„Hoci Slovenky a Slováci považujú rovnaké práva žien a mužov po slobodných voľbách za druhý najvýraznejší znak demokracie, rodové stereotypy a tradičné delenie rodových rolí v slovenskej verejnosti si stále udržiava vysokú podporu,“ objasňuje sociologička. Schopnosť mužov a žien zastávať určité funkcie formuje predstava, podľa ktorej majú muži a ženy odlišné danosti pre výkon jednotlivých povolaní.
Politika – doména mužov?
A práve takou oblasťou je politika, ktorá sa tradične považuje za mužskú doménu. „Toto vnímanie je ešte intenzívnejšie v prípade najvyšších, tzv. líderských pozícií v politike,“ hovorí A. Matejková. Výskum sa pýtal na mieru súhlasu s tvrdením, či sú vo všeobecnosti muži lepší politickí lídri ako ženy.
Takmer dve tretiny mužov (64 %) súhlasí, že muži sú lepší politickí lídri. Na druhej strane 58 % žien s tým nesúhlasí a ženy nepovažuje za horšie politické líderky. Platí, že so zvyšujúcim sa vekom u žien mierne rastie súhlas s tým, že muži sú v tomto lepší. Najsilnejší nesúhlas s výrokom – 82 % – je u mladých žien od 18 do 24 rokov. Naopak najväčší súhlas je pri najstaršej vekovej kategórii žien vo veku 65 rokov (57 %). Pri mužoch to je opačne:
„Na Slovensku prevažuje skupina mužov, ktorí súhlasia, že muži sú lepší politickí lídri ako ženy. Skôr alebo úplne s týmto výrokom súhlasilo 64 % mužov,“ vysvetľuje A. Matejková. Vysoké percento súhlasiacich je medzi mladými od 18 do 24 rokov, kde si 62 % odpovedajúcich myslí, že muži sú lepší politickí lídri.
Zároveň viac ako štvrtina mladých mužov vo veku od 25 do 34 rokov úplne súhlasí s tým, že muži sú lepší lídri ako ženy. Relatívne najmenší súhlas je v skupine mužov od 35 do 44 rokov.
Názory na schopnosť žien byť politickými líderkami sa líšia aj v závislosti od vzdelania.
Platí, že respondenti s vysokoškolským vzdelaním častejšie nesúhlasia s tým, že muži sú lepší politickí lídri ako ženy (úplne alebo skôr nesúhlasí 65 % vysokoškolsky vzdelaných žien a 43 % vysokoškolsky vzdelaných mužov; s výrokom úplne nesúhlasí 26 % vysokoškolsky vzdelaných žien a 15 % vysokoškolsky vzdelaných mužov). Na druhej strane 21 % vysokoškolsky vzdelaných mužov úplne súhlasí s výrokom.
Ženy ako vrcholové manažérky
Predstava, že ženy nie sú rovnako dobré na vedúcich a riadiacich pozíciách vo firmách ako muži, je v slovenskej spoločnosti rozšírená o niečo menej ako pri politických schopnostiach. „Podobne ako v prípade politického líderstva, pohľad mužov a žien sa líši aj tu. Zatiaľ čo 59 % mužov si myslí, že na vedúce pozície vo firmách sú lepší muži ako ženy, 61 % žien s týmto tvrdením nesúhlasí, pričom úplný nesúhlas vyjadruje štvrtina žien,“ upresňuje výsledky výskumu sociologička.
Najvyššie percento úplne alebo skôr nesúhlasiacich (83 %) s výrokom, že muži vedia lepšie riadiť firmy ako ženy je u mladých žien od 18 do 24 rokov, kde zároveň až 39 % vyjadruje úplný nesúhlas s výrokom. Vo vekovej kategórii žien od 25 do 64 rokov sa percento nesúhlasu pohybuje približne na úrovni dvoch tretín. Na druhej strane najviac s výrokom (55 %) súhlasia najstaršie ženy vo veku 65 rokov a viac.
Najvyššie percento mužov, ktorí s výrokom súhlasia, je vo veku od 25 do 34 rokov, a to až 65 %. Naopak, najmenej súhlasia muži vo veku od 35 do 44 rokov, kde viac ako polovica (53 %) nesúhlasí s tým, že muži vedia lepšie riadiť firmy ako ženy. „Možno tak konštatovať, že schopnosti žien vo vrcholových pozíciách v politike a v podnikaní najviac podceňujú mladí muži vo veku od 25 do 34 rokov, z ktorých až štvrtina (25 %) úplne súhlasí s názorom, že muži sú lepší v riadení firiem ako ženy,“ spresňuje autorka výskumu.
Rovnako platí, že so zvyšujúcim sa vzdelaním u mužov aj u žien klesá súhlas s výrokom o lepších riadiacich schopnostiach mužov, pri ženách je však tento pokles výraznejší. Svoj nesúhlas s výrokom vyjadruje 66 % vysokoškolsky vzdelaných žien a 49 % vysokoškolsky vzdelaných mužov.
autor: av
- Reklama -
