Zdá sa, že projekt spoločnej európskej armády zostane opäť len v teoretickej rovine. Existuje vôbec šanca, že Európa bude mať v budúcnosti spoločnú armádu? A treba to vôbec?
Marcus Aurélius kedysi povedal, že k šťastnému životu potrebujeme veľmi málo. Byrokrati z Bruselu potrebujú spoločnú armádu. Aj keby občania Európskej únie zlosťou pukli, aj tak budú lídri konať rovnako. Už Cicero hovoril, že rozum učí a vysvetľuje, čo treba robiť a čoho sa vyvarovať. Sú to slová v podobe kyslíka premeneného na kysličník uhličitý. Je neuveriteľné, čo všetko sa dá vymyslieť, aby národ zabudol na to zlé a nesplnené. Aby zabudol, čo bolo povedané včera, pretože dnes to už nie je pravda. Presne, ako to povedal líder liberálov Nick Clegg, že ide o nebezpečnú fantáziu.
V minulosti magazínom Fortune označený manažér sveta a bývalý CEO General Electric Jack Welch, ktorý bojoval proti byrokracii a dosiahol neskutočné zisky pre spoločnosť, by im povedal: „ Je čas, aby ste išli domov k rodinám, aby si vás užili, pretože tu už nemáte čo robiť.“ Nečudujem sa veľmi maďarskému premiérovi Orbánovi, ktorý musel situáciu s prílevom migrantov zvládnuť sám, pretože ho v tom nechali a stálo ho to nemalé finančné prostriedky, ale čo to zase znamená zo strany českého premiéra Sobotku, to radšej nekomentujem.
Už som sa vyjadril viackrát, že armáda nie je potrebná a trvám na tom. Ten dôvod, pre ktorý by mala vzniknúť, sa dá riešiť aj iným spôsobom. Rozumnejšie a lacnejšie. A tá absurdita zo strany šéfa Európskej komisie J. C. Junckera, že by mala spoločná armáda presvedčiť Rusko, aká je Únia silná a ako si bude chrániť hodnoty, mi pripadá tragikomická. Ak raz príde a už čiastočne prichádza Únia o svoje hodnoty, tak to nebude zásluhou Rusov, ale neschopnosťou politiky Bruselu. Veď to už slepý vidí. Ja neviem, čo k tomu ešte dodať. Musí byť veľmi trápne niektorým politikom, keď sa na toto musia pozerať, tolerovať to a klamať ľudí, ako aj svojich voličov. Latinský citát RARO CREDATUR HOMINI… QUI PLURIMA FATUR hovorí Nech nikto príliš neverí človeku, ktorý veľa hovorí, a podľa mňa to dejiny aj potvrdzujú.
Zdá sa, že prímerie v Sýrii je už naozaj ,mŕtve. Od začiatku ruských operácií v Sýrii zahynulo po ruských náletoch už vyše 9-tisíc ľudí. Barack Obama označil nálety na Aleppo za „barbarské“ a postup Ruska kritizujú aj ďalšie západné mocnosti. Ide skutočne o ,,barbarské” činy, alebo je to zo strany Ruska normálny vojenský postup?
Nemôžem to nazvať nijako inak ako veľké farizejstvo zo strany určitých politikov nazývať barbarstvom situáciu v Sýrií, keď už dávno mohol byť problém v tejto krajine vyriešený a situácia stabilizovaná. V tejto rovnici je jedna neznáma, ale všetci vedia, že ide o nezáujem vyriešiť to politickými nástrojmi. Je veľmi smutné, že OSN nie je rešpektovaná a ja sa pýtam, akú úlohu to táto organizácia vlastne plní? Prečo nepomohla tisícom nevinných mŕtvych ľudí? Ako tu zvláda vlastne úlohy? Tento kolos, ktorý bol vytvorený z nejakého dôvodu, aby chránil životy ľudí na tejto zemi a strážil dodržiavanie medzinárodného práva.
Tá humanitárna katastrofa tu už naozaj hrozí. Tam už nefunguje pre normálne prežitie ľudí takmer nič. Začnú sa šíriť vážne a nebezpečné choroby a príde to aj k nám do Európy a ak sa na to nabalia ešte konflikty v iných regiónoch, tak to nerozdýchame. Ten pohár deštrukcie, na ktorom sa Európa podieľala, si bude musieť vypiť. A bude horký, to mi verte.
