Záhady okolo atentátu v Paríži, stopy tajných služieb. A k tomu Ficovo zneužívanie neoverených správ a novinárska ľahkovážnosť. Ľubo Lintner o najnovších udalostiach

    0
    Ľubomír Lintner, mediálny analytik, publicista a expolitik (Autor: Archív ĽL)

    Možno, že sa to ešte niekomu nezdá, ale domnievam sa, že po parížskom tragickom večere v piatok trinásteho a následnom dynamickom vývoji udalostí sme začali v Európe prežívať vývoj, ktorý sa bude dať označiť ako dejinný zlom. Vyjadrenie prezidenta Hollanda, že sa Francúzsko ocitlo vo vojnovom stave, je prvé takého charakteru od druhej svetovej vojny. Francúzi požiadali členské krajiny Európskej únie o pomoc a podporu na základe siedmeho paragrafu 42. článku Lisabonskej zmluvy. Ten uvádza, že “ak sa členský štát stane na svojom území terčom ozbrojenej agresie, poskytnú mu ostatné členské štáty pomoc a podporu všetkými prostriedkami, ktoré sú v ich moci”.

    Po jednomyseľnom súhlase na rokovaní ministrov obrany to znamená, že Únia aktivuje tento bod prvýkrát vo svojej histórii. Francúzsky minister obrany Le Drian pritom naznačil, že môže ísť tak o priamu podporu a zapojenie do operácií v Sýrii a Iraku, ako aj o prevzatie časti úloh, ktoré francúzske jednotky teraz plnia inde vo svete. V kontexte tohto aktuálneho diania bude pre každú krajinu dôležité, ako sa budú správať politici a ako budú o jednotlivých momentoch diania informovať médiá. Pokiaľ sa týka Slovenska, tak už prvé hodiny a dni po parížskych atentátoch príliš optimizmu nevyvolávajú. Všimnime si len okolnosti okolo pasu, ktorý sa našiel pri torze tela jedného z atentátnikov pri Stade de France.

    Ficova televízna propaganda

    Okolo spomínaného pasu je od prvých chvíľ po atentáte veľa nejasností, pritom práve tento doklad prepojil atentáty v hlavnom meste Francúzska s utečeneckou vlnou. Najnovšie zistenie vyšetrovateľov z utorka je, že má ísť o doklad sýrskeho vojaka, ktorého bojovníci Islamského štátu pred niekoľkými mesiacmi zabili, a ide o zneužitie dokladu. V súvislosti s najnovším zistením vyšetrovateľov sa musím vrátiť o tri dni dozadu, keď premiér R. Fico absolvoval mediálnu jazdu cez tri televízie, v rámci ktorej zdôrazňoval, že medzi atentátnikmi bol človek, ktorý prišiel do Paríža s utečencami cez balkánsku trasu. Nedeľa 15. novembra však ukázala nielen zneužívanie neoverených informácií v prospech vlastného politického cieľa, ale aj na ľahkovážne narábanie s informáciami zo strany novinárov, pričom môže ísť ešte aj o horšiu možnosť, a tou je jednoznačná náklonnosť v prospech jedného politického prúdu.

    Krátko pred jedenástou v TA3 v relácii V politike hneď po odsúdení parížskych atentátov svoje hodnotenie tragických chvíľ začal premiér slovami: „Potvrdilo sa, že jeden z útočníkov, ktorý bol priamo zúčastnený na atentátoch, bol štandardný migrant, ktorý prešiel balkánskou cestou do Európy. Preukázateľne išlo o infiltráciu príslušníkov Islamského štátu do migračnej vlny.“ V danej chvíli však vyšetrovatelia iba potvrdili, že pri jednom z atentátnikov sa našiel pas, o ktorom grécke úrady uviedli, že bol registrovaný 3. októbra na ostrove Leros.

    Moderátor N. Dolinský nielenže premiéra nekorigoval, ale na misku váh nepotvrdených správ pridal ďalšie závažie. „Už dvaja občania z týchto teroristov sú z Grécka,”  posunul svojským spôsobom debatu moderátor. Nechajme bokom štylistiku a spôsob vyjadrenia, dôležitejšie je, že sa N. Dolinský odvolal na srbský denník Blik. Nebol to žiadny údaj od vyšetrovateľov, iba novinárska informácia, ktorá sa odvolávala na srbské úrady, ktoré číslo pasu ležiaceho vedľa torza tela pri Stade de France stotožnili s úplne inou osobou, akej meno bolo uvedené na doklade v Paríži. Týmito súvislosťami sa však už moderátor TA 3 nezaoberal.

