Rok 2015 bol v znamení série zmien a často nie práve k lepšiemu. Máme problém s obrovskou migračnou vlnou, s problémami bojuje Ukrajina, čím ďalej viac sa bojíme teroristických útokov… Ako by ste vy rok 2015 hodnotili, či už z pozície Českej republiky, alebo zo svetovej pozície?
Ťažká otázka, ešte ťažšia odpoveď. S ňou si lámu hlavu omnoho kompetentnejší a podľa môjho názoru mnohokrát zbytočne komplikovane. Stále si myslím, že nie je nad zdravý sedliacky rozum, na ktorý sa rado zabúda alebo skôr muselo zabudnúť, a ustúpiť diktátu vyššej moci, záujmov a hlavne peňazí.
Dnes je už všetkým jasné, že rok 2015 je zlomovým rokom, zásadným, po ňom už nebude Európa nikdy taká, aká bola doteraz.
Spoločenstvo európskych štátov je jedna vec, ale keď sa rozhoduje bez jasných pravidiel a súhlasu všetkých zúčastnených, nemôže sa to skončiť inak ako zle. Ak sa nikto (= ten mocnejší) nikoho (= tých slabších) nepýta a nežiada jeho súhlas o takých závažných veciach, ako je vstup cudzej kultúry do nášho prostredia, potom to nie je rovnocenné partnerstvo, ale nariadenie, diktát. A či sa pani Merkelová domnievala, že jej kresťansky otvorenej náruči tejto inej kultúre dôjde niekedy ocenenia z oboch strán, teda od imigrantov či svojich občanov, škaredo sa pomýlila. Myslím si, že nie je zďaleka taká hlúpa, aby si toho nebola vedomá, len sa ocitla medzi obrovskými mlynskými kameňmi; a ak nechcela byť drvená, musela poslúchnuť. Nie je Kristus, aby snímala hriechy sveta a nechala sa preto ukrižovať. Nechcel by som byť v jej koži a ani nechcem domýšľať koniec jej vlády. Iste to nebude nič veselé.
Našťastie, sú štáty a ich predstavitelia, ktorí sa zas tak už neboja a dovolili si postaviť sa proti nezmyselným rozhodnutiam a nariadeniam váhavého, nestabilného a zmäteného Bruselu. Maďarsko, Slovensko, Poľsko, po nich sa pridali ďalší, ktorí sa snažia zabrániť niečomu, čo sa bude len ťažko naprávať. Jednoducho povedané – pozvala si ich Frau Merkel, tak ich tam má. A starosti o nich nech teraz nepodsúva tým, ktorí ich nechceli, nechcú a ktorí sa snažia len chrániť identitu im zverenej zeme a záujmy vlastných ľudí, ktorým zodpovedajú za bezpečnosť a solídny život, na ktorý majú právo.
Áno, nie všetci, ktorí prichádzajú, sú teroristi alebo záškodníci; ľudia utekajú pred vojnou v snahe zachrániť si vlastný život a životy svojich rodín. Ale je veľa takých, ktorí idú za vidinou ľahšieho života s prísľubom vysokých sociálnych a iných dávok, ktoré im majú zaistiť ľahký blahobyt, ku ktorému nijako neprispeli a zrejme ani veľmi neprispejú. Neuvedomujú si alebo si nechcú uvedomiť, že životná úroveň v tej ktorej európskej krajine je vysoká práve vďaka pracovnej morálke občanov. Radšej sa rozpamätajú na svojho boha a vo svojom svätom presvedčení, že ich náboženstvo je to jediné pravé, začnú “naprávať” nás, neveriacich. Slovo tolerancia a pokojné spolužitie vo vzájomnom pochopení prestane platiť, lebo pre nich nič neznamená a budú uplatňovať právo na svoje zvyklosti a zákony, v ktorých boli vychovávaní. Kresťanské zásady sa s ich zásadami nikdy nestretnú.
Práve migračná kríza je jedným z najzásadnejších problémov. Čo urobila Európska únia zle, čo by ste komu v tomto bode vyčítali a naopak, kto sa k tomuto problému podľa vás postavil správne?
Hneď od začiatku sa mali títo utečenci vracať. Vylodia sa, odvezú na letisko a pošlú späť domov alebo do krajiny, ktorá má rovnaké náboženstvo a tradície. A lode zaistiť alebo zničiť. Možno sa malo okamžite pristúpiť na kontrolu, odkiaľ sú a prečo emigrujú. Pohľad na vojnou trpiaceho či zbedačeného človeka vyzerá predsa inak; očakávali by sme predovšetkým ženy s deťmi a starých ľudí, a zatiaľ sme videli zdravých mladých, blahobytne vyzerajúcich mužov v modernom oblečení, vybavených najnovšími mobilmi a určite tiež finančnou hotovosťou. Mnohí vraj utekali pred povinnou vojenskou službou, nechceli bojovať. Aj to sa dá pochopiť. Ale aký je teda ich vzťah k domovu a rodnej krajine, kto ju má chrániť pred agresorom, keď nie oni sami? My azda? A prečo?
