Poukazuje na to, že nejeden európsky intelektuál zvyknutý nemilosrdne kritizovať Ameriku za jej prehnané protiteroristické opatrenia – za mimosúdne väzenie, za policajnú brutalitu, za výsluchy s tortúrou, za streľbu bez varovania, za všadeprítomných ozbrojencov – sa hystericky dožaduje zavedenia stanného práva, len čo sa strašidlo teroru zjaví v jeho vlasti.
„Zatiaľ čo v zámorí k zavedeniu celoplošného výnimočného stavu nikdy nedošlo, v takom sladkom Francúzsku platí už rok a len Boh vie, kedy ho zrušia,“ podotýka Fištejn.
Ohľadom migračnej krízy upozorňuje na to, že ukazovateľom úspešnosti politických systémov už nie je prosperita a vedecko-kultúrna vyspelosť, ale schopnosť začleňovať žiaducich novousadlíkov alebo deportovať nežiaduce osoby.
To zásadne mení západný étos založený na uznaní absolútnej hodnoty znášanlivosti a rozmanitosti. „Hneď ako európska verejnosť prekonala archaické predsudky a zvykla si na intelektuálnu otvorenosť voči všetkému novému, sa stala terčom útokov motivovaných skôr nepriateľským poňatím morálky, nábožnosti a spravodlivosti ako racionálnymi záujmami. Princíp tolerancie si bude odteraz vyžadovať zložité upresňovanie, voči komu je vlastne použiteľný, a vôbec nikto už nebude stáť o prehnanú rozmanitosť,“ domnieva sa Fištejn.
Polemizuje s názorom, že Bushova arogantná snaha vnucovať demokraciu silou všetkým bez rozdielu spôsobila väčšinu negatívnych javov: rozvrat medzinárodného poriadku a impotenciu inštitúcií, odcudzenie s Európou, zatlačenie Turecka do náručia Východu, vzostup Číny, arabskú jar, rastúcu moc Iránu, odtrhnutie Venezuely a iných latinskoamerických krajín od Západu, dokonca aj konflikt s Ruskom o Ukrajinu.
Pasívny Obama je krvavejší ako aktívny Bush
„Celý tento koncept stojí na piesku, a keď niečo odráža, potom len mysliteľskú bezradnosť svojich nositeľov, darmo že podmaňuje svojou prvoplánovou jednoduchosťou. Masívna povaha zasadeného úderu si vyžadovala rovnako masívnu odpoveď a v čase bezprostredne po 11. septembri 2001 to bolo nad slnko jasné,“ tvrdí Fištejn. Zároveň poukazuje na to, že s Bushovým postupom vtedy súhlasilo viac ako 90 percent Američanov a inak nezmýšľal ani zvyšok sveta. „Parížsky denník Le Monde vyšiel druhý deň po útoku s palcovými titulkami ,We’re All Americans Now‘ (Všetci sme teraz Američania). Vladimir Putin promptne vytočil číslo Bieleho domu a uisťoval svoj americký náprotivok o bezhraničnej podpore Ruska,“ píše Fištejn.
Zmysluplnosť afganského ťaženia vraj v nikom nevyvolávala pochybnosti: „V Kábule vládli ľudia, ktorí prepadnutie Ameriky zosnovali. Úder bol mierený presne a zasiahol americkú civilizáciu do symbolických slabín. Váhanie, nieto ešte ničnerobenie by Bushovi nikto neodpustil – vtedy ani neskôr,“ uvádza Fištejn.
Západ si bude musieť pripomenúť sparťanskú výchovu
Prezident Barack Obama podľa neho dokázal, že programová pasivita môže byť ešte oveľa krvavejšia a stratovejšia ako činorodosť, i keď bezhlavá. „Za uplynulých osem rokov zahynulo vo svete dvakrát viac ľudí ako za dve Bushove funkčné obdobia plné vojnových výprav,“ podotýka Fištejn.
Poukazuje aj na to, že predstava, že vojna sa dá vyhrať bez toho, aby musel západný svet zaplatiť za víťazstvo dielom zo svojho blahobytu a pohodlia, bola utopická. „Hedonistická a pôžitkárska mentalita zostane zrejme prídomkom končiaceho kalendára, v novej dobe si bude musieť Západ pripomenúť sparťanskú výchovu, asketickejšie, zmužilejšie spôsoby správania,“ upozorňuje Fištejn.
Celý text si môžete prečítať TU.
