Novela zákona sa teraz dostane na prerokovanie do parlamentu, v ktorom sa bude riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ministerstvo práce tento proces odôvodňuje naliehavosťou aktuálnej ekonomickej situácie. Tá si podľa rezortu vyžaduje okamžité účinné riešenia nedostatku pracovnej sily.
Novelou zákona sa má zmeniť periodicita aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú. Upraviť sa majú aj podporné doklady predkladané k žiadostiam o zamestnanie, ide najmä o doklady o dosiahnutom vzdelaní a doklady týkajúce sa dočasného pridelenia. Právna norma má priniesť aj skrátenie lehôt na posudzovanie žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie, rozšíriť sa majú aj možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily.
Rovnako hovorí aj o skrátení lehôt na posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily alebo ak ide o zamestnancov technologických centier. Spružniť by sa malo aj prideľovanie prechodného pobytu a to tak, že sa má prehodnotiť počet podporných dokladov k žiadosti o jeho udelenie.
Nové povinnosti
Zamestnávateľom má pribudnúť nová povinnosť, majú povinne nahlasovať voľné pracovné miesta. Zjednotiť sa má aj dĺžka preverovaného obdobia neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, odstrániť sa majú aj duplicity pri informačných povinnostiach zamestnávateľa pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín.
Zavádzajú sa nové povinnosti pre niektoré inštitúcie, akými sú ministerstvo hospodárstva, obce či úrady verejného zdravotníctva, s cieľom uľahčiť priebeh konania o pobyte. „Návrh zákona tiež prispieva k vyššej právnej ochrane štátnych príslušníkov tretej krajiny v súvislosti so zavedením možnosti súdneho prieskumu rozhodnutí o zamietnutí udelenia schengenských víz. Zároveň sa rozširujú dôvody zrušenia národného víza,” zdôvodnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Od začiatku tohto roka do 18. októbra zamestnávalo 1384 zamestnávateľov štátnych príslušníkov tretej krajiny, z toho 143 zamestnávateľov zamestnáva štátnych príslušníkov tretej krajiny v profesiách, kde bol identifikovaný nedostatok pracovnej sily.
Pellegrini: Priemysel má vážne problémy
K téme sa po rokovaní vlády vyjadril aj premiér Peter Pellegrini. Podľa neho má priemysel vážne problémy obsadiť voľné pracovné miesta. „V prípade dovozu pracovnej sily je tá situácia tak urgentná, že sme zároveň rozhodli, že požiadame Národnú radu SR, aby návrh tohto zákona prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená, aby na tejto schôdzi prešiel zákon prvým aj druhým čítaním a opatrenia na zrýchlenie dovozu pracovnej sily mohli platiť už od januára 2019,” avizoval.
Okrem spomínaného balíka opatrení prijali aj uznesenie, ktoré sa týka opatrení na posilnenie uplatnenia marginalizovaných skupín na trhu práce. „Nehovoríme len o Rómoch, hovoríme o všetkých znevýhodnených skupinách ľudí, ktorí si dnes prácu nehľadajú alebo si ju nechcú hľadať, alebo ich doteraz zamestnávatelia prijímať nechceli,” priblížil premiér.
Pellegrini súčasne skonštatoval, že podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši sa má zaoberať negociáciou nového finančného rámca z európskych peňazí na účely financovania takej podpory zamestnávania.
Minister práce Ján Richter (Smer – SD) má zároveň pripraviť ďalšie zmeny týkajúce sa úpravy poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. „Tak, aby ten, kto sa zamestná, nepocítil hneď, okamžite 'seky' v určitých dávkach, ktoré dostáva. A vlastne zistí, že ten rozdiel medzi jeho príjmom a dávkami je taký minimálny, že nakoniec sa pre prácu nerozhodne,” uviedol premiér.
Dodal, že Richter v pondelok (19. 11.) predložil pilotný projekt, v rámci ktorého by mali byť motivované veľké podniky, ktoré zamestnajú viac ako 50 Rómov. Tieto firmy majú byť sanované určitými finančnými výhodami. S týmto problémom podľa Pellegriniho súvisí aj vzdelanie, preto vláda požiadala ministerku školstva Martinu Lubyovú, aby najneskôr do septembra budúceho roka pripravila zákon, ktorým sa ustanoví od 1. septembra 2020 povinná predškolská výchova pre všetky deti jeden rok pred začatím povinnej školskej dochádzky.
Ekonóm: Vnímam to ako rezignáciu vlády
Na schválené zmeny v novele o službách zamestnanosti sme sa pýtali aj ekonóma a analytika Inštitútu zamestnanosti Alexeja Dobroľubova. Ten vníma Stratégiu mobility a teda aj avizovaných legislatívnych procesov ako istú rezignáciu vlády. „A to v zmysle, že sa snažia napraviť to, čo sa za posledných desať rokov neurobilo v otázkach inkluzívneho trhu, získavania marginalizovaných rómskych komunít na trh a práce s dlhodobo nezamestnanými,“ povedal.
Na jednej strane síce chápe zamestnávateľov, že sú profesie, v ktorých je nedostatok pracovnej sily, ale na druhej strane poukázal na to, že na Slovensku máme stále šesťpercentnú nezamestnanosť, pričom ide najmä o dlhodobo nezamestnaných ľudí.
