Zo štvorkoalície je trojkoalícia. Strana Sieť vo vláde už nefiguruje. Myslíte si, že to bolo ojedinelé zakopnutie, ktoré vládu utuží, alebo je to predzvesť väčších problémov?
Politické vedy nemožno predvídať, pretože môžu nastať neočakávané udalosti, ktoré zmenia politické preferencie občanov. Sociológovia zase vedia predvídať demografické trendy, zmeny v spoločnosti či zlyhávanie demokratických princípov a jeho dôsledky. Zmeny na politickej scéne predvídať skrátka nejde, najmä ak na nej vzniklo množstvo politických strán, ktorých správanie je nepredvídateľné, a to preto, že nie sú pevne zakotvené v čitateľnom hodnotovom zázemí. Skrátka ich postoje a pozície nedokážete predvídať, a preto sa nebudem hrať na veštca so sklenou guľou. Všetko závisí od vzťahov v rámci koalície a od ich priorít. Už rýchly odchod Siete z koalície, ktorý sa nepremietol do programového vyhlásenia vlády, je prekvapujúcou zmenou. Určité tenzie a posuny v koalícii sú tu zrejmé, ale myslím si, že všetci zúčastnení majú zatiaľ dostatočný motív zotrvať vo vláde.
Zsolt Simon volá po predčasných voľbách, myslíte si, že sú potrebné? Je to správny krok?
Pravda je, že niektoré politické strany zmenili, respektíve porušili sľub daný občanom. A toto sa v politickej kultúre považuje za hlboký prehrešok. Pokiaľ ale budú občania tento prehrešok tolerovať, prípadne ho odpustia, tak to pomôže udržať relatívnu stabilitu tohto zoskupenia.
Pozrite sa napríklad na nášho suseda, Českú republiku. Oni mali opakovane a mnohokrát úradnícku vládu a mali niekoľkokrát pôsobenie vlády v demisii ako riešenie patovej situácie vo voľbách. Taktiež majú skúsenosti s menšinovou vládou na základe zmluvy s opozičnou stranou. Jednoducho takýchto variant a variácií, aby ste zotrvali pri sľuboch, ktoré ste dali, je viacero. Ani jeden z nich u nás nebol využitý, pričom neznamenajú automaticky destabilizáciu. Opäť použijem príklad z Čiech. Napríklad niektoré ich úradnícke vlády boli zhodnotené ako jedny z najúspešnejších. Takéto riešenia neznamenajú hneď apriornú katastrofu, často páve naopak, znamená to veľmi zodpovednú a pravdivú reakciu na rozhodnutie občanov.
Hovoríte, že vývoj politiky sa dopredu určuje veľmi ťažko. No ako by ste odhadli vývoj politickej kariéry premiéra Roberta Fica? Myslíte si, že ako politik koroduje alebo ho čaká ešte bohatá profesijná budúcnosť?
Odvíjajme túto úvahu od podpory v spoločnosti. Smer-SD z hľadiska rozloženia a ponuky, ktorú na politickej scéne máme, je v súčasnosti najsilnejšou politickou stranou. To je neodškriepiteľný fakt. Takže v tomto momente nevidím dôvod, aby som riešila úvahy, ako bude alebo nebude pokračovať, desať rokov je Smer-SD vďaka podpore občanov najsilnejší politický subjekt na slovenskej politickej scéne.
