osláv, keď skupiny mužov, medzi ktorými boli aj utečenci z aktuálnej migrácie, sexuálne obťažovali a okrádali ženy, slovenský premiér svoj tvrdý postoj proti utečencom ešte viac pritvrdil. Do krajín Európskej únie vyslal signál, že nemieni akceptovať solidárnosť v prijímaní utečencov ani na dobrovoľnej báze a ako proklamovaný socialista financie nechce dávať do potravinových fondov, ale primárne iba na ochranu schengenskej hranice. R. Fico však navyše vyhlásil, že „vláda pod mojím vedením neurobí žiadne rozhodnutie, ktoré by viedlo k vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku“.
Pokrytectvom, ktoré sa v slovenskej politike naplno udomácnilo, bol moment, že slovenský premiér začal celú tlačovú konferenciu, na ktorej prezentoval ešte tvrdší postoj k utečencom, vyjadrením sústrasti blízkym kňaza A. Srholca. Ten však práve k tejto téme mal jednoznačný postoj: “Áno, plne súhlasím s prijatím utečencov na Slovensko. Od nás odišli celé vlny emigrantov pred násilím a totalitou. Boli láskavo prijatí a udomácnili sa. Je načase, aby aj Slovensko otvorilo svoje náručie a pomáhalo. Nebude to ľahké, ale je to splnenie biblického príkazu: Bol som ako cudzinec a prijali ste ma. Kto by pochyboval, mám už s nimi dlhoročné a len dobré skúsenosti,” boli Srholcove slová.
Premiér môže miliónkrát zdôrazňovať, že mu ide o ochranu žien a celkovú bezpečnosť na Slovensku, udalosti z Nemecka nemôžu byť dôvodom na opätovné zdôrazňovanie nebezpečenstva z utečencov. Správanie sa skupín, ktoré navyše ešte pri racionálnom posúdení majú zjavné známky organizovanosti, nemôže normálne uvažujúci politik premeniť do kolektívnej viny príslušníkov istej rasy či náboženstva. Udalosti z Kolína a z ďalších miest sú odsúdeniahodné, ale riešiť a zodpovedať sa za to verejnosti musí polícia a politici v Nemecku. Legitímne sú otázky, či je možné spolužitie rôznych kultúr, o ktoré sa európske krajiny na Západe pokúšajú už niekoľko desaťročí. To, že sa proti európskej kultúre žitia radikalizujú práve potomkovia druhej a tretej generácie, je dôvodom na hľadanie chýb a riešenia, ale uzavretie sa od iných kultúr určite nie je ideovo dobrým riešením, z pohľadu globalizácie života na Zemi však už ani fyzicky možným riešením. A môžeme stavať akékoľvek ploty, najmä keď nie je jednota ani medzi európskymi krajinami v stavaní takých plotov. Úspešný príbeh utečenca S. Jobsa je dostatočne známy, rovnako vieme o vylúčených getách cudzincov vo veľkých európskych mestách. Jeden fakt je však jednoznačný: vedecky a technologicky najviac rozvinuté krajiny sú multikultúrne. Európska únia ako celok nevie samostatne vyriešiť žiadny vojnový konflikt v regióne, odkiaľ prichádzajú utečenci. Volať po participácii bohatých arabských krajín je zbytočné, keď utečenci sú v pohybe do Európy.
Lídrov v Európe nepresvedčil
Slovenský premiér celý uplynulý rok, odvolávajúc sa na spravodajské informácie, len upozorňoval na riziká, ale zjavne hovoril o nich len pred domácim publikom. Neviem, ako dôvodil na európskych samitoch, ale ak by R. Fico presvedčivo argumentoval aj pred lídrami ďalších krajín proti kvótam a zároveň ponúkal vecné riešenia, tak by dokázal určite ovplyvniť atmosféru aspoň v takej miere, že by neprišlo na um nikomu riešiť kvóty hlasovaním na Rade ministrov.