    Premiér si však číslo dva dobre zapamätal, pretože o 35 minút neskôr, krátko po pol dvanástej v mimoriadnej relácii TV Markíza, jeho jednoznačné konštatovanie bolo: „Minimálne v dvoch prípadoch z ôsmich atentátnikov ide o migrantov, teda o ľudí, ktorí došli balkánskou cestou do Európy.“ Ani v tomto prípade moderátorka Z. Puškárová neuviedla skutočný stav potvrdených faktov francúzskymi vyšetrovateľmi, iba súhlasne dodala: “Francúzske médiá hovoria, že dvaja prešli balkánskou cestou.“ Bezpečnostný analytik M. Žitný po odchode premiéra upozornil, že grécka strana nepotvrdila informácie o utečencovi a že novinári by v takýchto prípadoch mali pracovať iba s overenými informáciami.

    O ďalšiu polhodinu už bol R. Fico vo verejnoprávnej televízii v relácii O 5 minút 12, kde svoj propagandistický úvod musel korigovať, lebo vysloviť tézu o utečencoch-atentátnikoch mu zabránila informácia redaktora Š. Hudeca z Paríža, ktorý v priamom vstupe uviedol, že dva pasy, ktoré sa našli vedľa atentátnikov, boli falošné. „Možno sa teraz baviť, či pas bol taký alebo onaký, fakt je ten, že samotná nemecká tajná služba hovorí, že bolo najmenej 100 prípadov verbovania Islamským štátom v táboroch migrantov,“ bol tentoraz úvodný vstup R. Fica.

    K utečencovi-atentátnikovi sa však Fico vrátil v relácii o pár minút neskôr po konštatovaní moderátora M. Strižinca, že ľudia, ktorí sú za týmito útokmi, možno žili v Paríži či Bruseli a že to nemusí súvisieť s aktuálnou migračnou vlnou. „Informácie, ktoré máme zo spravodajských služieb, hovoria niečo iné. Malo ísť o človeka, ktorý mal prekročiť v októbri hranice Grécka a mal sa dostať do Európy,“ bolo premiérovo konštatovanie. Odvolanie sa na anonymnú tajnú službu tiež vyvoláva otáznik. Ktorá z nich vedela, že medzi atentátnikmi bol utečenec, keď v danom čase bol potvrdený iba fakt, že nájdený pas bol registrovaný niekým na začiatku októbra v Grécku? Ešte poznámka k redaktorovi Š. Hudecovi. Ani on nebol v údajoch presný, hoci fakty potvrdené vyšetrovateľmi boli v tom čase jasné. Stále bolo pravdou iba to, že jeden nájdený pas bol na začiatku októbra registrovaný v Grécku, pokiaľ sa týka druhého pasu, išlo o doklad Egypťana, ktorý síce v prvej chvíli tiež považovali za pas patriaci jednému z atentátnikov, ale egyptská ambasáda veľmi rýchlo potvrdila, že patrí živému fanúšikovi futbalového zápasu Francúzsko – Nemecko.

    Zneužívaniu neoverených faktov premiérom sa dá v priamom prenose ťažko zabrániť, vyslovené údaje sa však dajú korigovať moderátorom. Aj keď R. Fico pred pár týždňami v rozhlasovej relácii Z prvej ruky jasne prejavil, akú má predstavu o novinárskych otázkach. „Nerobte mi tu politickú oponentúru… Neprislúcha redaktorovi verejnoprávneho rozhlasu, aby sa postavil proti vláde Slovenskej republiky…” Otázky pritom boli: Nemáte pocit, že eskalujete (v súvislosti s rozhodnutím o podaní žaloby) napätie? Prijímate argument, že podľa náboženstva by sa ľudia nemali vyberať?

    Otázniky okolo atentátov

    Vrátim sa však k parížskym atentátom a ľahkovážnej novinárskej práci s faktom o nájdenom pase pri torze tela jedného z atentátnikov. Aj v spravodajských reláciách sa s tým narábalo bez zhodnotenia súvislostí, ktoré vyplynuli z rýchleho prepojenia atentátnik – utečenec, ktoré práve na Slovensku R. Fico využíva v prospech svojho politického zisku. Napríklad v spravodajskej relácii TN Markízy v nedeľu 15. novembra redaktor J. Laca povedal: „Medzi atentátnikmi sú aj dvaja muži, ktorí prešli spolu s utečencami. Mali pri sebe sýrske a egyptské pasy, ktoré však polícia považuje za falošné.“ Slová odzneli v čase, keď stále bolo potvrdené iba to, že vedľa torza tela jedného z atentátnikov sa našiel pas, s ktorým niekto prešiel cez Grécko. Čakal by som, že pri tak rôznorodých informáciách okolo uvedeného pasu (len na dôvažok pridávam, že srbská polícia zadržala migranta, ktorý mal pas s rovnakými údajmi, ako mal ten z Paríža), by som v redakcii zvažoval uverejnenie informácie, že jeden útočník bol utečenec z balkánskej trasy.