Zvnútra Smeru sa ale v súčasnosti ozýva množstvo kritických hlasov. Najznámejšie z nich patria smeráckym špičkám ako Boris Zala (pozastavil členstvo v strane, pozn. red.) či Monika Flašíková-Beňová…
Jedna vec je takáto vnútrostranícka kritika v Smere, ktorá je však v celkom minimálnej miere. Druhá vec je, ako to vyriešia. Keď sa napríklad pozriete do zahraničia, napríklad do Nemeckej spolkovej republiky, okolo postavy Helmuta Kohla (Helmut Kohl bol kancelárom Nemeckej spolkovej republiky, pozn. redakcie) to síce zatriaslo, ale nezatriaslo to pozíciou CDU vo všeobecnosti. Keďže sú u nás politické strany vo väčšej miere stotožňované s osobou lídra, tak otrasenie politickým lídrom otrasie aj celou stranou. Môže tak dôjsť až k zániku či likvidácii strany. Politickú scénu na Slovensku máme stále ešte priveľmi personifikovanú a nemyslím si, že v nejakom krátkom období sa to podarí zlomiť. Podoba našej politickej scény nemá typické členské politické strany, ale voličské politické strany. A teda je viac závislá od osobností a tvárí, ktoré sa navzájom úspešne likvidujú a neuvažujú o tom, že sa im to v určitom momente môže vrátiť ako bumerang. Niečia osobná likvidácia je v podstate aj vlastnou sebalikvidáciou, aj keď niekedy s určitým časovým odstupom. Takéto osobné útoky sa prenášajú do atmosféry v spoločnosti a spochybňujú politiku vo všeobecnosti. Je to Damoklov meč, ktorý politici používajú sami na seba. Keď zodpovedný politik odchádza z čela strany, tak to ešte neznamená, že značku zlyhania musí mať na sebe celá strana. U nás sa takéto osobnostné zlyhanie ihneď stotožní s celou politickou stranou. Platí pravidlo, že za štandardnú politickú stranu pokladáme takú, ktorá prežije svojho otca zakladateľa. U nás sa to politickým špičkám vo vzťahu k vlastnej strane veľmi nedarí.
Môže podľa vás súčasná opozícia vytvoriť alternatívu súčasnej koaličnej vláde?
Opozícia, ak hovoríme o parlamentných stranách, je v súčasnosti rôznorodá a nemožno hovoriť o prevažujúcich spoločných postojoch k vybraným témam naprieč celým opozičným spektrom. Je to aj dôsledok toho, že do vlády so Smerom vstúpili aj Most a Sieť, ktoré boli pred voľbami v opozícii voči Smeru. Tým sa zmenila vládna aj opozičná zostava. Navyše témy diskurzu našej politickej scény sa podľa mňa vzďaľujú reálnym problémom. Zdôrazňuje sa iba jeden naozaj vážny problém, a tým je korupcia. Podkopáva základy právneho štátu, ktorý je základom dôvery občanov v štát. Toto je alfa a omega. Je to vážny problém, no ani zďaleka nie je jediný. Je tu aj problém rozdielnych príjmov a životnej úrovne v jednotlivých regiónoch, vytvorenia skupiny chudobných pracujúcich či nízkopríjmových pracujúcich, strach zo straty zamestnania alebo strach z utečencov a migrácie. Práve o poslednej menovanej téme sa veľa rozpráva, ale realizuje sa málo konkrétnych riešení, a tým sa zväčšuje v spoločnosti neistota a nervozita. Ďalšou nosnou témou je okrem iného aj zlyhávanie systému sociálnych a verejných služieb.
Aký máte názor na migračnú krízu a spôsob, ako sa k nej postavili slovenské, európske či svetové politické elity?
Migračná politika sa mení, počet a charakteristiky migrantov sú ďaleko za možnosťami kontroly verejných politík, čo následne mení prístup k migrantom. Odkaz z minulého storočia, „ste vítaní“, pretože vojnami zdevastovaná Európa potrebovala pracovné sily, sa v tomto miléniu mení na: „Ste vítaní, pokiaľ sami podporíte našu ekonomiku a dovtedy, kým vaša prítomnosť nevzbudí obavy o bezpečnosť. V zásade môžeme identifikovať štyri prístupy, ktoré krajiny zvolili na obmedzenie práva vstupu. 1. Obmedzenie počtu prijímaných z dôvodu množstva už prijatých migrantov v minulosti a následných problémov so zvládnutím integrácie (postup napr. Švédska, Rakúska). 2. Obmedzenie založené na tvrdení o kultúrnej nezlučiteľnosti, neochota prispôsobiť sa či postarať sa o vlastnú rodinu (napr. V4). 3. Selekcia na základe ekonomického prínosu migrantov často posudzovaného bodovým systémom na riešenie demografickej štruktúry (napr. Nemecko). 4. Obmedzenia z dôvodu nákladov migrácie, spojenej s rizikami bezpečnosti, ktoré môžu migranti spôsobiť (napr. Francúzsko). Migračné režimy sú teda rôzne a ak majú byť efektívne pri riešení príčin migrácie – globálnych nerovností, potom musia byť presne selektívne podľa krajín, z ktorých občania môžu prísť, a zároveň vyžadovať tvrdé podmienky povinnej a definitívnej remigrácie do krajiny pôvodu a povinné repatriácie.