Aleppo patrilo v Sýrii k najväčším mestám. Teraz to vypadá horšie ako mesto Sendai v Japonsku, ktoré som navštívil po prírodnej katastrofe cunami. Je nepochopiteľné, ako môže byť človek taký hlúpy a pozerať sa na to, ako sa z vybudovaného mesta, ktorého budovanie trvalo desaťročia, z jeho infraštruktúry a vôbec celého životaschopného systému môže stať spálenisko. To mi nejako nesedí v tomto tisícročí. Je to proste nepochopiteľné a veľmi smutné. Hovorí sa, že zriedka sú spolu šťastie a staroba, ale prečo nemôžu byť spolu šťastie a pokojný život ľudí, to nechápem. Nemôžem už počúvať tie drísty naočkovaných a zmutovaných analytikov, ktorí sami nemôžu veriť tomu, čo hovoria. Králi sveta stoja nad zákonmi. Ide o absolútny princíp monarchie. A toto sa musí zmeniť, pretože bude ako nebolo.
Čaká nás maďarské referendum o kvótach. Prieskumy zatiaľ ukazujú, že platné nebude. Čo od neho očakávate? Bude mať v prípade dostatku hlasov aj nejaký ozajstný politický efekt na Maďarsko a Brusel?
Čítal som, že EÚ je vraj pokojná a toto referendum o povinných prisťahovaleckých kvótach vraj nevzbudzuje žiadne obavy. Ale vlastne, čo doteraz vzbudzovalo obavy? Všetko je v najlepšom poriadku a nič sa nedeje. Poistný ventil už existuje. Podľa interpretácie Európskej komisie sa aj tak nič zmeniť nemôže, pretože rozhodnutia byrokratov z Bruselu sú už platné, zostávajú naďalej v platnosti a keby sa asi aj celý maďarský národ postavil na hlavu, môže sa tento výsledok uplatniť len v budúcnosti. Toto by jeden nevymyslel. Musíte sa nad tým hlboko zamyslieť. Už aj zásada antickej rétoriky hovorí: drž sa veci, slová prídu samy. Zásada európskej rétoriky je: drž sa slov, veci prídu samy.
Eurokomisár pre migráciu Dimitris Auramopulos by mal okamžite odísť z úradu a dobre platenej funkcie. Doma by bol užitočnejší. Ak vyjadril nádej, že Maďari sa budú rozhodovať rozumne a zodpovedne, ale asi tak, ako si to predstavuje on, tak ja vyjadrujem nádej, že to dopadne práve naopak, a tak ako to dopadnúť má. Ak by to tak dopadnúť nemalo, tak čo už k tomu povedať. Odpočinutie večné daj im, pane, a svetlo večné nech nám všetkým Európanom postupne začne svietiť. Pretože to referendum a jeho výsledok sa týka aj nás, hoci sa to nezdá.
V posledných dňochi sa objavili videá, ktoré ukazujú, že Paríž sa zmenil na nepoznanie. V uliciach kempujú africkí migranti, pričom to na záberoch už naozaj vyzerá ako v Somálsku. EÚ chce uzatvoriť dohody o repatriácii migrantov s africkými krajinami. Existuje naozaj nádej, že sa tento príval ľudí podarí vrátiť?
Bohužiaľ, majú, čo chceli. A pokiaľ budú mať takých politikov, ako je Hollande a jemu podobní, tak sa to krásne mesto zmení nie na getá, ale na 8. svetadiel, pretože 7. svetadiel – ostrov odpadu z plastov je už v Pacifiku. Môžu si konkurovať v Tichom oceáne. Majú však jednu nádej, že ho nedobehnú, lebo rozmery tohto smetiska sú šesťkrát väčšie ako Francúzsko. Aký je to rozdiel, či je smetisko v severovýchodnej časti Tichého oceánu, alebo na severe Paríža a postupne v celom? Do týchto vôd málokedy zavítajú obchodné a turistické lode, no tak nezavítajú ani do Francúzska. Čo mám na to povedať?
Medzinárodné spoločenstvo sa o tento problém doteraz takmer vôbec nezaujímalo a myslím si, že problém vo Francúzsku od toho ďaleko nemá. Latinské RES IPSA LOQUITUR – Vec hovorí sama za seba. Nakoniec skončí aj eiffelovka na Champ de Mars v zberných surovinách a jej staviteľ Gustáv Eiffel sa s tým už nejako vyrovná. Množstvo známych z Francúzska mi píše a sú plní obáv a to, čo hovoria, je ako zlý sen. Neviem, akú má toto všetko budúcnosť, ale jedno viem isto, ak budú Francúzi trpieť týchto politických predstaviteľov a nezmenia to, tak sa budú trápiť a cesta bude nezvratná. Seneca povedal: „ Kráľ uznal, že štát nepatrí jemu, ale on štátu.“ Preto si to musia uvedomiť aj francúzski občania, keď na to neprišli ich politickí predstavitelia.
