Zálohovanie PET fliaš bude znamenať zrejme aj zdraženie. Výrobcovia nápojov by to riešili inak

7.2.2019 0:00

ROZHOVOR Náklady na obaly výrobcom stúpnu trojnásobne a odnesú si to aj spotrebitelia. Ako povedala Lucia Morvai z Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, je dôležité uvedomiť si, že zálohovanie bude mať dôsledky aj na triedenie ostatných plastov.

Zálohovanie PET fliaš bude znamenať zrejme aj zdraženie. Výrobcovia nápojov by to riešili inak
Foto: TASR
Popis: Ilustračná snímka.

Koľko platia slovenskí výrobcovia nealkoholických nápojov a minerálnych vôd ročne za spracovanie plastových obalov?

Celkové náklady výrobcov na zber obalov sú dnes približne 3,6 mil. eur ročne, po zavedení povinných záloh by mali náklady výrobcom narásť minimálne trojnásobne, teda na 13,2 mil. eur. Pritom treba vziať do úvahy, že povinnosti v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov za iné obaly im ostanú zachované. Počíta sa tiež s nárastom nákladov z dôvodu straty výnosov z PET a plechoviek, ktoré už v systéme nebudú.

Vláda chce priniesť novinku v oblasti odpadového hospodárstva a od roku 2022 chce zaviesť zálohovanie PET fliaš, viacvrstvových kombinovaných materiálov-tetrapakov a plechoviek. Hovorí o ekológii, o väčšom množstve vyzbieraných zálohovaných obalov, PET fliaš. Podľa biznisu je to však nesystémový krok, ktorý nevyrieši recykláciu plastov. Prečo?

Štúdia IEP, z ktorej pri návrhu ministerstvo vychádzalo, pracuje s modelom zálohovania jednorazových nápojových PET obalov a plechoviek, ktorý je inšpirovaný škandinávskymi systémami. Môžeme súhlasiť s tým, že zálohový systém má potenciál zvýšiť množstvo vyzbieraných PET fliaš a plechoviek zo súčasných cca 62 %  na želaných 77 % do roku 2024 a 90 % do 2030, ako vychádza z návrhu smernice EÚ o obmedzení vplyvu jednorazových plastov. Zálohový systém na vybraný typ obalov však rozhodne nie je zázračným riešením, ako naplniť záväzné strategické ciele Slovenska a záväzné ciele recyklácie pre jednotlivé prúdy odpadov. Nie je ani spôsobom, ako vyriešiť littering (odhadzovanie odpadkov – pozn. red.). Vplyv zálohového systému na zníženie množstva voľne pohodeného odpadu je ťažko preukázateľný a závery štúdií, ktoré ho skúmali, nejednoznačné.

PET a hliník tvoria menej ako 2 % hmotnosti všetkých komunálnych obalov na Slovensku, a necelých 8 % hmotnosti všetkých obalov uvedených na trh. Z hľadiska množstva, stanovených cieľov v odpadovom hospodárstve aj stanovených termínov recyklácie iných odpadov nie sú ani zďaleka hlavným problémom odpadového hospodárstva na Slovensku.

Pre náš sektor je však jedným z hlavných cieľov zvýšenie miery zberu a recyklácie nápojových obalov. PET a hliníkové obaly našich nápojov sú 100 % recyklovateľné, sú cennou a veľmi žiadanou surovinou aj po ich použití, nemali by končiť ako odhodený odpad pri ceste, v lese alebo v rieke, ale mali by sa stať súčasťou nových nápojových obalov či nájsť využitie v iných priemyselných odvetviach.

