„Nechcem tu rozoberať filozofiu islamu, to nech urobia teológovia, mne prekáža skôr to, že s príchodom migrantov by sa mali ešte viac zmeniť naše tradičné hodnoty podľa tých ľudí, ktorí k nám prichádzajú. A práve s tým má Európa z histórie zlé skúsenosti. Úplne mylný je tiež názor, že česká spoločnosť nie je schopná asimilovať imigrantov, lebo sme prijali v minulosti niekoľko veľkých, prisťahovaleckých vĺn. Už v dvadsiatych rokoch minulého storočia ministerský predseda Kramář prijal ústretovo po revolúcii ruských utečencov, takzvanú bielu emigráciu. Bolo ich okolo 100-tisíc a nikto s tým nemal a ani dnes nemá žiadny problém. Tí ľudia sa totiž snažili prispôsobiť pomerom a niektorí z nich sa potom aj zaradili medzi českú elitu. Teraz s migračnou vlnou toto očakávať nemôžeme, skôr sa kladie dôraz na to, aby sme sa my prispôsobili ich predstavám, a predovšetkým tento fakt ma znepokojuje. Civilizácia sa predsa vyvíja a my chceme patriť k tým s vyššou kultúrou, odmietam postup od desiatich k piatim,“ konštatoval skúsený novinár a spisovateľ.
Vyjadril sa potom aj k právu na azyl, ktorý považujú všetci utečenci za absolútne samozrejmý. „Všetky opatrenia, ktoré sa v azylovej politike uskutočňujú za posledný rok, sú len snahou o nápravu tých chýb, ktoré sa udiali predtým. A keď napravujete, tak to väčšinou znamená, že ten stav predtým nebol dobrý. V Rakúsku, Nemecku, ale aj v iných krajinách sa tak obmedzilo právo na zjednotenie rodín, na ich rozhodovanie, kde budú môcť žiť, a môže to vygradovať až nariadeným pobytom v detenčných táboroch. To je jednoducho výsledok toho, keď sa berie dodržiavanie medzinárodného práva ako nejaká abstrakcia, potom na to musíme doplatiť všetci. Tiež by malo byť jasne povedané, že keď začnete vojnu, nemôžete mať automaticky nárok na azyl,“ ďalej uviedol.
V súčasnej Európe hranice veľmi neplatia
Jefim Fištejn označil aj za veľký problém súčasnosti neschopnosť kľúčových politikov reflektovať správnym spôsobom vážne medzinárodné udalosti, napríklad zvolaním svetového kongresu národov, akým bol napríklad ten známy – viedenský. „Európa vníma každú nehodu, každý vážny problém ako prevádzkovú záležitosť. Dnes je Brexit, včera bol Grexit, potom bude potrebná ďalšia ekonomická kríza, zalátame dieru a ideme ďalej, ako by sa nič nestalo, ale to je omyl. V Európe je dnes možné obsadiť cudzie územie štátu na základe niektorých historických reminiscencií a potom sa hádať o tom, či to pred dvoma stovkami rokov patrilo jednému štátu, alebo druhému. Zavedené hranice by mali platiť, ale ony neplatia a nikto sa nepýta, čo z toho vznikne zajtra. Keď sa nerešpektujú jedny hranice, tak nemusia platiť žiadne, a napríklad Maďari sa môžu pýtať, prečo ich ľudia majú žiť na území iných štátov, a začnú si robiť nároky na Česko a časť Rumunska. S touto logikou nebude funkčný všeobecný poriadok, ktorý sa dnes často nabúrava. Čiže máme tu svet, ktorý sa vychyľuje k nejakému zúčtovaniu, a tá forma zúčtovania je vojna. Európske národy nemôžu tento stav považovať ako prevádzkový problém, ale mali by sa tým zaoberať ako vážnou systémovou záležitosťou,“ vysvetľoval špičkový novinár s tým, že očakáva zásadnú zmenu vo fungovaní Európskej únie, ktorá bude viac reflektovať súčasnú situáciu.
„Tiež ma dráždi, že oficiálne funguje jeden vrchol európskej moci v Bruseli, ale ten skutočný rozhoduje v Berlíne. Potom to je dvojhrbá ťava a človek nevie, odkiaľ nariadenie vlastne platí. Malo by dôjsť k úplne inému rozdeleniu moci v EÚ, aspoň to stojí za úvahu. Zatiaľ môžeme pozorovať, že sa v Únii zatvárajú oči, strká sa hlava do piesku a ide sa stále v rovnakých koľajach, takže môžeme očakávať ďalší z nejakých exitov. Žijeme stále nad priepasťou,“ ešte dodal.
