Minulý rok bol veľmi dramatický. Európu zasiahla migračná lavína, ktorú príliš nezvládala. Dá sa v tomto kontexte vôbec nájsť nejaký úspech Európskej únie? A v čom európske elity zlyhali?
Predovšetkým sa musím priznať, že celou moju osobou myká všeobjímajúca skepsa. Pripadám si, ako keby som chodila po roztopenom blate, ktoré sa mi už nalieva do poltopánok. A navyše, nech šliapnem, kam šliapnem, hrozí, že to bude okraj priepasti. Toto nie je len osobný pocit, je to predovšetkým pocit politický. V minulom roku vyšli najavo veľmi zaujímavé strategické informácie. Spája ich to, že náš dnešný svet je založený na lži, predstieraní, na odtrhnutí sa od reality a totálnom rozpore slov a činov.
Preto odpoveď na otázku, či je možné v kontexte migračnej lavíny nájsť nejaký úspech Európskej únie, je nutné poňať širšie. V Európskej únii nemožno nájsť žiadny úspech, a to v akomkoľvek kontexte. Európa a Európska únia žiadne elity nemá. Je plná panákov, ktorí predstierajú, že majú nejakú ideológiu a nejakú ideu. Bohužiaľ, nemajú.
Dôležitú úlohu v tejto záležitosti hralo Nemecko, kam tiež mali mnohí imigranti namierené. Ako posudzujete nemecký prístup k imigrantom?
Nemecko sa zachovalo ako zradca európskej civilizácie. Na celej tej záležitosti s tzv. „imigrantmi“ ma fascinuje jedna vec. Posledných sto rokov euroamerická civilizácia venovala obrovské úsilie na porozumenie človeku a spoločnosti, tomu, ako fungujú. Na úrovni fyzického prežitia tu máme neuveriteľné výdobytky modernej medicíny, posledných päťdesiat či osemdesiat rokov je obdobím grandiózneho rozkvetu psychológie, pedagogiky, sociológie.
Skutočne začíname sami sebe rozumieť. Začíname rozumieť tomu, ako funguje ľudská psyché, ako sa správajú skupiny ľudí, začíname chápať, čo je dôležité pre rozvoj jednotlivca a čo je skutočným naplnením človečenstva. A toto všetko tvárou v tvár „imigrantom“, s odpustením, hodíme do hajzlu a spláchneme. Zrazu nemecký veľkopodnikateľ tvrdí, že „imigranti“ vyriešia nedostatok pracovných síl (keď zároveň je nezamestnanosť).
Dopustím sa teraz prehrešku prisúdením kolektívnej viny jednému národu. Mne sa zdá, že Nemci sa správajú ako autistické deti. Už prvá svetová vojna bola na hrane, v druhej svetovej vojne potom plne preukázali, že nie sú schopní vnímať vzťahy a príčinné súvislosti. Dnes sa mi to javí tak, že totálne zblbli z Habermasa a celej svojej sociologickej frankfurtskej školy. Odtrhnutie od reality dosiahlo svoj vrchol a Nemci sa stali nebezpečenstvom pre Európu – opäť raz.
Protipólom k postoju Nemecka a kancelárky Merkelovej bolo Maďarsko a jeho premiér Viktor Orbán. Najskôr ho pre vystavanie plota silne kritizovali, postupom času však táto kritika upadala. Ako hodnotíte jeho kroky v súvislosti s migráciou vy?
Viktor Orbán chráni svoj národ a pragmaticky čelí situácii, ktorú si neprikrášľuje. Nemyslím si, že by z tohto vývoja bol nadšený. Robí to, o čom si myslím, že robiť musí. Chráni občanov a obyvateľov svojej krajiny, chráni štát. Na jeho krokoch nie je v podstate nič na hodnotenie. Robí to, pre čo bol zvolený do svojej funkcie. Teda znovu, chráni obyvateľov svojej krajiny, právny poriadok svojej krajiny a svoju krajinu.
V nedávnom rozhovore pre Lidové noviny Viktor Orbán hovorí: „Európa rezignovala na vybudovanie obrannej línie na svojich hraniciach. Namiesto toho, aby urýchlene uvoľnila sily a peniaze na bezpečie svojich občanov, nezmyselne sa toho dožaduje u Turkov. Tým sama seba pasovala do úlohy žobrákov.“ Môžete tento názor okomentovať?
Európa nerezignovala na vybudovanie obrannej línie na svojich hraniciach. Európa rezignovala sama na seba. Európa a predovšetkým západná Európa stratila schopnosť nazerať na realitu. Správa sa rovnako ako dievčatko, ktoré sníva, že pre ňu príde princ na bielom koni, s ktorým bude žiť šťastne až do smrti, rovnako ako mladík, ktorý je presvedčený, že na neho čaká Zlatovláska s útlym pásom, prsiami a tiež ho bude milovať a obdivovať až do smrti…
Európa sama seba nepasovala do úlohy žobrákov, to bol pán Orbán ešte veľmi jemný, pasovala sa do úlohy kurčiat, ktoré čakajú, až budú v hydinárni zavesené za pazúry, ošklbané… Nepochybujem o tom, že pán Erdogan tejto absurdnej žiadosti západoeurópskych politických reprezentácií vyhovie.
