Žitný o Kočnerových obvineniach: Toto je skutočná slovenská Gorila. V médiách by ihneď mali padať hlavy. Chceli poškodiť mojej manželke, šokuje

20. 10. 2016 5:30

O slovo sa opäť prihlásil Marián Kočner. Urobil tak formou tlačovej konferencie, ktorá včera vyvolala poriadnu vlnu nevôle nielen v radoch politikov, ale aj novinárov. Kontroverzný podnikateľ sa poriadne obul do exministra vnútra Daniela Lipšica a jeho straníckeho kolegu Gábora Grendela. Kočner rovnako upozornil aj na portál lipsicovestado.info, na ktorom sa má nachádzať esemesková a mailová komunikácia viacerých politikov s novinármi. Tá im v mnohých prípadoch ku cti príliš neslúži. V rámci nej sa objavilo aj meno bezpečnostného analytika Milana Žitného. Ten pre Parlamentné Listy opisuje, ako celú situáciu vidí on, a opäť sa nevyhýba ani priamemu pomenovaniu vecí.

Žitný o Kočnerových obvineniach: Toto je skutočná slovenská Gorila. V médiách by ihneď mali padať hlavy. Chceli poškodiť mojej manželke, šokuje
Foto: Milan Žitný
Popis: Milan Žitný

Marián Kočner vytiahol závažné obvinenia o nekalej spolupráci politikov a novinárov, ako aj o porušovaní zákona, ktorého sa mal dopustiť Daniel Lipšic. Čo si o tom myslíte? Je podľa vás komunikácia zverejnená na stránke Lipsicovestado.info autentická?

Nemám dôvod pochybovať o autenticite zverejnených záznamov, viacero dobových reálií, dátumy, vyjadrenia, ktoré záznamy obsahujú, potvrdzujú ich pravosť. Už som zaznamenal reakcie, že ak prichádza s takýmito obvineniami Marián Kočner, nemajú veľkú váhu. Pripadá mi to ako rovnaká argumentácia, ako keď v 90. rokoch pri návrhu istého vládneho zákona (vládna koalícia HZDS-SNS-ZRS) navrhol poslanec vtedajšej opozície Ján Langoš (nezávislý za KDH) istú zmenu, ktorá bola logická a opravovala chybu v navrhovanej verzii. Predkladateľ návrhu zákona, podpredseda vlády a minister financií Sergej Kozlík (HZDS), odpovedal poslancom za HZDS, ktorí chceli Langošov návrh podporiť, približne takto: Ja viem, že má pravdu, ale nemôžeme to akceptovať, lebo to navrhuje Langoš.

Je jedno, kto na záznamy upozornil, a rovnako je jedno, či boli získané zákonnou alebo nezákonnou cestou. Ide o verejný záujem, keďže záznamy odkrývajú prepojenie politikov, štátnych úradníkov s novinármi, ktorí plnia ich zadania, zúčastňujú sa na škandalizovaní kolegyne novinárky, ktorá písala kriticky o vtedajšom vedení ministerstva vnútra, pomáhajú inkriminovaným politikom v mediálnej sfére a podobne. To je neprípustné o to viac, že ide o novinárov, ktorí sa označujú ako mienkotvorní či verejnoprávna služba. Verejným záujmom operoval svojho času aj Daniel Lipšic v kauze Gorila, ktorú použil v politickom boji, pritom dokument pochádzal zo Slovenskej informačnej služby, vyniesol ho v rozpore so zákonom príslušník SIS do médií, a navyše záznamy uvádzané v dokumente boli získané nezákonne, pretože na odposluchy nasadené v byte Zoltána Vargu bol daný súhlas sudcu tak, že SIS predložila vymyslené, nepravdivé dôvody. Keďže verejným záujmom je, aby novinári nielen deklarovali, že sú mienkotvorní a od politických strán nezávislí, ale aby aj skutočne boli, inak sa stávajú – ako v tomto prípade – len detašovaným tlačovým orgánom politickej strany. To ale už nie je žurnalistika.
 
V údajnej komunikácii Gábora Grendela a istého novinára sa spomína aj vaše meno. Čo má celá táto záležitosť dočinenia s vami?
 
V tom čase som sa kriticky vyjadroval k personálnemu obsadeniu i k činnosti ministerstva vnútra a vedenia Policajného zboru SR. Viacerí novinári mi vraveli, že na MV SR ma majú za to riadne v zuboch. Zo zverejnených záznamov sa dá vyčítať, že to bolo skutočne tak, ale navyše je z nich evidentné, že úradníci MV SR z okruhu ministra vnútra Lipšica mali prístup k obsahu vyšetrovacích spisov a neváhali ich zneužívať proti novinárke, v tom čase mojej partnerke a dnes manželke, ktorej, keď sa nenašli dôkazy voči nej, že by sa niečoho trestného dopustila, sa pomocou lokajských novinárov snažili škodiť v zamestnaní.
 
Oboznamovať sa s obsahom trestného konania sa podľa príslušných zákonov môže len obvinený, poškodený a ich právni zástupcovia, ale už vôbec nie štátny úradník, politik, minister, iba vyšetrovateľ a dozerajúci prokurátor môžu spisom disponovať a nikomu inému ho nesmú dať k dispozícii, ani ministrovi a jeho okruhu. Tu však zjavne Lipšicovi poskokovia prístup k spisu mali. To, čo kritizovali inokedy oni a žiadali dodržiavanie zákonov u iných, konkurenčných politikov, sami porušovali bez zábran. 
 
