“Za uplynulé roky vzdelávanie nepočujúcich detí v Slovenskej republike stále náležite nerešpektuje ich zdravotné postihnutie. Vzdelávanie týchto detí je často neprimerané, málo efektívne, niekedy aj s negatívnym vplyvom na ich intelektuálny a osobnostný vývoj,” odôvodňuje potrebu zmeny predseda SNS Andrej Danko.
Poslanci zdôrazňujú, že nepočujúce deti potrebujú osobitnú starostlivosť už od útleho veku v špeciálnych školách, v ktorých sa pri ich vzdelávaní využíva tzv. bilingválna metóda. Vo vzdelávacom procese to má podľa SNS znamenať, že je primárne využívaná posunková reč, ktorá je prvotným komunikačným prostriedkom nepočujúcich detí, ich “materinskou” rečou.
V súčasnosti sa však podľa SNS posunková reč nepovažuje za prvotný, nepočujúcim osobám vlastný komunikačný prostriedok. “Ale len za pomocný nástroj pri osvojovaní si orálnej reči, ktorú musí mať osvojenú aj nepočujúce dieťa, ak chce byť integrované do spoločnosti počujúcich,” uviedli poslanci.
Národniari chcú tiež svojou novelou zabrániť nesprávnemu zaradeniu dieťaťa s poruchou sluchu do nesprávnej vzdelávacej inštitúcie.
“Predkladaná novela má svoje opodstatnenie v tom, že vymedzuje skupinu 'nepočujúcich', ku ktorým by mala mať spoločnosť z titulu ich špecifickej formy a miery postihnutia aj osobitý, zodpovedajúci a primeraný prístup k spôsobu vzdelávania. Odlíšenie skupiny nepočujúcich od skupín nedoslýchavých, ohluchlých či so zvyškom sluchu umožňuje, aby nedochádzalo k nesprávnemu zaradeniu dieťaťa s poruchou sluchu do nesprávnej vzdelávacej inštitúcie,” vysvetľujú predkladatelia.
Podľa SNS je tiež dôležité si uvedomiť, najmä pri zásadnej komunikácii s nepočujúcim, význam kvalitného, profesionálneho a precízneho tlmočenia v posunkovej reči, ako aj možnosť využitia vhodných zariadení umožňujúcich konvertovanie orálnej reči do písomnej formy.