Ešte jednu vec by som dodala. Bezpečie sa nezabezpečuje zbraňami, respektíve iba zbraňami, to sa zabezpečuje právom, právnymi nástrojmi a vynucovaním si dodržiavania práva. Ak Európska únia žiada zabezpečenie svojej bezpečnosti od Turecka, potom zároveň žiada, aby tak Turecko urobilo pomocou svojho právneho poriadku… Ten je na ceste k islamskému právu šaría. Takže, keď my niečo chceme od Turecka, prestaňme študovať rozhodnutie Súdu Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva, a začnime študovať fatvy.
Rusko bolo po svojom angažmáne na východnej Ukrajine a anexii Krymu v postavení akéhosi vydedenca. Zdá sa, že sa táto situácia tento rok trochu zmenila. Súhlasíte?
Skôr by som to opísala takto: Európska únia považovala Rusko za vydedenca. A čo na to Rusko? Rusko pôjde vždy svojou cestou. Niekedy si, pravda, na pár desaťročí zájde tak, ako si zašlo s komunizmom, ale neskôr sa zase vráti na svoju cestu. Pocit vydedenectva Ruska nie je, paradoxne, pocitom Ruska samotného, lebo ono sa vzťahuje iba samo na seba, nepotrebuje sebapotvrdenia od Európskej únie.
Skôr by som to povedala tak, že Európskej únii došiel dych. Najskôr sa jej ale sakramentsky nepodarila „akcia Ukrajina“, potom rozvrat s „imigrantmi“. Pritom spoločné majú obe „akcie“ jedno – úplnú neschopnosť čeliť realite a vidieť ju takú, aká je. Paradoxne to môže skončiť tak, že to bude Rusko, ktoré sa stane strážcom európskych hodnôt, zrazených západnou Európou, a to bez ohľadu na anexiu Krymu, občiansku vojnu na východe Ukrajiny, na angažovanie Ruska na Ukrajine. A tí, ktorí v západnej Európe precitajú zo svojho barbinovsko-habermasovského sna, zrazu začínajú zisťovať, že pravoslávny chrám je stále oveľa lepší ako mešita…
Ako veľmi ovplyvní globálny vývoj výsledky, ale aj priebeh a predvolebná kampaň prezidentských volieb v Spojených štátoch amerických? Môže vyhrať Donald Trump?
To skutočne neviem… Zodpovedať na túto otázku by mohol len veštec s krištáľovou guľou. Istá vec je, že do prezidentských volieb sa stane ešte veľa vecí a každá z nich môže byť tým bodom zlomu, po ktorého objavení sa môže byť všetko inak…
Víťazstvo Donalda Trumpa osobne vnímam ako poslednú šancu na záchranu Ameriky takej, akú sme ju mali radi a k akej sme vzhliadali. Musím však povedať, že aj keď Donaldovi Trumpovi fandím, mám medzi republikánmi ešte dvoch ďalších obľúbencov, Bena Carsona, neurochirurga z nemocnice Johna Hopkinsa, a tiež mám veľmi podobné názory so senátorom Marcom Rubiom. Oboch by som považovala za veľký prínos pre USA i pre svet, keby ich zvolili.
Zato som naozaj presvedčená, že dosť bolo Bushovcov a ktoréhokoľvek kandidáta od Demokratov považujem za katastrofu, s výnimkou Hillary Clintonovej, tú by som považovala za globálnu pohromu.
Aká je vaša prognóza budúceho vývoja Európy v roku 2016? Poradíme si s migračnou krízou alebo sa nakoniec staneme obeťou džihádu a európska civilizácia nastúpi cestu k postupnému zániku a spáchame samovraždu, ako varujú niektorí analytici?
Žiadna migračná kríza neexistuje. Existuje dobývanie Európy nenásilnou cestou za jej vlastnej výdatnej pomoci. Nepochybujem o zámere moslimského sveta kolonizovať Európu. Zabudli však, že Európa si počas minulého storočia naočkovala veľmi účinnú profylaxiu. Prežila fašizmus, nacizmus a komunizmus.
Islam je len ďalšou odpornosťou, ktorá sa zjavuje na európskej scéne. Európa si bezpochyby poradí aj s ním, aj keď, opäť, za cenu nesmiernych obetí. Čakajú nás veľmi, veľmi krušné časy. Nepochybujem o tom, že výsledkom týchto krušných časov bude presne to, čo islam teraz ordinuje Európe. Jeho úplné zničenie ako odpornej ideológie, predstierajúcej, že je náboženstvom.
Islam je proti ľudskosti, je dokonca aj proti Bohu, a preto bude rovnako ako predchádzajúce neľudské ideológie porazený. Bohužiaľ, v boji za naše víťazstvo sme ešte ani nezačali, zatiaľ sme totiž nezačali v skutočnosti ani s našimi prehrami, ktoré budú, žiaľ, potrebné. Či začiatkom našich prehier a teda aj začiatkom víťazstva Európy bude rok 2016, alebo až roky nasledujúce, neviem. Viem len jedno, čakajú nás ťažké časy.