Ak by v tom období mali premiérove dôvody racionalitu, tak by ich nepochybne využil minister zahraničných vecí, aby diplomatickými rokovaniami presvedčil politikov aspoň v toľkých krajinách, ktoré by stačili na blokovanie hlasovania o kvótach v Rade ministrov. Ale ponúkať vlani na jar iba NIE ku kvótam, neriešiť prijímanie utečencov ani dobrovoľne, a zároveň akademicky diskutovať, že treba riešiť situáciu v krajinách, odkiaľ ľudia pred vojnou utekajú, hovoriť o nutnosti zabezpečenia vonkajšej schengenskej hranice v Grécku, ktoré bolo treba samotné zachraňovať pred ekonomickým kolapsom, bolo naozaj pred rokom nedostatočné. Áno, kvóty sú poznamenané administratívnym chladom úradníkov v Bruseli, ale tento aspekt si určite uvedomovali aj lídri krajín, ktorí proti nim tak vehementne neprotestovali.
Pred rokom totiž nič rozumnejšie na rokovacom stole nebolo. Napríklad tento aspekt vôbec nevyužila ani domáca opozícia, ktorá podľahla fetišu odmietania kvót, hoci téma a jej riešenia ponúkali viacero postojov, ktoré by viac korešpondovali s tým väčšinovým európskym a nenechávali Slovensko osamotené iba v kruhu krajín Vyšehradskej štvorky, v rámci ktorej sa aj tak ukazuje rôznorodosť postojov. R. Fico napríklad veľmi radostne privítal odmietavý postoj novej poľskej vlády k utečencom, hoci aj Poliaci sú napokon rozhodnutí isté počty utečencov prijať, ale už sme ho nepočuli reagovať k najnovšiemu postoju Poliakov k britským argumentom o reforme Európskej únie. Ešte v polovici decembra minulého roka, pri návšteve D. Camerona vo Varšave, súčasná premiérka B. Szydlová k navrhovanému obmedzeniu sociálnych dávok pre prisťahovalcov v Británii jasne vyhlásila, že spomínané návrhy „pre nás nie sú akceptovateľné“. Najnovšie však v tejto téme zaznievajú z Poľska už zmierlivejšie postoje. “Bolo by pre nás veľmi zložité akceptovať akúkoľvek diskrimináciu. Iba ak by nám Británia skutočne efektívne pomohla v súvislosti s poľskými obrannými ambíciami,“ citovala agentúra Reuters ministra obrany W. Waszczykowského s poukázaním na stretnutie Severoatlantickej aliancie, ktoré sa bude konať v júli vo Varšave. Uvedené slová sa dajú vnímať, že existuje možnosť ústupku v postoji k sociálnym dávkam v prípade, že Británia podporí väčšiu prítomnosť NATO na poľskom území. Pokiaľ sa týka prítomnosti vojenských jednotiek NATO na vlastnom území, Poliaci sa v tejto pozícii jasne oddeľujú od zostávajúcich krajín V4. Odmietanie základní Aliancie slovenským premiérom je dostatočne známe.
Už to nebude Únia, akú sme poznali
Základom pre posúdenie úspešnosti jeho štvorročnej misie nemôže byť iba rast ekonomiky doma, nemôžu byť jeho sociálne balíčky s dopravou zadarmo, lebo zadarmo v žiadnej spoločnosti nie je nič, je to iba prerozdeľovanie prostriedkov vytvorených ekonomicky činnými občanmi danej spoločnosti. Základom pre posúdenie konania R. Fica voličmi v marcových voľbách by malo byť aj to, ako začalo byť Slovensko vnímané v rámci Európskej únie. To, že SMER-SD čaká s najväčšou pravdepodobnosťou pozastavenie členstva v európskej frakcii socialistov, nevytvára vôbec dobré predpoklady pre úspešnosť pôsobenia nášho polročného predsedníctva od júna tohto roku. Aj prvotná reakcia z kancelárie šéfa Európskej rady D. Tuska na premiérov návrh uskutočniť mimoriadny samit EÚ, na ktorom by sa urýchlila legislatíva a praktické kroky k ochrane vonkajšej schengenskej hranice, ukazuje na malú akceptovateľnosť R. Fica v Bruseli, ktorý však silno reflektuje postoj najsilnejších krajín Nemecka a Francúzska. Podľa Tuskovho hovorcu zatiaľ žiadnu žiadosť zo Slovenska nedostali (R. Fico v relácii v TA 3 avizoval, že list bude posielať v pondelok), ale žiadny mimoriadny samit k utečencom predseda rady zvolávať neplánuje, termín riadneho samitu je plánovaný na 18. a 19. februára.