    Rôzne zdroje uvádzajú, že balkánskou cestou prešlo od leta cca 600 až 700-tisíc utečencov. Podľa všetkých známych faktov viac ako polovica neprešla registráciou. A aj v súvislosti s neustálou premiérovou argumentáciou, že sa po Európe pohybujú tisíce ľudí, o ktorých nič nevieme, tak by som sa pýtal. Prvá otázka: Nemalo to plniť nejaký účel, že ako jeden (jediný) zo siedmich mŕtvych útočníkov sa objaví práve registrovaný utečenec? Druhá: Ako môže zostať pas nepoškodený, keď z tela ostane torzo? Tretia: Ako je možné, že traja atentátnici, ktorí prišli s cieľom čo najväčšieho počtu ľudských obetí, vybuchnú tak, že pri tých troch výbuchoch, ktorý je vždy pri inej bráne štadióna, spôsobia iba úmrtie jedného človeka? Táto otázka nie je cynizmus, len sa zamýšľam nad dianím. Štvrtá: Ako je možné, že už do 48 hodín sú identifikovaní atentátnici? Pri zjavne prepracovanej organizácii útoku ostáva na miestach útokov príliš veľa znakov, ktoré upriamili pozornosť na bruselskú štvrť v Molenbeeku.

    Všetky okolnosti ukazujú, že atentát v Paríži nebol spontánnou akciou skupiny radikálnych islamistov, ale išlo o pripravovanú akciu. Prirodzenou otázkou, ktorú si ako novinár musím dať, tak je ono latinské Cui bono? V čí prospech mala byť akcia, pri ktorej sa počítalo s veľkým počtom ľudských obetí. Keď si ešte uvedomíme, že iba zrejme náhoda (15-minútové meškanie po začiatku futbalového zápasu) rozhodla, že sa jeden z atentátnikov do areálu štadióna nedostal. Keby bol prišiel pred začiatkom stretnutia, zrejme by bol v návale prichádzajúcich divákov do areálu prešiel. A dôsledok vo vysokom počte obetí je jasný. Keďže prichádzal osamotený a meškal, musel sa stať hneď podozrivým.

    Dejinné udalosti a tajné služby

    Akcia v Paríži sa nedá oddeliť od diania v Sýrii, rovnako ani od utečeneckého exodu, ale ani od nedávneho atentátu na ruské lietadlo s turistami. V Sýrii sme v ostatnom období sledovali zásahy po dvoch líniach. Koalícia na čele s USA, kde sú aj Francúzi. A potom Rusko spolu s Iránom, Asadovými vojskami a ešte aj so spoluprácou irackých tajných služieb. Európa bola rozdelená v postoji, či má Asad byť, alebo nebyť súčasťou mocenských štruktúr po skončení bojov, Európa bola rozdelená v tom, aký vzťah treba mať k Turecku a Saudskej Arábii. Európa bola rozdelená v tom, či sa má spojiť Rusko a USA v boji proti Islamskému štátu. Európa bola rozdelená v postoji, ako prijímať utečencov. 

    Už prvý deň po parížskych útokoch ukázal, že Európa začína meniť postoje k Asadovi, k spolupráci s Ruskom, k utečencom. Ak si uvedomíme, že v mnohých zlomových dejinných situáciách svoj podiel hrali tajné služby, napríklad už len moment z našej dávnejšej minulosti, keď KGB pripravila v roku 1968 na našom území tzv. sklady zbraní, ktorými sa potom dôvodila nutnosť príchodu vojsk Varšavskej zmluvy. Z mladšej histórie je to príprava argumentov americkou a niektorými západnými tajnými službami “o atómových zbraniach v Iraku”, ktoré rozhodli, že G. Bush jr. rozhodol o invázii proti Saddámovi.

    Aj pas v Paríži, okolo ktorého je toľko nejasností, spolu s premyslenou organizáciou útokov naznačuje, že táto akcia sa nemohla udiať bez kooperácie s niektorou či niektorými tajnými službami. Len v tajnej službe mohol vzniknúť nápad, aby sa nejaký človek s falošným pasom (asi sa dá hovoriť o falošnom pase po správe zo Srbska, že je tam migrant s tým istým číslom pasu) vydal balkánskou cestou, aby sa podozrenie upriamilo aj na utečencov. Hovorí sa tomu – jednou ranou dve muchy. Samozrejme záujem, aby sa niektoré veci v Európe a na Blízkom východe zmenili, malo viacero krajín. Pritom s rôznorodými záujmami.

    Keď si počkáme pár týždňov a budeme registrovať jasnejšie zmeny politických postojov, budú nám jasnejšie aj okolnosti okolo atentátov v Paríži. Každopádne novinári a editori v médiách, pri zvážení existencie hybridnej vojny, keď sa pracuje s dezinformáciami, by si pri každej správe súvisiacej s dianím okolo atentátov v Paríži mali nájsť pár minút času, kým sa rozhodnú ju zverejniť. Pritom by mali myslieť na všetky známe súvislosti, ktoré môže zverejnenie určitej správy vyvolať. A to sa na Slovensku v televíziách pri informáciách o nájdenom pase vedľa torza tela pri Stade de France v Paríži nestalo.

    - Reklama -