Ako je možné, že sa podarilo získať súkromnú a emailovú komunikáciu novinárov a politikov? Sú vo veci zapletené tajné služby?
 
Nie je podstatné, odkiaľ záznamy pochádzajú, či z tajných služieb alebo iných zdrojov. Ide zrejme o záznamy získané z haknutých smartfónov, pre skúseného kvalifikovaného hakera to nemôže byť väčší problém. Je ale zrejmé, že tomu, kto obsah záznamov získal, sa spolupráca mienkotvorných novinárov a politikov či úradníkov z vtedajšieho ministerstva vnútra nijako nepáčila a rozhodol sa všetko zverejniť. Som presvedčený, že toto je obrovský problém, že toto je skutočná slovenská Gorila a desivá správa o stave spoločnosti, kde práve novinári, ktorí poučujú ostatných, čo je to nezávislosť a kde je pravda, slúžia ako submisívni lokaji politikovi a jeho poskokom.

Čo by teraz podľa vás malo nasledovať? Či už zo strany orgánov činných v trestnom konaní, politikov, alebo novinárov?

Mali by nasledovať trestné konania vo veci, bezodkladne. Ale nie tým smerom, kto záznamy získal, ale kto sa podľa zverejnených faktov dopúšťal zneužívania právomoci verejného činiteľa v prvom rade, a nájde sa tam aj viac trestných skutkov, skúsený vyšetrovateľ ich uvidí na prvý pohľad. Pokiaľ by chcel niekto namietať, že dôležité je skúmať pozadie zverejnenia, treba povedať, že ak dostane prokuratúra anonymné trestné oznámenie, nejde hľadať odosielateľa, ale musí preveriť obsah oznámenia a pokiaľ sa ukáže, že sa zakladá na faktoch, začne procesne konať. 
 
A v médiách, kde pôsobia novinári, ktorí slúžili politikom a štátnym úradníkom ako nesvojprávne ovce a o kolegoch sa vyjadrovali prinajmenšom znevažujúco a bez rešpektu a úcty, by mali ihneď padať hlavy. Pretože takí novinári už nemôžu požívať úctu a rešpekt medzi podriadenými a medzi kolegami vôbec. Ak sa ale nič nestane, bude to správa pre všetkých ostatných, pre celú krajinu, že tento modus operandi – zneužívanie postavenia verejného činiteľa v úrade pre politické a osobné ciele, plus servilita novinárov a ich otrocké slúženie politikom – je normálny a v našej spoločnosti žiaduci jav, dokonca uznávaný a chápaný, takže potom môže každý robiť všetko beztrestne a bez akýchkoľvek následkov. Žiadne pravidlá, žiadne volanie po etike, všetko je dovolené, dokonca aj vážené novinárske ceny môžu dostávať naďalej.
 
A ak je pravda, že v RTVS už existuje pokyn tváriť sa, že sa nič nestalo, potom sme už na tejto ceste, kde žiadne pravidlá neplatia, ani žiadne etalóny. Že je to zrejme naozaj tak, už naznačila verejnoprávna televízia – vo svojom hlavnom spravodajstve sa tlačovke Mariána Kočnera nijako nevenovala. Dá sa to chápať aj tak, že vedenie televízie si uvedomuje, aké maslo má na hlave šéf jej spravodajstva, ktorý sa v záznamoch vyjadruje neprípustným spôsobom a podkladá sa hovorcovi ministra vnútra ako podriadený. 
 
Rozhovor šéfa spravodajstva verejnoprávnej televízie s hovorcom ministra vnútra na zverejnených záznamoch mi totiž neodbytne pripomína známy telefonický rozhovor, v ktorom sa v roku 1995 vtedajší minister vnútra Ľudovít Hudek rozpráva s riaditeľom SIS Ivanom Lexom, ako zmariť vyšetrovanie zavlečenia prezidentovho syna do zahraničia, za čo šéf SIS sľubuje ministrovi, citujem: Ak ho (krajského šéfa vyšetrovateľov Jozefa Šáteka) kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo.“ Aktéri tohto rozhovoru neboli nikdy potrestaní. A zdá sa, že pokračujeme v makabróznom rytme Hudek-Lexa ďalej. Tento neakceptovateľný prístup bezbrehej tolerancie však relativizuje a stiera rozdiely medzi slušnosťou a neslušnosťou, medzi prirodzeným rešpektom a vynútenou poslušnosťou, kde držhubné“ núti novinárov nedávať najavo svoje pobúrenie a nesúhlas voči šéfovi, kde sa stiera rozdiel medzi pravdou a lžou, medzi nimi dobrými a nami zlými, keďže sme si dovolili nahlas vysloviť nesúhlas a rozhorčenie. Tento falošný rytmus a disonancia sú potom len pokračovaním na ceste do pekiel. S tým rozdielom, že v pekle predsa len nejaké pravidlá platia. Žiadny hriešnik sa ešte odtiaľ nevrátil.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Peter Števkov

Ďalšie články z rubriky

Na Slovensku sa začal štátny smútok. Dotkne sa športových podujatí aj vysielania televízií

9:19 Na Slovensku sa začal štátny smútok. Dotkne sa športových podujatí aj vysielania televízií

Na Slovensku sa začal štátny smútok, ktorý pripomína 12 obetí tragickej dopravnej nehody pri Nitre. …