Pre krajiny s vysokým počtom prijatých migrantov predstavujú státisíce ľudí záťaž a niektoré štáty preto siahli k riešeniu, ktoré môže niekomu pripadať neobvyklé alebo dokonca kontroverzné, ale nie je to tak. Platiť migrantom, ktorí nemajú nárok na azyl v európskych krajinách, za to, aby odišli do svojej domoviny, nie je nič nové ani netradičné. Takýto postup volili napríklad už pred rokmi Izraelčania, ktorí tak chceli znížiť počet prevažne afrických migrantov na svojom území.
K podobnému postupu teraz pristúpilo už aj Nemecko, ktoré ešte pred dvomi rokmi otvorilo doširoka náruč pre viac ako jeden milión žiadateľov o azyl. Migračná vlna sa síce v porovnaní s rokom 2015 spomalila, ale Nemci teraz riešia, ako z krajiny dostať tisícky tých, ktorí na azyl nemajú nárok. Filozofia je taká, že sa treba o migrantov najprv dobre postarať a vysvetliť im, že musia odísť.
Nemecké úrady sľubujú migrantom napríklad bezplatný ročný prenájom bytov s plne vybavenými kuchyňami, kúpeľňami a všetkým vybavením, ak sa zaviažu, že odídu. Tí, ktorí sa tak rozhodnú, dostanú navyše až 1 200 eur, a to nie je všetko. K tomu treba na každú rodinu pridať 3 000 eur a ďalších 1 000 eur na každého jednotlivca, ktorý sa dobrovoľne rozhodne odísť z Nemecka do troch mesiacov.
Peniaze, ktoré migranti bez nároku na azyl v Nemecku dostanú, majú použiť na rozbehnutie biznisu v domovskej krajine alebo opravu či výstavbu vlastných príbytkov. Finančné ponuky promujú nemecké úrady medzi migrantmi pod heslom: Vaša krajina. Vaša Budúcnosť. Teraz!
Migrácia sa stala podľa denníka the Times ústrednou témou nemeckej politiky a ukazuje sa to aj pri problematickom zostavovaní nového kabinetu Angely Merkelovej.
Nielen Nemci platia migrantom za odchod
Podobný postup ako Nemci zvolili už dávnejšie Švédi, ktorí prijali v prepočte na obyvateľa najviac migrantov spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Vlani začala byť situácia vo Švédsku pomaly ale isto nezvládnuteľná, pretože úrady v severskej krajine nemali kapacity na ubytovanie takého množstva migrantov, ktorí žiadali o azyl.
Začiatkom roku 2016 preto švédska vláda začala platiť migrantom za to, aby odišli domov. Približne 4 000 eur stačilo na to, aby v priebehu prvých ôsmich mesiacov od začiatku tohto opatrenia stiahlo žiadosť o azyl vo Švédsku viac ako 4 500 ľudí.
Nejde však len o finančný príspevok. Švédske úrady nastavili aj mimoriadne prísne pravidlá na zjednocovanie rodín (family reunion) a okrem toho sa predĺžila lehota na vydanie azylového povolenia.
Švédsko patrilo ešte pred dvomi rokmi ku krajinám s najvyšším počtom prijatých žiadostí o azyl, ale to už dnes neplatí. Kedysi obľúbená destinácia migrantov zaznamenala medzi rokmi 2014 až 2015 až dvojnásobný nárast počtu žiadostí o azyl. V tomto období ich bolo až 160 000.
Grécka cesta
Trochu inú cestu zvolili v Grécku, ktoré ja akýmsi prestupným bodom pre migrantov snažiacich sa dostať ďalej na Západ do bohatších krajín Európskej únie. Vláda Helénskej republiky ešte v roku 2015 odštartovala projekt pre migrantov, ktorí sa rozhodli súhlasiť s návratom domov. Ide v podstate o ubytovanie v zariadení s byrokratickým názvom Otvorené centrum pre migrantov registrovaných na asistovaný, dobrovoľný návrat a reintegráciu, a krkolomnou skratkou OCAVRR.
