Americký denník The New York Times pripúšťa, že stretnutie oboch politikov vyvolalo na Západe neistotu a obavy. Už len preto, že Turecko je súčasťou NATO a má zásadný význam pre úsilie Európy zastaviť migračnú vlnu smerujúcu na európsky kontinent. Ďalším dôvodom sú tiež napäté vzťahy Washingtonu s Ankarou. “Antiamerikanizmus je v Turecku na vzostupe a Erdogana navyše rozčúlila neochota Obamu vydať vodcu hnutia Gulena, ktorého obviňujú z organizácie puču.“
Podľa amerického denníka bude mať akákoľvek dohoda medzi oboma krajinami významný vplyv na dianie na Blízkom východe aj v samotnej Európe. “Turecký prezident pravdepodobne plánuje využívať zlepšenie vzťahov s Ruskom ako pákový efekt pri rokovaniach s Európou o migračnej kríze. Užšie väzby s Ruskom však môžu potenciálne vytvárať tiež napätie v rámci NATO, čo hrá do kariet Putinovi,” konštatuje The New York Times.
Rusko ako tromf
Podľa odborníka na turecko-ruské vzťahy Alexandra D. Vasiljeva bude Erdogan používať Rusko ako tromf pri rokovaniach so Západom, lebo jeho cieľom stále zostáva Západ a nie Rusko. “Jedným z hlavných dôvodov snahy zlepšiť vzťahy s Tureckom sú na strane Ruska záujmy Gazpromu. Plynárenský gigant sa túži vďaka plynovodu Turkish Stream dostať späť do sedla, lebo v Európe má ďalšie cesty zablokované,” je presvedčený Vasiljev.
Podľa analytika Dmitara Becheva z Hardvard University je príklon Turecka k Rusku vzhľadom na napäté vzťahy so Západom logický. “To isté sa však dialo aj v nedávnej histórii. Ankara sa zbližovala s Ruskom aj medzi rokmi 1997 a 1999, keď bolo zamietnuté rokovanie o členstve Turecka v EÚ či po invázii na Cyprus v roku 1974. Turecko však aj naďalej potrebuje ochranu NATO proti rastúcemu vplyvu Ruska v blízkosti jeho hraníc,” usudzuje Bechev.
Sobáš z rozumu
“S najväčšou pravdepodobnosťou pripravili úrodnú pôdu pre zbližovanie tureckej podnikateľskej komunity v Rusku. Všetko naplánovali tak, aby turecký ani ruský prezident nestratili svoju tvár. Výsledkom je zrušenie sankcií aj zrušenie zákazu dopravovať ruských turistov do tureckých letovísk. Na záchranu celej sezóny je zrejme už príliš neskoro, ale napriek tomu tureckému cestovnému ruchu prinesie vítanú vzpruhu,” usudzuje Bechev.
Ako Bechev ďalej konštatuje, Rusko spolu s ekonomickými záujmami uvíta Turecko na svojej strane aj pre ďalšie mierové rokovania v Sýrii. “To isté platí o spolupráci v boji proti Islamskému štátu,” dodáva Bechev, podľa ktorého by sa mal teraz Západ zvlášť snažiť s Tureckom vychádzať. Na druhej strane, obnovený vzťah medzi Ruskom a Tureckom považuje on sám skôr za sobáš z rozumu než za nové “milostné vzplanutie”. “Navyše mimo oblasti energetiky zostáva medzi oboma krajinami stále veľa trecích plôch a v prípade Turkish Stream bude musieť Gazprom prísť s mimoriadne atraktívnou ponukou.”
