Schválenie volebného zákona predstavuje rozhodujúci krok k nastoleniu poriadku po tom, ako údajné nezrovnalosti sprevádzajúce prezidentské voľby z 20. októbra vyvolali v Bolívii vlnu násilných protestov.
V oboch parlamentných komorách má pritom prevahu Moralesovo Hnutie za socializmus. Odhlasovaný návrh teraz dostane na podpis dočasná prezidentka Jeanine Áňezová. Konkrétny termín volieb sa v ňom nespomína.
Zákon okrem iného ruší výsledky volieb z 20. októbra a zakazuje, aby bola opätovné zvolená za prezidenta osoba, ktorá už v tejto funkcii odslúžila predošlé dve po sebe nasledujúce obdobia.
Z budúcich volieb je tak prakticky diskvalifikovaný Morales, ktorý bol v Bolívii pri moci od roku 2006.
Po voľbách z 20. októbra sa začalo jeho štvrté funkčné obdobie po sebe, ktoré síce bolívijská ústava neumožňuje, ústavný súd mu však udelil v roku 2017 výnimku.
Práve Moralesovo zotrvávanie pri moci bolo predmetom povolebných protestov. Výsledky októbrových prezidentských volieb opozícia neuznala a obvinila Moralesa z volebných podvodov.
Morales po troch týždňoch demonštrácií zo svojej funkcie 10. novembra odstúpil a následne odcestoval do Mexika, ktoré mu poskytlo azyl. Za dočasnú bolívijskú prezidentku sa 12. novembra vyhlásila podpredsedníčka Senátu Jeanine Áňezová.
