„Ak sledujete uplynulé dva mesiace správy prúdiace cez Atlantik, mohli by ste si myslieť, že v amerických prezidentských voľbách hlasovalo viac Rusov ako Američanov. Tvári sa tak celý zástup politikov (predovšetkým však nielen demokratov), ktorí hovoria o tom, že Rusko ,hacklo‘ americké voľby. Toto opakuje aj veľká časť amerických médií. Svoje tvrdenia opierajú o vyjadrenie niekoľkých spravodajských agentúr na čele so CIA, ktoré však nepredložili takmer žiadne presvedčivé dôkazy,“ uviedol Schneider.
Následne spomína podľa jeho slov šokujúce zistenie, že polovica voličov Hillary Clintonovej verí tomu, že so súčtom hlasov vo voľbách manipulovali ruskí hackeri. „Americké národné bezpečnostné agentúry tvrdia, že za hackmi sú jedinci napojení na ruské tajné služby, ktorí museli konať na príkaz Kremľa, možno rovno samotného Vladimira Putina. Vo svojich tvrdeniach sa opierajú okrem iného o výsledky kybernetickej bezpečnostnej analytickej firmy CrowdStrike, ktorá hackerskú skupinu označuje termínom Fancy Bear. Problém je v tom, že predložený dôkazový materiál je chabý a nepresvedčivý,“ poukazuje Schneider. A opiera sa napríklad o meno agenta ruskej tajnej služby Felixa Edmundovicha Dzerzhinského, ktorý sa objavuje v metadátach leaknutých súborov.
„Môžeme donekonečna debatovať o tom, či je realistické, že by agent ruskej tajnej služby urobil takú banálnu chybu, alebo či je to pokus o zmätenie na druhú. Faktom zostáva, že ako dôkaz ruského pôvodu hacku sú metadáta takmer bezcenné. Uložiť ich mohol v podstate ktokoľvek,“ myslí si a uvádza ďalší medializovaný dôkaz, napríklad kontakt medzi serverom patriacim Trumpovej firme a najväčšou ruskou súkromnou bankou. „Po krátkej vlne mediálnej hystérie sa však ukázalo, že Trumpov server pravdepodobne len posielal spam,“ poznamenal.
Podľa Schneiderových slov nemožno stopercentne veriť ani WikiLeaks, ani americkej spravodajskej komunite. „Kto by mal opatrne našľapovať a odkrývať nepriznané agendy, sú však novinári. Ale veľká časť amerických médií stála vo voľbách otvorene na strane Hillary Clintonovej. Zmierňovanie prehnaných tvrdení politikov o takzvanej ruskej hrozbe sa však nedá čakať ani od mnohých z tých, ktorí Clintonovú nepodporovali,“ uviedol.
„Stál teda Kremeľ za toľko diskutovaným hackom? Nedostatok dôkazov neznamená nevinu. Napriek tomu všetkému je to teda pokojne možné. Napokon takmer nikto z ľudí, ktorí pristupujú k tvrdeniam amerických spravodajcov skepticky, netvrdí, že Kremeľ nemohol mať v tejto kauze prsty. Dostupné informácie však zapojenie ruských tajných služieb rozhodne nedokladajú a sú zneužívané na politické účely. Zmenil tento hack či leak výsledky amerických volieb? Toto tvrdenie sa vyvracia oveľa horšie. Avšak nielen časť politických komentátorov, ale aj samotný prezident Obama alebo viceprezident Joe Biden identifikujú ako hlavný problém slabé a chaotické vedenie kampane,“ povedal na záver.
Pôvodný text si môžete prečítať TU.
