“Je dôležité mať na pamäti, že Nobelova cena, či už za fyziku, literatúru alebo mier, sa udeľuje za hodnotné úsilie alebo úspechy dosiahnuté v minulosti,” cituje agentúra Reuters tajomníka Nórskeho Nobelovho výboru Olava Njölstada.
Aun Schan Su Ťij podľa neho získala Nobelovu cenu za mier za svoj boj za demokraciu a slobodu až do roku 1991, v ktorom jej bola udelená. Pravidlá upravujúce udeľovanie Nobelových cien ich odňatie neumožňujú, konštatoval Njölstad.
Nórsky Nobelov výbor pozostáva z piatich Nórov, väčšinou bývalých politikov a akademických pracovníkov, a jeho zloženie odráža rôzne sily v nórskom parlamente. Ostatné Nobelove ceny sú udeľované vo Švédsku.
Aj predsedníčka výboru Berit Reissová-Andersenová v minulom roku odmietla výzvy na odobratie Nobelovej ceny Aun Schan Su Ťij. V televíznom rozhovore povedala, že nie je úlohou výboru dohliadať na to, čo laureát robí po tom, ako cenu získa. Dodala, že svoju povesť si musia chrániť samotní laureáti.
Podľa vyšetrovateľov z Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) mjanmarská armáda sa voči Rohingom dopustila masových vrážd a znásilňovania so zámerom spáchať genocídu. Vyšetrovatelia požadujú trestné stíhanie šiestich vysoko postavených predstaviteľov mjanmarskej armády za najvážnejšie zločiny podľa medzinárodného práva.
Su Ťij, zastávajúca funkciu štátnej radkyne, ktorá zodpovedá úradu premiéra, bola kritizovaná za to, že sa nevyjadrila k zásahu armády v Rakhinskom štáte.
Pre rohinskú krízu by mala odstúpiť, tvrdí vysoký komisár OSN
Odchádzajúci vysoký komisár OSN pre ľudské práva, jordánsky diplomat Zajd Raad Husajn, vyhlásil, že mjanmarská de facto líderka Su Ťij by mala odstúpiť pre vlaňajšie násilné akcie armády proti moslimskej menšine Rohingov. Podľa neho sú snahy tejto držiteľky Nobelovej ceny mieru ospravedlniť to “veľmi poľutovaniahodné”, informovala vo štvrtok stanica BBC.
Jeho komentár prichádza po tom, ako OSN vyhlásila, že hlavní velitelia mjanmarskej armády by mali byť stíhaní pre možnú genocídu. Mjanmarsko to však odmieta s tým, že netoleruje žiadne porušovanie ľudských práv. Mjanmarská armáda, ktorá je obviňovaná zo systematických etnických čistiek, už predtým poprela akékoľvek pochybenie.
OSN vo svojej pondelkovej správe obvinila Aun Schan Su Ťij, dlhoročnú líderku mjanmarského demokratického hnutia, z toho, že nedokázala zabrániť násiliu vo svojej krajine.
“Bola v pozícii, v ktorej mohla niečo spraviť. Mala by teraz odstúpiť. Nebolo treba, aby sa prezentovala ako hovorkyňa mjanmarskej armády. Mala povedať: Som pripravená byť formálnou líderkou krajiny, ale nie za takýchto podmienok,” povedal Husajn v rozhovore pre BBC. Hoci sa všeobecne pripúšťa, že 73-ročná politička nemá kontrolu nad ozbrojenými silami, čelí medzinárodnému nátlaku, aby údajnú brutalitu armády odsúdila.
Mjanmarská armáda spustila tvrdé zásahy v Jakchainskom štáte minulý rok po tom, ako rohinskí militanti vykonali smrteľné útoky na policajné stanice. Od augusta 2017 tam zahynuli tisícky ľudí a vyše 700.000 Rohingov utieklo do susedného Bangladéša. Rohingovia sú moslimskou menšinou v prevažne budhistickom Mjanmarsku, kde sú považovaní za ilegálnych imigrantov z Bangladéša, a to napriek tomu, že v Jakchainskom štáte žijú už po celé generácie.
Šíria sa i rozsiahle obvinenia z porušovania ľudských práv tejto minority vrátane dlhoročného bezdôvodného zabíjania, znásilňovania a vypaľovania krajiny.
