Podľa Remunda za vyhrotením situácie na východe Ukrajiny môže masívna propaganda oboch strán. „Zákerné ruské médiá sú schopné tvrdiť, že Európa vyrába z mladých dievčat konzervy,“ uviedol s tým, že tomu čelí ukrajinská vojnová propaganda, ktorá podporuje to, aby ľudia rukovali do armády a bojovali za svoju krajinu. Ukrajina je vraj skutočne rozdelená krajiny.
„Stalo sa mi, že po natáčaní sa mi pohádal ukrajinský zvukár s jednou z protagonistiek filmu. Bola to utečenkyňa z východu, utiekla pred rezervovanými vzťahmi separatistov. Žila v Kyjeve, zvukár pochádzal zo strednej Ukrajiny. Pohádali sa tak, že to skončilo tak, že by sa mali buď rozdeliť, alebo žiť v nejakej federácii,“ uviedol Remunda.
Zmienil tiež trochu absurdný príbeh vojaka, ktorého jeho veliteľ uvoľnil, aby mohol zložiť maturitné skúšky. Stalo sa to ale v čase prímeria. „V rámci svojej samoprehlásenej republiky majú pocit, že by ju nejako mali postaviť na nohy. Pretože potrebujú mať vzdelaných ľudí. Než aby niekoho drezúroval pri príprave na vojenské povinnosti, tak ho poslal do školy,“ vysvetlil dokumentarista.
Ľudia na východe Ukrajiny urobili to isté, čo ľudia v Kyjeve. Ale na rozdiel od nich im to neprešlo
Zveril sa tiež s tým, že na mnohých miestach ho ľudia prosili „povedzte do sveta, že nie sme teroristi“. „Nedokážeme si predstaviť, že budeme žiť v jednom štáte s armádou, ktorá nás zasypáva bombami. Pretože z ich pohľadu, s ich rozhľadom a možnosťami a pod vplyvom ich propagandy je hrozne ťažké nahliadnuť na uhol pohľadu kyjevských intelektuálov.
Oni to skrátka vnímajú tak, že nesúhlasili s Majdanom a vyšli do ulíc. Kým ľuďom, ktorí v Kyjeve vyšli do ulíc, to prešlo, hoci obsadili mestské zastupiteľstvá v ukrajinských mestách. Oni je taky obsadzovali, a im to neprešlo. Z ich pohľadu na ne ukrajinská armáda poslala letectvo, lietadlá hádzali bomby, ktoré okolo nich svišťali. A oni sa potom radikalizovali. Sami sa začali dávať do dobrovoľníckych armád, ktoré podľa všetkého začala zakladať Moskva,“ uviedol Remunda.
Vysvetlil, že na východnú Ukrajinu išiel v čase, keď už tam bola kopa mŕtvych. Panovalo krehké prímerie, ktoré sa neustále porušovalo. „Počuli sme výbuchy desať kilometrov od nás. Ľudia boli v situácii, kedy nemali dôveru v Ukrajinu a strácali dôveru v Putina, ktorý im na začiatku sľúbil, že si ich pripojí ako Krym. Mali pocit, že musia začať robiť niečo sami pre seba.
Takže sa aj v situácii mieru začali dávať do dobrovoľníckych armád a snažili sa stavať tú svoju pofidérnu Doneckú ľudovú republiku. Čo je umelý konštrukt, samozrejme,“ opísal.
Na východe sú ceny až trojnásobné oproti zvyšku Ukrajiny
Podľa Remunda bol jeden z pracovných názvov dokumentu „Všetko je v poriadku, všetko je dobré“. Tamojší ľudia sú zvyknutí na ťažký život. Do sveta chcú poslať správu typu „my nie sme žiadni chudáci. Aj keď žijeme v ťažkej vojnovej situácii, dokážeme stáť na vlastných nohách. A dokážeme problémy prekonávať“. Podľa Remunda tam ale nič v poriadku nie je.
„Ceny sú dvoj- až trojnásobne vyššie ako vo zvyšku Ukrajiny. Chýba základný tovar, pretože Ukrajina ten región blokuje. Takže sa tam tovar musí dovážať alebo pašovať z Ruska. Nie je tam práca. Hovorí sa, že z Donecka až polovica ľudí z pôvodného milióna jeho obyvateľov utieklo. Niektoré ulice sú ulicami duchov. Prisťahovalo sa tam veľa ľudí z vidieka, je tam veľa vojakov. Je to situácia nenormálne. Napriek tomu tí ľudia hovoria, vsjo normálne, vsjo charas. To ich charakterizuje. “
Remunda za dosť dôležité považuje príklad Bosny, kde ľudia medzi sebou bojovali tri roky, a potom zásahom mocností bola v Daytone podpísaná mierová dohoda a tamojšie národy sa teraz snažia vedľa seba žiť v mieri.
Môže sa stať, že investujete svoje životy do niečoho, čo nikam nevedie
Podľa neho možno vojnu vyvolať médiami tak, že ľudia sú stavaní pred rozhodnutie, keď nepovstanú, oni ma zabijú. „To je tá základná metodológia, že sa pracuje so strachom. Cez ten strach sa dá vojna na začiatku ľahko začať. Potom sa dá pomaly do stratena ukončiť, že vytvoríte niečo ako protektorát Bosna a Hercegovina. Ktorý je podľa mňa nefunkčný. Ekonomicky absolútne slabý stáť.
Takže sa možno stane niečo podobné, jednotná Ukrajina ako federácie. A po dvadsiatich rokoch vojnoví veteráni, ktorí na seba mierili alebo sa zabíjali, budú podobne ako vlani v Sarajeve stáť pred radnicou, držať sa za ruky, držať transparenty, Dajte nám penzie.
To znamená vy najprv investujete svoje životy a životy svojich rodín k niečomu, čo nikam nevedie. To je to, čoho sa aj v prípade Ukrajiny dosť obávam,“ povzdychol si.
Sto eur za prácu na zmeny v nemeckej továrni
Sám by si prial, aby to tak na Ukrajine nebolo. „Prial by som si, aby sme sa nedohadovali iba o tom, koľko tam máme poslať zbraní a ako máme ďalej ten oheň podporovať. Prial by som si tam priniesť napríklad vzdelanie, alebo pracovné príležitosti,“ uviedol a vyslovil aj príklad, ako fungujú na Ukrajine zahraniční investori v praxi. Jedna z hlavných postáv dokumentu, mladík Ivan, pracoval v nemeckej továrni na náhradné diely.
„V úplne nevyhovujúcich hygienických podmienkach, nočné smeny, hygienikov tam ani nechceli pustiť. Bral za to asi 100 eur mesačne za tú prácu na zmeny,“ opísal Remunda s tým, že k jeho prekvapeniu táto fabrika bola nemecká.
„A keď sme sa cez našu ukrajinskú produkciu snažili dovolať pána Fridricha, ktorý jediný mohol dať povolenie, aby sme v tej fabrike mohli natáčať, tak to dopadlo tak, že pán Fridrich nakoniec toho Ivana z tej práce vyhodil. Čo myslím, že nie je od nemeckých podnikateľov ten najlepší spôsob, ako Ukrajine pomôcť,“ povedal Remunda s tým, že najväčší problém Ukrajiny leží v jej ekonomickej situácii
„Ukrajinci pracujú po celej Európe, aj v Čechách. Vládnu im oligarchovia a ja myslím, že toto je základný problém s ktorým by sme mohli pomôcť ako Európa ho vyriešiť,“ dodal dokumentarista. Celé video si pozriete TU.
