Američania vinia ruského prezidenta Vladimira Putina z toho, že jeho neústupnosť zablokovala snahy o vytvorenie bezpečnostného systému, založeného na spoločnej dohode o kontrole zbraní, v roku 2010 a redukciu jadrových arzenálov oboch krajín. Niektorí zase údajne vinia Čínu, ktorá sa usiluje o získanie technologickej prevahy nad Spojenými štátmi. V neposlednom rade existujú, samozrejme, aj takí, ktorí z aktuálneho trendu vinia Spojené štáty, ktorých politika „jadrovej modernizácie“ ohrozuje svetový mier.
Odporcovia súčasnej politiky Obamovej administratívy sa zameriavajú výlučne na fakt, že Spojené štáty plánujú v nadchádzajúcich troch dekádach vynaložiť na modernizáciu svojich zbraňových systémov až jeden bilión amerických dolárov.
Moskva sa dnes údajne zameriava na budovanie veľkých rakiet nesúcich miniatúrne jadrové hlavice. Navyše podľa ruských médií ruské námorníctvo v súčasnosti vyvíja podmorské drony, schopné explóziou vyprodukovať rádioaktívny podvodný oblak, ktorý by spôsobil, že cielené mestá by sa stali neobývateľnými.
Spojené štáty a Čína zase vyvíjajú nový nadzvukový typ zbrane, ktorá má byť schopná pohybovať sa rýchlosťou až 27 000 kilometrov za hodinu. Raketa by neniesla žiadnu hlavicu, ale jej samotná rýchlosť a tvrdosť nárazu by v podstate spôsobili podobnú škodu, ako keby tam hlavica bola. Jej ľahkosť a možnosť rýchlo meniť smer by navyše prakticky vyradila z hry všetky protiraketové systémy.
Jedna z hlavných obáv plynúcich z vývoja nových typov zbraní tkvie v tom, že by mohli podkopať režim studenej vojny spočívajúci v logike vzájomnej deštrukcie všetkých aktérov prípadného atómového konfliktu, a to tým, že povaha nových, precíznejších a menej deštruktívnych zbraní by ich držiteľom až tak nebránila v ich použití.
Teraz navyše podľa The New York Times Moskva a Peking začínajú testovať zbrane, ktoré by v prípade vypuknutia jadrového konfliktu vyradili americké vojenské satelity z činnosti. V odpovedi na to zase Washington údajne predstavuje vesmírne pozorovacie satelity, ktoré majú mať za úlohu zabrániť takýmto snahám.
Barack Obama pritom vstúpil do funkcie prezidenta Spojených štátov v roku 2009 s úmyslom „resetovať“ vzájomné vzťahy s Moskvou, redukovať závislosť Spojených štátov od jadrových zbraní a priblížiť sa ich úplnej eliminácii. Bol vôbec prvým prezidentom, ktorý urobil z jadrového odzbrojenia centrálny bod americkej obrannej politiky. Aktuálna situácia však pripomína skôr ochladzovanie vzťahov medzi troma jadrovými mocnosťami podobné tomu, ktoré tu už raz bolo.