Po uplynulom týždni si neviem predstaviť, že lídri krajín Európskej únie, ktoré utečeneckú politiku riešia aj prijímaním utečencov a realizujú s nimi žiadosti o azyl, budú od júna premiéra R. Fica ako lídra predsedajúceho štátu Únie akceptovať v plnom rozsahu pri samitoch Európskej rady. Jeho najnovšie vyjadrenia, keď udalosti v Kolíne premenil na uplatnenie kolektívnej viny voči náboženskej skupine, označila za podnecovanie nenávisti voči moslimom splnomocnenkyňa nemeckej vlády pre migráciu, utečencov a integráciu A. Özoguzová, ktorá je členkou Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). “Som zdesená, že členský štát EÚ využíva násilnosti v Kolíne na paušálne rozdúchavanie nenávisti voči jednej náboženskej komunite,” povedala Özoguzová pre agentúru DPA. Slovenská vláda podľa nej robí to isté, čo pravicoví populisti v Nemecku, a to tým, že “podozrieva celú skupinu” a vyvoláva obavy z nej a utečencov, “aby sa vymanila z európskej zodpovednosti”. Özoguzová ďalej zdôraznila, že moslimovia na Slovensku, najmä ženy a deti, sa boja útokov a premiér R. Fico z nich robí štvanú zver. “To je neuveriteľné. Mal by s tým čo najskôr skončiť,” dodala. Udalosti v Kolíne a rôznosť postoja krajín k prijímaniu utečencov môžu podľa analytikov urýchliť rozpad schengenského priestoru a zavedenie hraničných kontrol. Môže sa stať, že Slovensko bude predsedať niečomu, čo už sa Európskou úniou v podobe, akú mala pred gréckou a utečeneckou krízou, nebude dať nazvať.
Fico ako Le Penová
Téma spolužitia kultúr nie je vôbec jednoduchá otázka, slovenský premiér, ale aj ďalší slovenskí politici, však okrem odmietania utečencov nedokážu povedať k téme niečo konštruktívne, zmysluplné. Naopak, dlhodobo svojimi postojmi vyvolávajú atmosféru strachu. Postoje podobné tým premiérovým vyvolávajú navyše obavy aj u príslušníkov tej malej päťtisícovej komunity moslimov, ktorí na Slovensku žijú dlhodobo a začínajú sa báť prejaviť svoju príslušnosť k tomuto náboženstvu. „Či už chceme, alebo nie, stávame sa, žiaľ, predmetom predvolebnej kampane. Obávame sa, že súčasná celospoločenská atmosféra môže ohroziť bezpečnosť našich rodín, najmä žien a detí,“ uvádza sa vo vyhlásení Islamskej nadácie na Slovensku. A len na margo ešte tvrdších opatrení voči možnému prijímaniu utečencov a snahou premiéra o preventívne opatrenia na ochranu slovenských žien, aby sa im nestalo, že by ich po arabsky hovoriaci muži obťažovali na verejnom priestranstve, napríklad pred železničnou stanicou v Bratislave. R. Fico sa mal skôr postarať, aby jeho parlamentná väčšina v tomto volebnom období ratifikovala Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Na Slovensku sa totiž väčšina násilia páchaného na ženách neodohráva na priestranstvách pred železničnými stanicami, ale za dverami domácností. To by však musel byť SMER-SD čistou sociálnou demokraciou. Populistickým správaním sa svojho lídra v téme utečencov sa však dostal až na pozíciu radikálnych pravicových strán, v mnohých postojoch sa začína podobať na šéfku francúzskeho Národného frontu M. Le Penovú. Odkladaním ratifikácie Istanbulského dohovoru, ktorý Slovensko podpísalo ešte v roku 2011, zasa činí ústretové kroky voči cirkvi a konzervatívnym kruhom, ktoré v onom Dohovore vidia „presadzovanie rodovej ideológie veľmi nebezpečným spôsobom cez medzinárodné právo“.