Prečo ich neprijímajú štáty ako napríklad Saudská Arábia, keď majú rovnaké náboženstvo a spôsob života? Niekde som čítal vyjadrenie akéhosi vysokého arabského činiteľa práve k tejto otázke. Napísal, že pracovnú výdrž týchto emigrantov vypočítali na 27 minút denne. Tak je to jasné, nie?
Nedávno americký kongres a snemovňa odhlasovali, že si do USA nepustia žiadnych utečencov a radšej budú Európe udeľovať ceny za ich prijímanie. Aké elegantné riešenie. Ale beda, keď sa niektorý európsky štát ozve! Alebo že Amerika ich bude lustrovať ešte pred vylodením na ich území. Presne to, čo som spomenul vyššie, a čo sa malo od začiatku urobiť aj v Európe. Pozri, kto to asi zakázal?
Myslím si, že tí vedúci činitelia štátov, ktorí sa proti tomuto postavili bez ohľadu na priania a nariadenia EÚ a USA, urobili len správne. Keby sa potom stalo čokoľvek, nikto z nich nám nepomôže. Čo si budeme klamať.
Migračná kríza rozdelila aj politikov. Zeman od začiatku varuje pred utečencami a niekedy sa do nich aj dosť triafa, mnohí mu to vyčítajú a tvrdia, že ide o populizmus. Ako to vidíte vy? Robí nám prezident česť alebo hanbu v tejto veci?
Verím pánovi prezidentovi a myslím, že nie som zďaleka sám. Aspoň on nazýva veci pravým menom a tak sa pripája k náhľadu Maďarov, Poliakov, Slovákov a ďalších, keď iní naši štátnici “váhajú”, chodia okolo horúcej kaše a boja sa niečo povedať, a nedajboh rozhodnúť, aby sa na nich v Bruseli nenahnevali. Hovorí sa predsa – kto sa bojí, s*re v sieni.
Hovorili ste o Angele Merkelovej, ako by ste zhodnotili jej celoročné počínanie práve pri migračnej kríze?
Nijako lichotivo. Možno dobrý úmysel, ale nejako sa jej to vymklo z rúk. Neuvážený čin. U väčšiny Nemcov aj iných Európanov prepadla a nepomôže jej žiadna cena za mier a priateľstvo, a porozumenie, a neviem, čo všetko. Vstúpi do dejín ako neblahá Angela, ktorej budú naveky nadávať.
Čo situácia na Ukrajine? Ako to vidíte dnes a myslíte, že boli správne také kroky ako napríklad embargo voči Rusku?
Už som sa vyjadril, že najväčšie svinstvo na svete je politika. Všetko je inak a až po rokoch, keď sa môžu otvoriť archívy, sa človek dozvedá, čo vtedy možno len matne tušil. Môj názor je, že konflikt bol vyvolaný zámerne rovnako ako v niektorých štátoch severnej Afriky alebo na Blízkom východe. Za všetkým je biznis; v akejkoľvek podobe. A za peniaze v Prahe dom, ako sa hovorí. Vieme, že informovanosť ľudí u nás je “upravovaná” podľa nariadenia rôznych dozorcov – tomu treba fandiť a chváliť, tomu nasadiť psiu hlavu a zatratiť do pekiel. Potom hľadaj, čo je správne a kde je aspoň trochu pravdy.
Len si spomeňte, akým metrom sa čo meria – keď ISIS zostrelil nad Sinajom ruskej civilné lietadlo a zahynulo vyše 220 ľudí, prešlo sa to celkom bez väčšieho vzrušenia, lebo to bolo “len” ruské lietadlo. A keď za pár dní vo Francúzsku zahynulo o sto ľudí menej, boli toho plné stránky a správy v rozhlase i televízii nemali konca. To tiež o niečom svedčí.
V apríli som bol na detskom festivale v Samare na Volge. Prechádzali sme mestom a neverili svojim očiam, obchody plné tovaru. Kolegyňa mi v jednej celkom malej samoobsluhe ukázala jedenásť!! druhov masla, jogurtov, smotán, zákysov neúrekom. Potom si šla kúpiť topánky. Plné regály modernej obuvi. Pýtala sa vedúceho, ako je to možné, keď platia európske sankcie. Odpovedal, že európske firmy si vybudovali v Rusku svoje filiálky, a keď nemôžu doviezť svoj tovar z Európy, vyrobia si ho v Rusku.
Sama Nina Alexejevna, prezidentka festivalu sa vyjadrila, že sa Rusku nemohlo stať nič lepšie. Znovu sa tak pozviechal domáci priemysel a poľnohospodárstvo, výrobcovia dostali od štátu podpory a úroveň trhu šla rýchlo hore. Tým sa Rusku bolo vlastne pomohlo.
