„Nebol zhromaždený dostatok dôkazov na preukázanie skutočného úmyslu,“ stojí v liste zaslanom Mustafovej zo štátneho zastupiteľstva. Pretože sa pred súdom musela brániť pred obvinením zo šírenia nenávistných správ a na svoju obhajobu musela vynaložiť určité náklady, po verdikte môže žiadať o náhradu týchto nákladov.
Sama Mustafová tvrdí, že je členkou etnickej menšiny, takže vlastne nemôže byť rasistická ani sexistická voči mužom. Na podporu tejto ženy sa vyjadrilo asi 2-tisíc ľudí, ale proti nej asi 20-tisíc. Žiadali prepustenie Mustafovej z univerzity, kde pôsobila na poste úradníčky pre rozmanitosť. Mustafová si získala pozornosť už tým, že v apríli tohto roka usporiadala diskusiu, kam mali prístup len študentky, nie študenti, a to ešte len študentky čiernej farby pleti a príslušníčky etnických menšín. Rovnako tak na diskusiu mali prístup príslušníci tzv. nebinárnej skupiny, ktorých nemožno označiť ani za mužov, ani za ženy.
Celý spor sa však zďaleka neskončil. Môže dôjsť ešte na odvolanie.
V komentári k celej kauze na serveri denníka The Guardian sa možno dočítať, že Mustafová nepochybne urobila rad chýb. Výrok „zabi všetkých bielych mužov“ je kontroverzný, ale vyjadruje určitú mieru frustrácie feministiek zo spoločenských pomerov.
Komentár v angličtine nájdete TU.
Charlie Brinkhurst-Cuff píše, že Mustafová rozhodne nevyzývala ku genocíde bielych mužov. Išlo vraj pravdepodobne o reakciu na hash tag „zabite všetkých moslimov“, ktorý v tej dobe tiež koloval po sociálnych sieťach. Podobných nenávistných prejavov je sociálna sieť plná. Výrok úradníčka z univerzity je v porovnaní s tým len „slabý odvar“. Rad žien navyše trpí online šikanovaním. Vďaka medializácii prípadu sa to vraj stalo aj Mustafovej. A zatiaľ čo ona musela ísť pred súd, ľudia, ktorí ju šikanovali online, sa súdu pravdepodobne vyhnú.
