Začala sa revolúcia proti elitám? Trump rozdrvil Clintonovú

    0
    Voliči Donalda Trumpa (Autor: TASR)
    V čase, keď vznikal článok, ešte neboli známe výsledky z Aljašky, Arizony, Michiganu, Pennsylvánie a štátu New Hampshire, ale víťazstvo Donalda Trumpa bolo už spečatené. Pri všetkých spočítaných hlasoch a Trumpovom náskoku v Arizone, Michigane, Pennsylvánii a Aljaške je totiž prakticky nemožné, aby sa prezidentkou stala Clintonová.
     
    Donald Trump bol podľa vlastných slov počas celej predvolebnej kampane outsiderom, ale v deň hlasovania sa karta obrátila. Republikán prekvapil napríklad na Floride, ktorá býva jedným z najkľúčovejších štátov pri výbere prezidenta. Hillary Clintonovej dalo svoje hlasy len o dve percentá menej obyvateľov Floridy než Trumpovi. Republikán si taktiež vzal hlasy dôležitého štátu Ohio, ako aj Severnej Karolíny. Nečakane Trump bodoval aj v štátoch, ktoré boli posledné desaťročia skôr baštami demokratov, ako sú napríklad Wisconsin alebo Pennsylvánia. Trump tak v konečnom dôsledku získal väčšinu voliteľov a Clintonovú presvedčivo porazil.
     
    Novým americkým prezidentom teda bude republikán, aj keď sú z toho zdesení nielen americkí demokrati a odporcovia Trumpovej politiky. Francúzsky veľvyslanec v USA Gérard Araud pre televíziu Fox News uviedol, že po brexite a víťazstve republikánskeho kandidáta vo voľbách do Bieleho domu je už všetko možné. „Svet kolabuje pred našimi očami,“ uviedol Araud na margo výsledkov prezidentských volieb. 
     
    Kolabovali zrejme aj demokrati a republikáni, pretože rozdiel medzi kandidátmi bol v niektorých štátoch mimoriadne tesný. Hillary Clintonovú a Donalda Trumpa delili napríklad v štáte New Hampshire v niektorých okamžikoch, len desiatky hlasov. 

    Získal si aj menšiny 

    Kampaň republikánov označovali kritici najmä z radov republikánov za rasistickú, xenofóbnu a namierenú striktne proti migrantom v USA. Zaujímavý je však fakt, že podľa odhadov dalo Trumpovi svoje hlasy rovnako veľa Hispáncov ako Mittovi Romneymu, ktorý sa uchádzal o miesto prezidenta Spojených štátov proti Barackovi Obamovi, ale neuspel. 
     
    Trump si v porovnaní s Romneym na svoju stranu získal dokonca dvojnásobný počet Afroameričanov, a to aj navzdory tomu, že ho demokrati celú kampaň označovali za rasistu. Svoj hlas mu aj tak dalo viac zástupcov menšín než republikánskemu kandidátovi v predošlých voľbách prezidenta. 
     
    Väčšinu voličov republikánskeho kandidáta na post prezidenta USA však tvorili belosi nespokojní so stavom systému, ktorý vládne v ich krajine. Podľa analytikov televíznej stanice Fox News to boli práve belosi, kto sa správal vo voľbách ako menšina a ťahal spolu za jeden povraz. 

    Odpor voči systému

    Režisér filmu Trump Land Michael Moore ešte pred voľbami upozornil, že aj keď sa to nemusí ľuďom páčiť, tak podľa neho vyhrá prezidentské voľby práve Donald Trump. Naplnili sa tak jeho slová o tom, že zvolenie republikána bude dôkazom vzdoru voči systému. „Bude to najväčšie j*ebeme vás v histórii,“ varoval Moore, ktorý natočil film Fahrenheit 9/11. 
     
    Zvoliť si Trumpa, to pre mnohých Američanov znamenalo, že sa postavili aj za svoje právo na držanie zbraní, na ktoré im Clintonová chcela siahnuť. Rovnako zaujal republikánov odmietavý postoj voči globalizácii a ľudia s ním súhlasili aj v otázke zastavenia nelegálnej migrácie. Zanedbateľné nie sú ani Trumpove plány v zahraničnej politike. Chce sa totiž vyhnúť vojenským ťaženiam v zahraničí a chystá sa urovnať aj vzťahy s Ruskom, o čom hovoril už v predvolebnej kampani. 
     
    Na vstup do Bieleho domu stačilo jednému z kandidátov získať 270 hlasov voliteľov, ktorých je dovedna 538. Ide o stovku senátorov a 438 členov Snemovne reprezentantov, ktorí na stretnutí takzvaného Snemu voliteľov (Electoral college) definitívne rozhodnú o novom prezidentovi USA. Každý štát USA má počet voliteľov závislý od počtu obyvateľov. 
     
    Voliči nerozhodovali však iba o novom prezidentovi Spojených štátov. Hlasovalo sa aj o výmene tretiny senátorov a volebným sitom prešlo aj 438 členov Snemovne reprezentantov. Tú ovládajú už 6 rokov republikáni a budú aj naďalej. Väčšinu si udržali aj v Snemovni. Republikánska politika sa tak dostane nielen do Bieleho domu prostredníctvom Trumpa, ale aj do Kongresu, ktorý tvorí Senát a Snemovňa reprezentantov. 
     
    - Reklama -