Inak si myslím, že sankcie tohto typu sú hlúpe a nedôstojné Európy 21. storočia. Pokiaľ si spomínam, mnohé európske štáty s nimi najprv nesúhlasili, ale potom prišiel príkaz zo zámoria… Teraz predĺženie sankcií ako prvé spochybnilo Taliansko a určite vie, prečo. K ničomu to neviedlo a Rusku to rovnako len pomohlo.
Ako sa zmenilo v uplynulom roku postavenie Ruska vo svete a ako situáciu ovplyvnili nedávne udalosti ako konflikt s Tureckom alebo bombardovanie cieľov v Sýrii zacielené na radikálov z Islamského štátu?
Ospravedlňujem sa, nie som politický expert a politike sa nevenujem, rozoberať tieto udalosti si preto netrúfam. Určite nie je nič ponechané náhode, a ako som už povedal, za všetkým je vždy niečo, o čom my nemusíme mať ani zdanie. Isté je, že rozhodnosť a priamosť prezidenta Putina si získava stále viac priaznivcov po celom svete, lebo európski bláboliti nie sú už ničoho schopní. A Putin, ruský Iľja Muromec, až buchne päsťou do stola, budeme sa čudovať. Všetci. Ak sú v hre čachre s ropou a výmenný kšeft s islamskou republikou, ktorej isté krajiny dodávajú zbrane a peniaze, a potom hrajú mŕtveho chrobáka a iné nefér hry, potom sa Putinovmu hnevu nedivím.
Keď sme hovorili o prezidentovi Zemanovi, obrovská vlna kritiky ho zasiahla aj pre jeho vystúpenie pri oslavách 17. novembra. Ako hodnotíte jeho kroky a prejavy za tento rok?
Priznám sa, že som toto vôbec nesledoval. Viem, že došlo k nejakému konfliktu, keď polícia nepustila študentov na Albertov, ale kto ako a prečo, neviem.
A ako by ste zhodnotili nášho premiéra Sobotku, napríklad aj pri tom, ako sa stavia k migračnej kríze, k utečencom, k strachu z teroristických útokov po tragédii v Paríži?
Určite by mu pristalo viac razantnosti, zbytočne sa bojí. Mal by si vziať príklad z kolegov Maďarov, Slovákov, Poliakov a ďalších. Zarazilo ma vyhlásenie, že náš štát dá ročne stovky miliónov migrantom (u nás ich máme tu jedenásť, tu štyridsať…), zatiaľ čo na druhej strane rušíme klokanky, zbierame viečka a hľadáme dobrých anjelov pre choré deti a prestarnutých. Náš človek by mal byť na prvom mieste záujmu, až potom by sa mohlo pomáhať inde. Neviem, kto sa chce komu zapáčiť a zotrvávať stále v servilnom predklone.
A čo Andrej Babiš? Nemenovaní politici a publicisti nás strašia, že nám, Čechom, hrozí strata slobody. Prstom ukazujú práve najmä na Babiša. Aký naňho máte názor?
Pán Babiš určite nešiel do politiky pre zbohatnutie, nepotrebuje to. Napokon to sám niekoľkokrát pred vstupom do politiky povedal. Chcel len zmierniť a napraviť neprístojnosti okolo seba. Ale udrel niekomu po prstoch. A ten niekto prišiel o slobodu typu “malá domov”. A to sa niektorým zrejme nepáči. Akú slobodu by sme ešte mali stratiť my, Česi? Aká nám zostala? Vždy sa musí nájsť ten niekto, na koho sa môže ukázať. Takých príkladov poznáme z histórie a z Biblie viac ako dosť. Mne sa pán Babiš páči už len preto, že sa nebojí pomenovať veci pravým menom a povie, čo si myslí. Takých ľudí by sme potrebovali v politike viac.
Jedni strašia Ruskom, ďalší islamskou republikou, niektorí aj mocou Spojených štátov. Čo je podľa vás v súčasnosti najväčšou hrozbou?
Všetko spolu. Stále dúfam, že musí zvíťaziť zdravý rozum. Problémom číslo jeden je teraz svetová migrácia z miest, kde sa bojuje. A je isté, že nakoniec budú USA musieť spolupracovať s Ruskom a celou Európou na zvládnutí tohto problému. Ak im naozaj oň ide.
Ako vidíte Európu a aj Českú republiku do budúcnosti? Poradíme si s migračnou krízou alebo sa nakoniec staneme obeťou džihádu a Európa, ako ju poznáme, postupne zanikne?
Ako to vidím? Ak sa čoskoro nespamätáme zo svojej charity, doplatíme na to. Napadla mi možno pre mnohých šialená myšlienka, hoci nie je neuskutočniteľná: Európa sa rozdelí na dve časti – západná moslimská a východná kresťanská. Ale boje budú trvať stále ďalej, lebo tí, čo ovládnu západnú Európu, budú chcieť aj tú východnú. Čo nie je nemožné, ako vieme z histórie. Len si zoberte – európsky muž má jednu ženu a v priemere jedno, dve deti. Moslim môže mať štyri manželky a s každou päť, osem i viac detí. Takže jedna rodinka zaberie pol paneláku. A máte to.
Autor: David Hora