Nejde o zneužitie tajnej služby?
A z vystúpení premiéra si treba všimnúť aj fakt, že pri prezentácii témy sa neustále odvoláva na informácie spravodajských služieb. Napríklad v ostatných dňoch, v piatok na Úrade vlády („Pracujem s relevantnými spravodajskými informáciami. Tak, ako sme na základe dôveryhodných informácií varovali pred hrozbou teroristických útokov ešte pred Parížom, aj včera sme pracovali s relevantnými informáciami.“) a v nedeľu v relácii TA3 V politike („Potvrdili sa naše informácie o hrozbe teroristických útokov, potvrdili sa naše informácie o súvise medzi sexuálnymi útokmi a migračnou vlnou.“ alebo „Ešte predtým, ako poskytnutá správa z ministerstva vnútra nemeckého, ale ja som tie informácie už mal k dispozícii, tak prečo by som slovenskej verejnosti mal klamať. Verejnosti v týchto bezpečnostných otázkach klamať nebudem.“)
Komentátor D. Daniš pripomenul rovnakú situáciu ešte z decembra 2014, keď R. Fico pri debate v HN klube, odvolávajúc sa na informácie z nemeckých zdrojov a dôverných stretnutí uviedol, že svetu na 70 percent hrozí veľký vojenský konflikt pre Ukrajinu, ktorý by zasiahol celú Európu. D. Daniš k opakovanému využívaniu informácií R. Ficom zo zdrojov tajných služieb a dôverných stretnutí na politickú kampaň a zastrašovanie ľudí poznamenal, že „nie je to fér a hlavne: nie je to bezpečné“. Ak pracuje s informáciami zo SIS aj v súvislosti so sexuálnymi násilnosťami vo viacerých mestách Európy, tak ich môže mať naša tajná služba iba z tej nemeckej. Ale je nezvyklé, že by o nich nemali ani potuchy nemeckí politici a policajti. Ak aj existuje dôverná spolupráca našej a nemeckej tajnej služby, tak tým, že ich slovenský premiér medializuje, tak SIS stratí dôveru v spolupráci so zahraničným partnerom. Ak však SIS dostáva informácie z inej tajnej služby, tak to musí byť taká, ktorá má vedomosti o organizovanom pozadí silvestrovských sexuálnych a kriminálnych útokov. A vtedy vyvstáva otázka. Prečo naša tajná služba, keď už poskytuje informácie premiérovi, ich zároveň neposúva príslušným službám v partnerských krajinách EÚ a NATO?
A ešte jeden aspekt, ktorý vyplýva z podivnej „otvorenosti“ premiéra informovať verejnosť pravdivo o bezpečnostných rizikách v súvislosti s utečencami. Prezident by mal mať podľa zákona zo SIS rovnaké informácie ako premiér. Prezident však v novoročnom príhovore povedal: “Spájať teroristické útoky v Paríži, ale aj takmer dennodenné teroristické útoky za hranicami Európy so súčasnou utečeneckou vlnou, ako priamou príčinou terorizmu, je politická manipulácia.” Ak dostáva premiér zo SIS informácie navyše, tak tajná služba porušuje zákon a navyše by išlo o zneužívanie tajných a dôverných informácii v politickom boji v prospech jednej strany. Ak už o niečom premiér údajne otvorene hovorí, prečo zároveň niečo iba tajomne naznačí. „Keby som všetko mohol zverejniť, čo mám zo spravodajských zdrojov, tak by som to zverejnil, ale všetko sa nedá zverejniť,“ konštatoval v nedeľu v TA3. To nie je už naozaj normálne! Podobá sa to na to, keď V. Mečiar tiež hovoril tajuplne o chystaných atentátoch na jeho osobu. A ešte na margo snahy R. Fica hovoriť pravdu. Verejnosť stále čaká, kedy povie, či bol v odpočúvanom byte na Vazovovej a stretol sa s podnikateľom, a či hlas podobný jemu, ktorý zabezpečuje financie pre stranu vlastnou hlavou, je jeho hlas.