Dlhodobo deklarujeme, že chceme aktívne prispieť do diskusie, ako je možné v podmienkach Slovenskej republiky nastaviť systém, ktorý pomôže zvýšiť mieru triedenia a recyklácie jednorazových nápojových obalov. Sme pripravení spolupracovať s ministerstvom aj ďalšími dotknutými stranami a zdieľať všetky cenné skúsenosti, ktoré máme s úspešne zavedenými systémami v zahraničí. Na to potrebujeme dostatočný časový priestor. Zálohový systém má preukázateľné výhody z pohľadu dosiahnutia požadovaných cieľov zberu PET nápojových obalov aj kvality vyzbieraného materiálu, ak je nastavený správne. Má však aj dôsledky na pokles triedenia ostatných plastov, preto je namieste pristúpiť k riešeniu komplexne a prijať aj potrebné opatrenia na zabezpečenie ďalšieho fungovania už zavedeného systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a zohľadniť vplyv na definované záväzné ciele triedeného zberu v aktuálnej novele zákona o odpade.

Vyzbieranie materiálu je len prvý krok, je tiež nevyhnutné analyzovať recyklačné kapacity na Slovensku, možnosti spracovania vytriedeného materiálu, efektivitu spracovania po zavedení systému, zvýšiť investície do potrebnej infraštruktúry na recykláciu a možností použitia recyklovaných materiálov pri výrobe nových nápojových obalov.

Produkcia odpadu na jedného obyvateľa ročne stále narastá, dnes je to okolo 400 kilogramov. Len viacvrstvové kombinované materiály tvoria 1,33 percenta hmotnosti komunálneho odpadu v komunálnej bytovej výstavbe a 1,43 percenta v individuálnej bytovej výstavbe. Sú tie ceny zálohovania, ako sú nastavené – 12 centov za PET fľašu a 10 centov za plechovku – dostatočne motivujúce pre ľudí na ekologickejšie správanie? Čo dokazujú obdobné opatrenia zo zahraničia?

Neexistuje univerzálne riešenie, systém sa musí dobre nastaviť v podmienkach danej krajiny  a jej možností. Suma zálohy v EÚ sa pohybuje medzi 0,10 – 0,40 eur.

Ako sú na zálohovanie pripravení výrobcovia nealkoholických nápojov a minerálnych vôd po technologickej aj finančnej stránke? Ten počiatočný náklad 80 miliónov budú znášať iba výrobcovia?

Navrhovaný systém bude mať preukázateľne významné dôsledky pre výrobcov a distribútorov nápojov. Budú musieť financovať systém zálohovania a plniť množstvo nových povinností, čo je spojené s vysokými investičnými nákladmi, zvýšením administratívnej záťaže a osobitným označovaním obalov. Navrhovanú účinnosť zákona preto aj vzhľadom na požadované plnenie cieľov považujeme za neodôvodnene ambicióznu. Výsledkom trialógu medzi Komisiou, Radou EÚ a Európskym parlamentom z 19. decembra 2018 o obsahu návrhu smernice o jednorazových plastoch je dohoda, ktorá stanovuje dosiahnutie miery zberu a recyklácie nápojových plastových obalov na úrovni 77 % v roku 2025 a 90 % v roku 2029. Preto žiadame o poskytnutie dostatočného časového rámca potrebného na dôslednú prípravu a technické nastavenie systému zálohovania jednorazových nápojových obalov. Zavedený systém musí byť z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska životaschopný a udržateľný pre všetky zainteresované strany tak, aby bol úspešný. Musí zahŕňať všetkých relevantných aktérov z priemyslu, vlády, miestnych orgánov, spotrebiteľov aj odvetvia odpadového hospodárstva. V neposlednom rade by finančné príspevky do systému mali byť nastavené férovo a primerane ku každého úlohe a skutočnej zodpovednosti.

Nie sú tie termíny pre vás tak trochu nereálne?

Ako zástupcovia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd žiadame o posunutie účinnosti predloženého návrhu zákona na 1. január 2023 a tiež primeranú úpravu cieľov návratnosti pre zálohované obaly práve z dôvodu, aby sme mali dostatok času na dôkladné nastavenie systému.

Zálohované teda budú fľaše, obaly z džúsov, plechovky a PET fľaše. Čo to podľa vás prinesie pre spotrebiteľa? Ak hovoríte, že vyššiu cenu, čo okrem toho?

