„Štrajkovať v zdravotníctve by mohol, úplne oprávnene, asi každý. Nahromadených problémov je veľa, vláda pred nimi štyri roky zatvárala oči. Nesplnila ani sľuby zo svojho vlastného programového vyhlásenia,“ napísal pre denník SME na úvod komentára, venovaného problematike štrajku sestier, analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (HPI) Tomáš Szalay.
Analytik tiež podotkol, že sestry na to nešli práve najlepšie s požiadavkami, teda len s jednou – a tou bolo zvýšenie miezd. Podľa neho sa okrem platov mali zamerať aj na pacienta a kvalitu zdravotníctva. Podľa Szalaya je hlavnou zhubnou diagnózou zdravotníctva neefektivita.
„Sestry nemôžu ignorovať systémový presah svojich požiadaviek. Centrálna mzdová regulácia v systéme, ktorý generuje dlhy, môže viesť jedine ku krachu. Nevyhnutným predpokladom spravodlivého mzdového ohodnotenia nemocničných zamestnancov je spravodlivé financovanie nemocníc,“ hovorí Szalay a dodáva, že sestry mali okrem navýšenia platov žiadať aj DRG – platby za diagnózu. „Keď už sme sestry donútili k vysokoškolskému vzdelávaniu, mali by sme im dať aj kompetencie na jeho využívanie,“ píše analytik.
