Pamätám si časy, keď bol rezeň na obed síce len v nedeľu, no ľudia boli oveľa viac “mäsoví” ako dnes. Od vzniku samostatnej republiky je trend v spotrebe mäsa stále zhoršujúci – dnes je ročná spotreba mäsa prepočítaná na jedného obyvateľa 59 kg. V porovnaní s rokom 1996 klesla o 6 kg. Prečo?
Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR o spotrebe potravín nadmerná spotreba, čiže konzumácia vyššia, ako sú odporúčané výživové dávky potravín, sa zistila pri bravčovom mäse a hydine, kde spotreba prevyšuje ODP o 60 percent a 36 percent. Nedostatočná spotreba v dôsledku nižšej konzumácie, ako sú odporúčané výživové dávky potravín, bola hlavne v prípade hovädzieho mäsa – nižšia o 71,8 percenta. V oblasti trendov sme zaznamenali napríklad zvýšenú orientáciu spotrebiteľa na druhy s nižším obsahom tuku. Naopak klesajúcu spotrebu hovädzieho mäsa pripisujeme hlavne jeho vyššej cene, povedzme, oproti hydinovému mäsu, zdĺhavejšiemu času prípravy, ale tiež aj zanikajúcej tradícii jeho konzumácie, kde oproti roku 1996 sa hovädzie mäso konzumuje aj napriek jeho vynikajúcim dietetickým vlastnostiam oveľa v nižšej miere, napríklad v školstve, ale aj v samotných domácnostiach a tým pádom klesá oň záujem aj zo strany nastupujúcich generácií.
Od januára stúpne cena mäsa a mäsových výrobkov v priemere o osem percent. Prečo?
Avizovaný nárast cien mäsa a mäsových výrobkov na úrovni výrobcov a ich dodávateľov je potrebné vnímať ako reakciu výrobcov na zvyšujúce sa personálne náklady – vo vzťahu k nárastu minimálnej mzdy a povinných príplatkov a avizovaný nárast cien energií.
Môže mať cenový nárast vplyv aj na ceny nelegálneho mäsa, teda mäsa neznámeho, nedokladovaného pôvodu? Nebojíte sa, že tento trh bude ešte viac bujnieť?
Problematika cenotvorby nelegálne vyrobených výrobkov nám nie je celkom známa, lebo nemá žiadne pravidlá. Ak však vychádzame z predpokladu, že ak aj nelegálny výrobca niekoho zamestnáva, tak je to vo forme práce ,,načierno“, teda takýto výrobca neplatí svojim zamestnancom odvody, minimálnu mzdu a ani povinné príplatky a rovnako nemá ani ďalšie náklady, ktoré súvisia s bezpečnosťou práce, ako aj produktov uvádzaných na trh či so zabezpečením skladovacích podmienok a rovnako sa vyhýba aj platbe DPH. Z týchto dôvodov schválený výrobca z cenového hľadiska vždy ťahá za kratší koniec oproti nelegálnym výrobcom.
Už teraz je predaj cez sociálne siete, ambulantný predaj či predaj na trhoviskách veľmi obľúbený. Čo všetko však kupujúcemu pri takomto nákupe hrozí?
Pokiaľ ide o mäso a mäsové výrobky pochádzajúcich z nelegálnych (neschválených) výrob, kupujúci riskuje hlavne ochorenie z potravín. Schválení výrobcovia musia spĺňať celý rad podmienok preto, aby mohli svoje produkty uvádzať na trh, sú to napr. striktné dodržanie skladovacích podmienok a to počas výroby, ale aj počas distribúcie, požiadaviek na hygienu a technický stav prevádzky, požiadaviek na bezpečnosť surovín vrátane laboratórnych rozborov pitnej vody, surovín a korenín, a zároveň každý výrobca, ktorý uvádza potraviny na trh, musí mať zavedené aj postupy spätnej vysledovateľnosti, čo v praxi znamená, že musí vedieť spätne vysledovať napr. aké suroviny, resp. obaly v akom množstve a od akého dodávateľa sa použili na výrobu daného produktu a tiež musí vedieť zostaviť zoznam odberateľov, kde bol daný produkt umiestnený. Na druhej strane nelegálny, neschválený výrobca takéto povinnosti nemá a jeho jediným cieľom je nelegálne vyrobené výrobky s minimálnymi nákladmi zhodnotiť čo najvýhodnejšie. Ďalším rizikom pre kupujúceho je, že v prípade nespokojnosti so zakúpeným výrobkom nemá možnosť uplatniť si reklamáciu a žiadať vrátenie peňazí.
Kde nájde spotrebiteľ všetky potrebné informácie o kupovanom mäse a mäsových výrobkoch?
Najuniverzálnejším zdrojom informácií o kupovanom produkte je pre spotrebiteľa etiketa. Tu spotrebiteľ nájde údaje o zložení výrobku v zostupnom poradí od najvyššieho zastúpenia po najnižšie s povinnosťou uviesť percento obsahu mäsa. Z hľadiska zachovania kvality a zdravotnej bezchybnosti výrobku sú pre spotrebiteľa dôležité údaje o podmienkach skladovania, dátume spotreby a napríklad pri párkovinách a mäkkých salámach o lehote spotreby po porušení obalu. Pri údeninách je pre spotrebiteľa zásadná informácia o príprave výrobku pred jeho konzumáciu.
Autor: Ľudovít Kusal