Vychádzame z modelu povinného zálohovania len PET fliaš a plechoviek, pri ktorých väčšina krajín vylučuje zo zálohovania z hygienických dôvodov obaly s mliekom, olejmi a ovocnými šťavami, čo podporujeme aj na Slovensku. Ako som spomínala, zavedenie systému si vyžaduje vysoké investičné aj prevádzkové náklady, ktoré sa prirodzene musia premietnuť do ceny. Spotrebiteľ si okrem toho bude musieť zvyknúť, že namiesto toho, aby stlačenú PET-ku hodil do žltého kontajnera pri svojom dome, odnesie ju nestlačenú, s nepoškodenou etiketou a vrchnákom do najbližšieho obchodu, kde ju vráti a dostane späť zálohu. Treba teda počítať aj so znížením komfortu spôsobeného skladovaním prázdnych obalov a cestou do najbližšieho obchodu, ktorý ich vykupuje.

Po zavedení tohto opatrenia ostane malá časť obalov, ktorá nebude triedená. Vedia vôbec kompetentní, ako by mal vyzerať triedený zber zvyšných obalov? Akým spôsobom sa bude pri recyklácii motivovať verejnosť?

Účinky na súčasný systém sú jedným z hlavných argumentov, na ktorý sme poukazovali, rovnako ako na zmeny v spotrebiteľskom správaní, ktoré prirodzene nastanú, keď sa zmení zaužívaný spôsob triedenia na niečo nové. PET-ky sú totiž podľa prieskumov symbolom súčasného triedeného zberu. Vypracovanie analýzy posudzujúcej význam zavedenia záloh na PET fľaše a plechovky na celé odpadové hospodárstvo, triedený zber i rozšírenú zodpovednosť výrobcov, by mali byť súčasťou procesu, rovnako ako priestor na posúdenie technologických i legislatívnych alternatív, ktoré budú riešením aj pre ostatné ciele recyklácie.

Existuje nejaká finančná analýza?

Boli vypracované dve cost-benefit analýzy, Skutočná cena zálohy (IEP – Inštitút environmentálnej politiky) a Ekos plus, 2018 – Analýza možnosti zálohovania PET obalov na Slovensku. V nej sa uvádza, že v prípade zavedenia systému zálohovania by bola strata výnosov zo súčasného systému RZV (Rozšírená zodpovednosť výrobcu – pozn. red.) 8 550 000 eur. Následne na výzvy priemyslu IEP dopracovalo dvojstranovú analýzu z 20. decembra 2018 Vplyv zálohovania na triedený zber, ktorá hovorí o strate v systéme triedeného zberu približne v hodnote štyri milióny eur ročne.

Žlté kontajnery na plasty, ako ich poznáme, stratia opodstatnenie?

Nie, budú sa do nich naďalej zberať ostatné plasty ako plastové a mikroténové vrecká, baliace fólie, polystyrén, tégliky z jogurtov, obaly z CD, obaly z pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky a plastové obaly na nápoje, ktoré nebudú zálohované.

Podľa vás navrhovaný systém zálohovania spomínaných troch typov obalov vôbec neznamená, že budú opakovane použité, ako to poznáme z prípadu zálohovaných sklenených fliaš. Teda ľudia fľaše odovzdajú vo vyhradených predajniach, tie sa niekde dezinfikujú a naplnia. Naopak. Po odovzdaní ich zvezú do medziskladov, do sčítacieho a triediaceho centra a potom odovzdajú na ďalšie zhodnotenie recyklátorovi. Teda podstúpia rovnaký proces, aký v posledných rokoch podstupujú aj po vytriedení v domácnostiach a vhodení do žltých kontajnerov. To podľa vás znamená, že snaha o lepšiu ochranu životného prostredia vyjde v tomto prípade nazmar?