Desatorom prikázaní sa štát riadiť nedá
Známy publicista tiež odvrhol ideu, že by sme sa mali rozplynúť v civilizácii, ktorej státisíce utečencov sa teraz tlačia na našich hraniciach. „Po páde starovekého Ríma ľudia nevedeli ani po 300 rokoch ovládať hrnčiarsky kruh a akvadukty úplne zanikli. Privádzať teplú vodu do kúpeľov sa podarilo po zániku Rímskej ríše až v 18. storočí. Myslím si, že nikto nechce čakať tisíc rokov, až sa barbari úplne zcivilizujú. Ja si vážim islamskú kultúru, najmä to, čo sa podarilo v španielskych kalifátoch, lenže ten vývoj sa zastavil a nahradil sa neutešenými pomermi, ktoré pokračujú až do súčasnosti, keď sme teraz svedkom, ako sa rozpadá Blízky východ. Naša civilizácia je teraz ohrozená a je potrebné z toho vyvodiť dôsledky,“ vyhlásil Jefim Fištejn, ktorý sa potom vymedzil aj proti svojráznemu chápaniu kresťanských hodnôt.
„V rôznych polemikách počujem, a tiež to hovorí, kadiaľ chodí, veľmi milá osoba – pani Vášáryová, že v rámci našich kresťanských hodnôt nemôžeme odvrhnúť od nášho prahu utečencov. V tom panuje obrovská popletenosť. Kresťanské hodnoty sú apelom na jedinca, nie na spoločnosť. Božie prikázania nie sú predsa návodom na to, ako riadiť reálnu spoločnosť. Viete si predstaviť políciu v uliciach, ktorá by potenciálnym zločincom nastavila druhú tvár? Ani armády v obrannom konflikte sa nemôžu riadiť prikázaním „nezabiješ“. Kresťanské prikázania nemožno do písmena zamieňať s všeobecným právnym poriadkom a zákonmi. Navyše tolerancia končí tam, kde sa začína netolerancia,“ doplnil spisovateľ.
Putin chce vytvoriť Novorusko
Za chybu súčasného vedenia Európy považuje Jefim Fištejn aj fakt, že namiesto toho, aby globalizáciu vrátane migrácie usmerňovalo, nechá sa nimi „prevalcovať“. „Ja nie som odporcom ani vojenskej intervencie, ak by mala zabrániť vojnám, ktoré potom privedú milióny utečencov k našim hraniciam, ale musí sa potom postupovať so všetkou dôslednosťou. Teraz sa bojuje v Iraku a Sýrii proti Islamskému štátu, ale až ho porazia, tak pokoj v tejto oblasti nemusí nastať. Potom tam bude totiž zrejme fungovať šiítske vedenie a možno na severe i kurdské, ale nebudú v ňom zastúpení sunniti, aj keď ich v regiónoch žije veľký počet. A tiež po konflikte môže nastať ich genocída, o ktorej dnes šiíti tajne snívajú. Buď by mali sunniti dostať podiel na bagdadskej vláde, alebo by sa mali vytvoriť samostatné štáty,“ informoval novinár.
Počas besedy padali najčastejšie otázky na situáciu na Ukrajine, a či sa máme v súčasnosti báť Ruska. Publicista Fištejn sa vyjadril v tom zmysle, že ukrajinské pohraničné oblasti sa nechcú osamostatniť, ale cieľom je pripojenie k Rusku, o čo Putin už skôr usiloval, keď sa Ukrajina zbavila svojho jadrového arzenálu. Podľa jeho slov je cieľom ruského prezidenta vytvoriť či obnoviť štátny útvar tzv. Novorusko, ktoré sa podobá svojou rozlohou bývalému Sovietskemu zväzu, ktorého zánik považuje Putin za najväčšiu ruskú tragédiu.
„Česko je súčasťou Severoatlantickej aliancie a musí sa správať ako spojenec. Ak by sme z NATO vystúpili, tak pánboh s nami. Okamžite sa dostaneme do sféry vplyvu Ruska, tak aj Nemecka a napríklad sudetskí Nemci si môžu individuálne začať robiť nároky aj na svoj majetok, to žiadna dohoda nevylučuje. Česi si musia tiež porovnať v hlave, kto im v minulosti ublížil, aby sa zas jednotkou dočasnosti nestal jeden furt (narážka na dočasnú ruskú okupáciu v roku 1968). Pravicoví aj ľavicoví populisti obdivujú autoritárske režimy a napodiv tiež aj náš súčasný a bývalý prezident. U nás sa teraz opäť rozšírila taká zváštna nostalgia alebo slavianofilstvo s obdivom k Putinovmu Rusku. Keď ale potom s niektorými ľuďmi konkrétne hovorím, dôjdeme k spoločnému názoru, že tam žiadna demokracia neexistuje. V Rusku fungujú štyri proputinovské parlamentné strany, sloboda tlače je ilúziou a protikandidát v prezidentských voľbách býval jeden, a to ešte k tomu umelo vytvorený. Za tento autoritársky, nie ešte totalitný režim môžu aj čiastočne obyčajní Rusi. Putin im síce vzal demokraciu, ale vrátil pocit veľkosti a dôležitosti, takže značná časť spoločnosti je spokojná. Oficiálne štatistiky hovoria, že Putina podporuje 86 percent ľudí, aj keď reálnych je o 30 percent menej. Trochu to pripomína úsmevnú situáciu v Čečenskej autonómnej republike, kde prezident Kadyrov vykazoval 106-percentnú podporu obyvateľov,“ dodal na záver Jefim Fištejn.
