„Kvalita života v dôchodkovom veku na Slovensku nie je vysoká, život v dobrom zdraví máme veľmi nízky. Dobré zdravie je v tomto smere relevantnejší parameter ako samotné dožitie,“ konštatoval Páleník s tým, že pokiaľ sa nič nezmení, týmto rozhodnutím sa bude po roku 2030 prehlbovať diera vo verejných financiách.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť analyzovala, že výkonnosť slovenskej ekonomiky sa o tri desaťročia v dôsledku tohto opatrenia zníži. V takom prípade sa budú musieť buď znížiť dôchodky, alebo sa výrazne zvýšiť dane a odvody.
„Zastropovaním dôchodkov v budúcnosti vznikne diera vo verejných financiách. Kompenzovať sa to nebude znižovaním dôchodkov, ale inými opatreniami, napríklad pomalšou valorizáciou. Určite by sa však nemali zvyšovať odvody, čím by sa zvýšili náklady na prácu a znížila by sa naša konkurencieschopnosť. Skôr by sa to malo kompenzovať cez zdanenie, napríklad DPH,“ vysvetlil Páleník.
V súčasnosti je na Slovensku viac ako milión starobných dôchodcov. Z nich asi 130.000 vlani poberalo dôchodok a aj pracovalo. „Malo by byť možné, aby občan mohol ísť čo najskôr do dôchodku zo zdravotných dôvodov alebo v dôsledku ťažkej manuálnej práce. No zároveň ten, kto chce pracovať, nech pracuje, ale nech nepoberá dôchodok, len riadnu mzdu, lebo inak deformuje trh práce mzdovým dampingom. Keby to bolo možné, výrazne by to odľahčilo verejné financie,“ dodal Páleník.
Národná rada SR koncom marca schválila, že dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropuje na 64 rokov. Do Ústavy SR sa dostane formulácia, že „vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov“.
Ženy však budú môcť ísť do dôchodku skôr, a to za výchovu dieťaťa. Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, bude znížený vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov.
Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o jeden rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. Návrh kritizovali viacerí odborníci, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, názory neboli jednotné ani v koalícii.