OCAVRR je v podstate hostel, v ktorom ľudia dobrovoľne podstúpia jeden až tri mesiace prípravy na návrat do rodnej krajiny. Otvorené centrum v názve projektu, ktorý, mimochodom, sídli v jednej z lepších štvrtí Atén, znamená, že jeho obyvatelia môžu odchádzať a prichádzať, ako chcú. Vstup však stráži detektor kovu a hliadka.
Okrem ubytovania majú migranti po celý čas maximálne trojmesačného pobytu k dispozícii klimatizované izby, tri jedlá denne. Dostávajú tiež toaletné potreby či základné oblečenie a lieky. K dispozícii majú psychologického poradcu aj sociálnych pracovníkov. Problém nie sú ani tlmočníci do deviatich jazykov. Pripojenie na wi-fi, veľkoplošné obrazovky a telefóny na spojenie s rodinami doma sú takmer samozrejmosťou. Pitie alkoholu, fajčenie, domáce zvieratká aj návštevy sú však prísne zakázané. Kapacita na ubytovanie je 80 osôb.
Jedna toaleta a sprcha pripadá na deväť ľudí, ale rodiny dostávajú vlastné izby. O hygienu v ubytovacích priestoroch OCAVRR sa starajú súkromné upratovacie firmy. Obyvatelia tohto zariadenia po sebe musia len ustlať postele a oprať si svoje šaty v práčovni, ktorá je tiež zadarmo. Jeden z gréckych zamestnancov zariadenia, ktorého cituje denník Jerusalem Post, uviedol, že sanitka príde skôr do priestorov OCAVRR ako k nemu domov.
V spomínanom zariadení môžu však migranti bez práva na azyl bývať maximálne tri mesaice a potom sa musia vrátiť domov. Aj s tým im však grécke úrady pomôžu. Z 2 200 ľudí, ktorí prešli projektom OCAVRR, sa až 94 % vrátilo do krajiny pôvodu. Pri odchode dostali 500 eur ako „vreckové“ a prísľub ďalších 1 500 eur, ktoré dostanú po príchode domov, aby si mohli zriadiť vlastné živobytie.
Jedna osoba v projekte OCAVRR stojí podľa gréckych úradov dokopy 4 000 eur, čo je údajne iba jedno percento z toho, čo by musel štát za tohto človeka zaplatiť, ak by sa z neho stal takzvaný dlhodobý imigrant.
Taliani to chcú po svojom
S oveľa radikálnejším riešením prišli Taliani, ktorí majú s utečencami pristávajúcimi na ich brehoch bohaté skúsenosti. Talianska vláda prišla s kontroverzným plánom, ako zastaviť prílev desaťtisícov migrantov mesačne ešte v koncom leta a dokonca si získal aj podporu Európskej únie. Ľudskoprávne organizácie však šaleli. Taliani totiž vymysleli, že budú platiť milíciám v Líbyi, aby zastavili príval afrických migrantov, z ktorého doteraz profitovali.
Nie je totiž žiadnou neznámou, že na pašovaní ľudí cez Stredozemné more zarábajú kriminálne skupiny obrovské sumy. Jeden „lístok“ na cestu z Líbye na pobrežie niektorého z juhoeurópskych štátov stojí od 1 500 do 8 000 eur.
Motivovať líbyjské milície, aby zablokovali migračnú vlnu, však rovnako stojí peniaze. Talianske úrady údajne napriek tomu používajú ako sprostredkovateľov napríklad starostov v líbyjských mestách, aby sa napojili na šéfov ozbrojených skupín, ktorých sú po páde Muammara Kaddáfího v krajine stovky. Cieľom je údajne vyrokovať podmienky s ozbrojencami. V pláne je dokonca vybudovanie siete, po ktorej by tieto milície vozili do určených oblastí humanitárnu pomoc.
Ktorý z plánov európskych krajín na obmedzenie ilegálnej migrácie je najlepší, nie je jasné, a výsledky týchto rôznych prístupov ukáže až čas.
- Reklama -