„Ak musíme narýchlo schvaľovať takýto dokument a chceme v čo najlepšej miere zlepšiť zamestnávanie cudzincov, znamená to, že sme za spomínaných desať rokov niekde urobili chybu v tom, aby sme využili tie personálne kapacity, ktoré máme na Slovensku,“ vysvetlil ekonóm. Dodal, že je potrebné uviesť, že momentálne je viac ako 300-tisíc občanov Slovenska, ktorí pracujú v zahraničí.
Dumping a zamestnávanie
Podľa názoru Dobroľubova je dobré, že zamestnanci budú môcť hovoriť o svojich mzdách. Myslí si, že to pomôže bojovať proti sociálnemu dumpingu a zneužívaniu príchodu zamestnancov z tretích krajín. Všetko ale závisí od toho, čo ukáže prax iných náležitostí v boji proti sociálnemu dumpingu prijímaním cudzincov.
Čo sa týka zamestnávania cudzincov tretích krajín, uviedol, že zamestnávatelia tlačia na cudzineckú políciu, aby im v čo najkratšom čase vybavila všetky záležitosti na to, aby ich mohli zamestnať. „V tomto smere by stratégia mohla stransparentniť, zefektívniť a zjednodušiť tento proces. A to je aj jej cieľ. Treba sa ale pozrieť na to, či naozaj využívame vlastné sily, ktoré máme,“ povedal. V tomto smere uviedol aj profesie, ktoré trpia nedostatkom pracovnej sily. „Ide najmä o vodičov kamiónov, autobusov, sú to skladníci v Trenčianskom kraji, opatrovateľky v Banskobystrickom kraji. Treba sa naozaj zaoberať tým, že ide o rezignáciu na prácu s tými, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, pričom ide o ľudí, ktorých by sme mohli zamestnať bez toho, aby sme sem dovážali cudzincov,“ konštatoval.
Nemyslí si ale, že by Slováci boli znevýhodňovaní voči cudzincom, čo sa týka zamestnávania v niektorých profesiách, pokiaľ sa bude dodržiavať legislatíva. Dodal, že všetko závisí od toho, ako bude vyzerať prax. To, že zoznam s ponukami práce s nedostatkom pracovnej sily bude po novom aktualizovaný štvrťročne a nie raz do roka, vníma pozitívne. Podľa jeho názoru by to mohlo pomôcť v boji s týmto problémom. „Bolo by dobré, ak by ponuka disponovala aj časovým radom a aby sa aj častejšie aktualizoval. Aby aj my, aj tretí sektor vedel identifikovať, či dané politiky sú dostatočne efektívne v zamestnávaní ľudí z tretích krajín, či nedochádza k sociálnemu dumpingu a podobne,“ uzavrel.
Csémi: Treba prijať ďalšie opatrenia
„Dohoda s ministerstvom práce smerovala k tomu, aby sa uľahčil systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenska a aby sa na to prijali isté opatrenia. A teda, aby sme vybavovanie žiadostí zvládli,“ povedal šéf cudzineckej polície Ladislav Csémi na margo schválenia novely zákona. Dodal, že ak sa dané opatrenia prijmu, tak polícia celú situáciu zvládne. „Hovorím o posilnení kapacít a zavedení istých informačných technológií a podobne. O týchto veciach už ale dôrazne rokujeme,“ vysvetlil s tým, že všetko potrebuje svoj čas.
Podľa jeho názoru by opatrenia mohli pomôcť k tomu, aby sa obmedzil trend nelegálneho zamestnávania. A to najmä v zmysle, že sa urýchľuje vybavovanie žiadostí o pobyt a zamestnanie ľudí z tretích krajín. „Táto zmena môže vytvoriť priestor na to, aby sa nemuseli hľadať iné, nelegálne cestičky na zamestnanie cudzincov. Ja ako policajt ale vždy nabádam na to, že stratégia hovorí o regulovanosti, čo znamená, že naša krajina bude vždy mať právo v tejto téme kontrolovať, regulovať a zachovávať bezpečnosť, ktorá sa toho týka.
Postoj pracovných agentúr
O vyjadrenie sme poprosili aj personálnu agentúru Proplusco, ktorá víta každú snahu o zefektívnenie zamestnávania cudzincov z tretích krajín vzhľadom na vývoj trhu práce.
„Čím lepšie budú nastavené zákony pre poskytovanie zamestnávania cudzincov štandardnými formami a čím viac sa skrátia lehoty na udeľovanie pracovných povolení, tým menej budeme počuť o prípadoch nelegálneho zamestnávania cudzincov. Uvedené opatrenia považujeme však za nedostatočné v porovnaní s okolitými krajinami Poľskom a Maďarskom, s ktorými súťažíme o týchto ľudí,“ napísali.
Podobný názor má aj portál Profesia.sk. „Uvoľnenie niektorých podmienok môže pomôcť mnohým zamestnávateľom. Nižšia nezamestnanosť spôsobuje, že firmám reaguje na voľné pracovné miesta menej ľudí ako napríklad pred piatimi rokmi. Ukazujú to aj naše štatistiky,“ uviedli.
Podľa ich názoru mohol problém vzniknúť najmä v prípade, ak zamestnávatelia potrebovali na niektorých pracovných pozíciách dosadiť veľký počet ľudí v krátkom čase, ale polícia mala na vybavenie agendy 90 dní. Dodali, že takýto problém vzniká najmä pri výrobných pozíciách alebo logistike. „Takýto krok preto môže podobným zamestnávateľom pomôcť spĺňať stanovené ciele, ktoré majú firmy v čase ekonomického rastu a nedostatok dostupných pracovníkov v krajine by ich mohol ohroziť,“ uzavreli.
