Žiadny plat ani ochrana. Exprezidentom zvoleným do parlamentu sa pozastavia výhody, podpísala Čaputová

    0
    Exprezident Andrej Kiska je dnes predseda politickej strany (Autor: TASR)

    Predkladatelia novely tvrdili, že je potrebné pripraviť legislatívu na situáciu, v ktorej by sa bývalý prezident stal napríklad poslancom NR SR, členom vlády, sudcom Ústavného súdu SR, predsedom Súdnej rady SR, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu SR či generálnym prokurátorom.

    Doživotne plat vo výške platu poslanca 

    Nová legislatíva hovorí o tom, že pokiaľ bývalý prezident začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, malo by mu byť počas tohto obdobia pozastavené vyplácanie platu a nemala by mu byť poskytovaná ochrana náležiaca prezidentovi.

    Prezidentovi po skončení sa výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške platu poslanca NR SR. Patrí mu tiež ochrana podľa rozsahu určeného Úradom pre ochranu ústavných činiteľov.

    Predkladatelia sa okrem iného pýtali, či by mala mať bývalá hlava štátu v tomto prípade právo na dvojnásobný poslanecký plat či k dispozícii vozidlo s vodičom, financované z verejných zdrojov.

    Súčasťou novely je aj podmienka bezúhonnosti poslaneckých asistentov

    Podľa návrhu bolo preto potrebné “jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou (aj nižšou) ústavnou funkciou (plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov) majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení sa výkonu jeho funkcie – a tieto dve veci nie je možné spájať”.

    Koaliční poslanci poukazovali na to, že v uplynulých obdobiach sa stali hlavou štátu “mladé osobnosti, u ktorých je predpoklad, že aj po ukončení tejto svojej ústavnej funkcie môžu mať záujem vstúpiť do aktívnej politiky a uchádzať sa o niektorú ďalšiu ústavnú funkciu”.

    Súčasťou schválenej novely je aj podmienka bezúhonnosti, ktorú musí spĺňať asistent poslanca počas celej doby výkonu funkcie asistenta poslanca, a ak predpoklad bezúhonnosti stratí, musí o tom informovať poslanca aj Kanceláriu NR SR bezodkladne.

    Novela má byť účinná od 1. januára 2020, okrem podmienky bezúhonnosti pre asistenta, ktorá má platiť od 1. marca 2020.

    Prezidentka podpísala aj ďalšie dôležité zákony

    Ak u sudcu alebo prokurátora nastanú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňajú predpoklady a spôsobilosti, a môže tým byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva, možno mu dočasne pozastaviť funkciu.

    Vyplýva to z novely zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

    O návrhu predsedu Súdnej rady, ministra spravodlivosti alebo predsedu Najvyššieho súdu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu z uvedeného nového dôvodu bude rozhodovať Súdna rada SR.

    Pozastavenie výkonu funkcie sudcu či prokurátora plynie dovtedy, kým nepominú dôvody rozhodnutia, avšak najviac na šesť mesiacov s možnosťou jeho predĺženia najviac o ďalších šesť mesiacov, maximálne teda na obdobie jedného roka.

    Súčasťou legislatívnej úpravy je aj to, že hlasovanie Súdnej rady bude verejné.

    Prezidentka podpísala aj zákon o štátnom rozpočte na budúci rok. Deficit verejných financií má dosiahnuť 0,68 % hrubého domáceho produktu (HDP)v tomto roku. V budúcom roku by mal schodok klesnúť na úroveň 0,49 % HDP.

    Vyrovnané hospodárenie by malo byť od roku 2021. Rozpočet počíta s poklesom úrovne verejného dlhu v budúcom roku tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa bude dlh ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP.

    V parlamente sa počas rokovania o návrhu rozpočtu verejnej správy prijali zmeny. Upravili sa príjmy aj výdavky rozpočtu. Došlo napríklad k zníženiu príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu vypustenia odvodu zo zisku od štátneho podniku Lesy SR v sume päť miliónov eur.

    Pre rast minimálnych dôchodkov sa zvyšujú výdavky rezortu práce o 80,5 milióna eur.

    V kapitole ministerstva zdravotníctva sa zvyšujú výdavky o 4,55 milióna eur v súvislosti s krytím výpadku príjmov verejného zdravotného poistenia z dôvodu schvaľovania novely zákona o dani z príjmov, ktorou sa rieši podpora mobility pracovnej sily a má sa zaviesť inštitút podnikových bytov.

    Ministerstvo financií upustilo aj od zámeru zvýšiť spotrebnú daň pri tabaku, ktorá mala priniesť dodatočné zdroje do štátneho rozpočtu. V dôsledku tohto kroku došlo k výpadku príjmov o 101,8 milióna eur. Naopak, pozitívny vplyv na príjmy štátu má mať zvýšenie bankového odvodu, ktoré má priniesť 114,1 milióna eur.

    - Reklama -