V Informačnom systéme environmentálnych záťaží je v súčasnosti evidovaných 1 963 lokalít. Z nich je 900 registrovaných ako pravdepodobná environmentálna záťaž, 279 lokalít ako potvrdená záťaž a 784 lokalít ako sanovaná lokalita. Na vzniku environmentálnych záťaží majú najväčší podiel, až 56 percent, zariadenia na nakladanie s odpadom. Minister životného prostredia Peter Žiga na rokovanie vlády predloží ešte ďalšie dva dokumenty – Vodný plán Slovenska a Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016-2021) .
Aktivity zastupiteľských úradov SR v Európskej únii budú v tomto roku ovplyvnené predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie. Najviac úloh bude pripadať na Stále zastúpenie SR pri Európskej únii v Bruseli, úlohou ostatných zastupiteľských úradov (ZÚ) bude napríklad zisťovať postoje jednotlivých členských štátov k legislatívnym návrhom. Ako sa uvádza v Správe o stave zastupiteľských úradov SR v zahraničí v roku 2015 a východiskách pre jej ďalší rozvoj, práve úlohy súvisiace s predsedníctvom budú pre zastupiteľské úrady SR v tomto roku prioritou, pričom pôjde o „nadštandardný výkon oproti bežnému chodu úradov“. Správu na rokovanie vlády predkladá rezort zahraničných vecí.
Ministri prerokujú aj Národnú stratégiu manažmentu bezpečnostných rizík Slovenskej republiky z dielne rezortu vnútra. Podľa materiálu manažment bezpečnostných rizík na Slovensku je potrebné zefektívniť, pretože zotrváva na už prekonaných a nedostatočne efektívnych postupoch. Zmeny súvisiace s globalizáciou, demografickým a ekologickým vývojom vo svete podľa dokumentu prispievajú k nárastu nestability globálneho bezpečnostného prostredia. “Zvyšuje sa pravdepodobnosť asymetrických hrozieb, masovej nelegálnej migrácie, prejavov extrémizmu, ohrozenia kritickej infraštruktúry a vzniku mimoriadnych udalostí spôsobených vplyvom zmeny klímy,” konštatuje materiál. Takto zmenená bezpečnostná situácia spolu s bezpečnostnými hrozbami v rámci Slovenska podľa rezortu vnútra zásadným spôsobom mení nároky na celý bezpečnostný systém.
V dielni ministerstva spravodlivosti vznikol návrh akčného plánu, ktorý by mal zabezpečiť efektívny, spoľahlivý a fungujúci systém prevencie a eliminácie všetkých foriem diskriminácie. Aby mohol byť tento cieľ dosiahnutý, musia byť posilnené a prehĺbené kompetencie relevantných inštitúcií a existujúcich mechanizmov. Jedným zo spôsobov, ako možno prijať potrebné a účinné opatrenia v oblasti prevencie a eliminácie diskriminácie, je systematický zber dát a ich spracúvanie do výskumov, ktoré budú zamerané na príčiny a mechanizmy diskriminácie, píše sa v materiáli. Rovnako dôležité sú však aj vzdelávacie aktivity zamerané na verejnú správu, inštitúcie i zamestnávateľov. Nemenej podstatné je tiež zvýšenie informovanosti verejnosti v rámci školského systému, celoživotného vzdelávania a osvety cez médiá a občiansku spoločnosť, uvádza sa ďalej v materiáli.
Ministerstvo školstva chce systematicky zisťovať a analyzovať potreby mladých ľudí na celoštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Zistenia následne plánuje zverejňovať a na ich základe prijímať zodpovedajúce opatrenia. Vyplýva to z Koncepcie rozvoja práce s mládežou na roky 2015 až 2021, ktorá je tiež na programe vlády. Koncepcia sa zaoberá potrebami mladých ľudí, ďalšími oblasťami sú aj kvalitná práca s mládežou, aktéri práce s mládežou, financovanie a tiež zviditeľňovanie a uznávanie práce s mládežou. Súčasťou každej oblasti je popis východiskovej situácie, vízia, ku ktorej sa má práca s mládežou do roku 2021 priblížiť, a konkrétne ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť v roku 2021.