Zálohový systém na jednorazové obaly neznamená, že sú to opakovane použiteľné alebo „vratné fľaše“, ako sa možno mnohí mylne domnievajú. Je to len iný spôsob zberu určitých nápojových obalov, keď sa na rozdiel od zavedeného systému fľaša nehodí len tak „dobrovoľne“ do žltého kontajnera, ale odvezie späť do obchodu, kde za ňu vyplatia záloh, ktorý má fungovať ako motivujúci prvok. V krajinách, kde zaviedli systém zálohovania, vykazuje preukázateľné výhody z pohľadu dosiahnutia požadovaných cieľov zberu PET nápojových obalov, čiže okolo 90 % aj kvality vyzbieraného materiálu. Sú krajiny, kde majú úspešnú mieru zberu aj v rámci systému triedeného zberu ako Belgicko alebo Rakúsko, na Slovensku sa dnes vytriedi zhruba 62 %.

Ročne je u nás v obehu 1,1 miliardy plastových fliaš, čo je obrovský nápor na životné prostredie. Ste proti zavedeniu zálohovania PET-iek, ako ste to vy navrhovali riešiť? 

AVNM nie je proti systému zálohovania, podporujeme systémy, ktoré umožnia dosiahnuť  požadované enviromentálne ciele efektívnymi prostriedkami. Dlhodobo deklarujeme, že chceme aktívne prispieť do diskusie, ako je možné v podmienkach Slovenskej republiky nastaviť systém, ktorý pomôže zvýšiť mieru triedenia a recyklácie jednorazových nápojových obalov, sme pripravení spolupracovať s ministerstvom aj ďalšími dotknutými stranami a zdieľať všetky cenné skúsenosti, ktoré máme s úspešne zavedenými systémami v zahraničí. Na to však potrebujeme dostatočný časový priestor.

O tri roky by sme teda mali platiť 12 centov za PET fľašu a 10 centov za plechovku. Ako sa tieto ceny podľa vás premietnu do ceny výrobkov? Lebo ministerstvo argumentuje prepočtom, podľa ktorého by sa cena PET fľaše mala v najhoršom prípade zvýšiť o jeden cent.

Riadnemu nastaveniu funkčného systému musí ešte predchádzať diskusia zainteresovaných subjektov, dôkladné  a komplexné analýzy nákladov zálohového systému na základe presných a verifikovaných údajov. Doteraz vykonané analýzy odhadujú náklady na tento systém na 80 – 141 miliónov eur. Problémom odhadovaných nákladov môže byť z nášho pohľadu podhodnotenie množstva potrebných automatov a nezapočítanie nákladov na stavebné úpravy v obchodných prevádzkach, čo môže odhadované náklady ešte zvýšiť. Vzhľadom na to, že navrhovaný systém bude finančne aj časovo náročný a pre výrobcov nápojov bude predstavovať navýšenie súčasných nákladov, ktoré platia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov za svoje obaly (PET a plechovky), minimálne o 300 %, pričom sa im zvýšia aj náklady za triedenie ostatných odpadov, výsledok sa prirodzene premietne aj do ceny produktov.

Zálohu bude vyberať každá predajňa, ale výkup bude len v tých nad 300 metrov štorcových. To je pre vás ako výrobcov výhoda? Pre spotrebiteľa sotva...

Pre úspešný systém zálohovania je dôležité, aby bola dostupnosť miest, ktoré budú spätne fľaše vykupovať, čo najvyššia, čo zvýši nielen komfort a motiváciu spotrebiteľov, ale aj  pravdepodobnosť naplnenia stanovených cieľov návratnosti. Považujeme za kľúčové pre riadne fungovanie systému, aby bolo výnimiek a možností plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona na dobrovoľnej báze čo najmenej a veľkosť predajnej plochy sa určila primerane, s ohľadom na možnosti distribútorov, nie však menej ako 300 štvorcových metrov.

Autor: Ľudovít Kusal

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ľudovít Kusal
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Telefonoval Fico s Vadalom? Nepoznám ho. Ide len o odpútanie pozornosti od daňových podvodov Kisku, reaguje expremiér cez hovorcu

19:00 Telefonoval Fico s Vadalom? Nepoznám ho. Ide len o odpútanie pozornosti od daňových podvodov Kisku, reaguje expremiér cez hovorcu

Predseda strany Smer-SD a expremiér Robert Fico odmietol, že by sa poznal s talianskym podnikateľom …