Začala sa 35. schôdza. Toto všetko budú musieť poslanci prerokovať

    0
    Ilustračná fotografia (Autor: TASR)

    V utorok 16. októbra popoludní, o 13. h sa začne 35. schôdza NR SR v súčasnom funkčnom období. Počas nej budú musieť prerokovať 88 bodov programu, pričom sa k nim pridá ešte hodina otázok, ktorá by sa mala začať vo štvrtok o 14. h. Hlasovanie sa začne o 17. h.

    Do druhého čítania idú dva body programu ešte z predchádzajúcej septembrovej schôdze, konkrétne ide o zákon o politických stranách, v ktorom sa rieši minimálny počet členov strán a hnutí, rovnako aj sa bude diskutovať o zákone, ktorý by mal upravovať právne a platové pomery starostov obcí a primátorov miest. V ňom poslanci navrhujú, aby vplyvom pozitívnej makroekonomickej prognózy zvýšili platy daným predstaviteľom miest a obcí, rovnako aj zavedenie odstupňovaného nároku na odstupné, ktoré by sa upravovalo od dĺžky výkonu ich funkcie.

    Voľby prezidentov

    Dvojica opozičných poslancov Martin Klus a Milan Laurenčík predkladajú dva návrhy o prezidentských voľbách. V nich navrhujú, aby sa zrušilo maximálne ústavné obmedzenie, podľa ktorého sa majú vykonať najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia dosluhujúceho prezidenta. Podľa nich je totiž neopodstatnené a nemá žiadny racionálny základ v iných štátoch Európskej únie. Navrhujú, aby sa prvé alebo druhé kolo prezidentských volieb konalo v rovnaký deň a čas ako voľby do Európskeho parlamentu a to prostredníctvom spoločných volebných komisií.

    Počas nadchádzajúcej schôdze sa poslanci budú venovať aj navrhovanej novele zákona o Policajnom zbore. Jej súčasťou je aj voľba policajného prezidenta po novom. V nej navrhujú, aby kandidáti na danú funkciu prešli cez vyhodnotenie odbornej komisie a vypočutím brannobezpečnostného výboru. Až po tom bude môcť ministerka vnútra menovať nového prezidenta Policajného zboru, ktorý vzíde z daných kandidátov ako najvhodnejší. Kým by prešiel všetkými potrebnými vypočutiami, tak by sa mohol menovať počas prvej polovice budúceho roka.  

    Zmrazovanie platov poslancov

    Rovnako sa navrhuje aj zmrazenie platov niektorých ústavných a verejných činiteľov prekladané opozičnou OĽaNO. „Hlavným účelom návrhu zákona je snaha predísť výraznému zvýšeniu platov niektorých ústavných a iných verejných činiteľov, predovšetkým politikov, v celkovej sume približne tri milióny eur formou ich ´zmrazenia´, a to v situácii, keď verejný dlh Slovenskej republiky stále dosahuje historické maximá (aktuálne 43,2 miliardy eur oproti 19,5 miliardy eur v roku 2008).“

    „V prípade, ak nepríde k zmrazeniu platov od 1. januára, príjem poslanca bývajúceho mimo Bratislavského kraja, ktorých je výrazná väčšina, by vzrástol spolu s paušálnymi náhradami o 1 290 eur, čo v žiadnom prípade nie je oprávnené a ani správne,“ píše hnutie v dôvodovej správe. Pre zmrazenie platov bol aj konflikt medzi šéfom OĽaNO Igorom Matovičom a predsedom SaS Richardom Sulíkom. Predseda liberálov totiž chce, aby sa zmrazovanie, teda presné definovanie platov zákonodarcov zrušilo. Viac sme písali TU.

    Návrhy koalície

    Viaceré diskusie vyvolali aj návrh Smeru o tom, aby sa zaviedli online registračné pokladnice. Rezort financií chce, aby každý podnikateľ bol napojený na elektronickú kasu, ktorá by priamo komunikovala s Finančnou správou. Nestávalo by sa tak, že by niektoré doklady neboli evidované a podnikatelia by tak z nich neodviedli daň.

    Ak sa návrh schváli, tak podnikatelia si budú musieť do určitého dátumu zaobstarať dané pokladnice, pričom každý vytlačený blok bude priamo evidovaný u daňovníkov. Ministerstvo financií tak chce zamedziť kráteniu prijatých tržieb. Daný bod sa na schôdzi prerokuje vo štvrtok 18. októbra. 