Aký máte názor na tzv. nesystémové strany, ktoré sa dostali do parlamentu, ako napríklad ĽSNS Mariana Kotlebu alebo Sme rodina Borisa Kollára?
Takéto strany nevznikajú len na Slovensku. Je to reakcia a využitie priestoru, ktorý vytvárajú štandardné politické strany, ktoré zlyhávajú tvárou v tvár problémom, ako sú ekonomická, finančná, demografická či utečenecká kríza, a vyše desať rokov zvyšujeme mieru neistoty občanov, ich strach aj hnev. V tomto priestore nastupujú politické subjekty, ktoré sú ťažko predvídateľné a ťažko čitateľné. Mnohé z nich sú podporované formou protestných hlasov. Teda formou protestu proti tomu, ako reagujú politické strany na problémy spoločnosti a občanov. Nerieši sa napríklad ani problém, o ktorom mlčíme a tlačíme ho pred sebou, a tým sú dôchodky. Iba s hrôzou pozerám na to, čo sa tu predkladá a ponúka, sprevádzané klamstvom, že dôchodky neboli dorovnávané. Boli, a to dvakrát (za Dzurindovej vlády roku 2006 a Ficovej vlády roku 2008). Aj toto je obrovská téma! Sú strany, ktoré neprichádzajú s riešeniami a ani s diskusiou k zásadným témam rozvoja spoločnosti, preto mnohé z týchto strán tak rýchlo prišli, ako aj odišli.
Myslíte si, že tieto strany môžu byť v parlamente v určitom smere prospešné, či naopak až nebezpečné?
Z toho, čo bolo v parlamente zatiaľ schválené či predložené, môžeme usudzovať len ťažko. Počkajme si aspoň do schvaľovania rozpočtu a uvidíme, či sa do zákona roka premietnu určité rozumné návrhy. Samozrejme, že sú strany, ktoré môžu byť a aj sú pre vývoj Slovenska nebezpečné. Niekedy to vieme posúdiť až s odstupom času, po vyhodnotení vplyvu ich politík na situáciu v domácnostiach, osobnom živote a stave spoločnosti ako celku. Spomeňme si, kam priviedlo Slovensko HZDS, uvidíme, ako s odstupom vyhodnotia občania politiku Smeru. Nebezpečenstvo môže byť nenápadné, postupné alebo zjavné, pretože rozširuje priestor pre šírenie extrémistických postojov. Hneď ako máte v spoločnosti silnejúce extrémy, tak hlavný politický prúd sa im začína približovať. Minimálne len v tom, že s nimi musí vstúpiť do určitého priameho alebo nepriameho dialógu, a tým si aj hlavný politický prúd osvojuje rétoriku drsných politických postojov. A toto posúva celú politickú scénu.
V súčasnosti vzniká množstvo nových politických subjektov, ako napríklad TOSKA Richarda Rybníčka či NAJ Viktora Béreša. Neuvažujete o návrate do politiky? Nie je toto naň vhodné obdobie?
Nie, neuvažujem o návrate do politiky. Každý si nesieme svoje porozumenie spoluzodpovednosti za verejné veci. Do politiky sa vracať nebudem aj preto, lebo toto nie je štýl politiky, v ktorom by som si vedela predstaviť presadzovanie politiky riešení a otvárania tém, ktoré považujem za prioritné. Vstúpiť do súčasného priestoru politického diskurzu nepovažujem za vhodné ani za účelné.
TOSKA si vo svojom programe chce vziať na mušku decentralizáciu a strana NAJ si chce zase posvietiť na únos Michala Kováča ml. a kauzu Gorila. Toto sú aj vaše témy, ako sa pozeráte na nosné témy týchto novovzniknutých strán?
Ak by som na túto otázku odpovedala, tak z mojej strany by to bolo čisté šarlatánstvo (úsmev). Je to v zárodku, v náznakoch, bez konkrétností. Ak by sme z toho, čo zatiaľ z ich strany odznelo, urobili nejaký hodnotiaci súd, bolo by to čisté šarlatánstvo.