    Národniari naopak navrhujú, aby sa zaviedol samostatný odvod pre obchodné reťazce, pričom by malo ísť o 2,5 percenta z ich čistého obratu za príslušné odvodové obdobie. Chcú tak zabezpečiť vlastnú potravinovú sebestačnosť. Viaceré hlasy však uviedli, že schválenie daného návrhu bude mať za následok zvyšovanie cien potravín. Podľa analytika zo spoločnosti INESS Martina Vlachynského bude škodlivý pre podnikateľov. Viac sme písali TU.

    Antisemitizmus

    Predseda SNS Andrej Danko predložil návrh na prijatie pracovnej definície antisemitizmu. V dôvodovej správe sa píše, že „Európsky parlament vo svojom uznesení o boji proti antisemitizmu zdôraznil, že nenávistné prejavy a všetky druhy násilia proti európskym židovským občanom sú v rozpore s hodnotami Európskej únie. Zároveň vyzval členské štáty EÚ a inštitúcie a agentúry EÚ na prevzatie tejto pracovnej definície a jej uplatňovanie s cieľom podporiť súdne orgány a orgány na presadzovanie práva v ich úsilí o účinnejšie a efektívnejšie odhaľovanie a stíhanie páchateľov antisemitských útokov. Uvedené skutočnosti, ktoré vychádzajú z  medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, podporujú dlhodobé odhodlanie Slovenskej republiky netolerovať žiadne prejavy antisemitizmu a popieranie holokaustu”. Predseda NR SR dodáva, že z 28 členských štátov prevzalo danú definíciu iba šesť. Konkrétne ide o Veľkú Britániu, Nemecko, Bulharsko, Rumunsko, Litvu a Rakúsko. Návrh sa bude preberať na rokovaní v stredu 24. októbra. 

    Treba dodať, že na nasledujúcej schôdzi sa bude voliť člen Správnej rady ÚPN a rovnako aj členovi Rady Slovenského pozemkového fondu. Poslanci zároveň dostali aj návrh harmonogramu schôdzí v nasledujúcom roku. V roku 2019 sa počíta so siedmimi schôdzami. Okrem iného nás v budúcom roku  čakajú aj prezidentské voľby, ich prvé a druhé druhé kolo, ako aj voľby do Európskeho parlamentu.

    Nové pravidlá

    Začiatkom týždňa sa na poslaneckom grémiu schválili návrhy, ktoré spôsobia netradičný priebeh začínajúcej schôdze. Podobne ako v minulosti si poslanci skrátia obedné prestávky o polovicu, čo znamená, že namiesto dvoch hodín budú mať iba hodinu.

    Rovnako schválili, že sa bude rokovať aj v pondelky, ktoré sú tradične voľnými dňami, a hlasovať budú počas všetkých dní, okrem piatka, až do 20. h, čo je o hodinu viac ako zvyčajne. V piatky sa bude rokovať iba do 14. h. V niektoré dni, konkrétne štvrtok 18., piatok 19. a pondelok 22. októbra sa hlasovanie preloží. Schváliť takýto priebeh rokovaní blížiacej sa schôdze musí ešte plénum, pričom sa jeho znenie nepáči napríklad opozičnej strane OĽaNO.

    Vo svojom stanovisku uviedli, že ide o systematickú dehonestáciu  NR SR, rovnako tak aj zastupiteľskej demokracie, pričom návrh je podľa nich neprijateľný. „Takisto je neakceptovateľné rušenie pravidelných hlasovaní a zavádzanie desaťhodinových rokovacích dní do neskorých večerných hodín, čo znižuje kvalitu diskusie a prijímanie legislatívy. Vládna koalícia následne musí opravovať lajdácky spracované zákony a vytvára pre ľudí zbytočnú záťaž,“ odkázali.

    S harmonogramom schôdze nie je spokojná podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová. Spolu s Andrejom Dankom, Bélom Bugárom, Andrejom Hrnčiarom a Martinom Glváčom si mali rozdeliť vedenie schôdze. Ako trojnásobnej matke jej však väčšinou pridelili časy, keď rokovania buď otvára o 9. h ráno, alebo ich zatvára neskoro večer. „Mocní chlapi z vedenia parlamentu ma majú natoľko v úcte a láske, že mi dovolia parlament ráno otvárať a neskoro večer zatvárať. Niet nad to, keď máte ako matka troch detí kolegov-džentlmenov,“ uviedla na svojom facebookovom profile.

    - Reklama -