„V prvom rade je mi ľúto, že náročnú a zodpovednú prácu väčšiny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), ktorí sú profesionáli na pravom mieste, zatienil po dlhom období takýto mrak v podobe úteku väzňa z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Je však potrebné položiť si v tejto veci niekoľko otázok. Ako je možné, že sa odsúdený s takýmto profilom vôbec dostal do priestoru mimo objektu ústavu a ešte aj do stredného stupňa stráženia? Kto rozhodol o kategorizácii jednotlivých odsúdených a nimi spáchaných trestných činov, že trestný čin lúpeže tak, ako bol v minulosti, už nie je medzi tými najzávažnejšími, a preto na osoby, ktoré do tohto rámca spadajú, sa už nevzťahuje najprísnejší stupeň stráženia?“ pýta sa Zábojník.
„Pokiaľ viem, lúpež vždy patrila medzi úmyselné násilné trestné činy, pretože objektívna stránka tohto ustanovenia ako znak obligatórny vyžaduje použitie násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, a to v úmysle zmocniť sa cudzej veci vo vzťahu k páchateľovi. V tomto prípade je nadmieru jasné, že na základe uvedeného je trestný čin lúpeže dokonaný bez ohľadu na to, či sa páchateľ veci naozaj aj zmocnil. Obmedzenie osobnej slobody občana a zmocnenie sa jeho majetku musí byť tvrdo potrestané a vinníci musia byť pod prísnou optikou režimu v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Nedá mi nepoložiť si ďalšiu otázku. Ako je možné, že sa dostal do tohto priestoru a s takým stupňom stráženia odsúdený, ktorý nemal za sebou odsedené už praxou a aj príslušnou legislatívou dané aspoň dve tretiny výkonu trestu, ale iba jeden rok z ôsmich? Mohol by som položiť ešte niekoľko otázok, ale dúfam, že týmito sa bude zaoberať vnútorná inšpekcia a ministerka spravodlivosti dostane objektívnu správu obsahujúcu pochybenia, ktoré orgány v rámci analýzy zistili,“ povedal Zábojník.
„O tom, do ktorého stupňa stráženia sa odsúdený umiestni, rozhoduje súd pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody. Až v prípade, že počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdený porušuje opakovane alebo závažným spôsobom ústavný poriadok, je podozrivý zo spáchania trestného činu počas výkonu trestu, z jeho prípravy alebo pokusu, môže riaditeľ ústavu podať návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu s vyšším stupňom stráženia. O takomto návrhu rozhoduje súd, v obvode ktorého si odsúdený trest odňatia slobody vykonáva,“ zareagoval dnes pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa ZVJS Adrián Baláž.
V súlade s platnou legislatívou upravujúcou podmienky výkonu trestu odňatia slobody je možné odsúdeného súdom, zaradeného do ústavu so stredným stupňom stráženia, zaradiť na pracovisko mimo ústavu. „Legislatíva dobu vykonaného trestu odňatia slobody pre takéto zaradenie nestanovuje,“ zdôraznil Baláž.
Behan utiekol vo štvrtok 2. júna počas realizácie prác na oprave strelnice v ústave v Leopoldove mimo stráženej časti. Vo výkone trestu odňatia slobody sa nachádzal pre spáchanie trestného činu lúpeže, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na osem rokov a osem mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. O podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mohol požiadať v októbri 2020. Lúpeže sa dopustil koncom februára 2014 v neskorých večerných hodinách v Piešťanoch.
V minulom roku z 18 slovenských väzníc neutiekol ani jeden väzeň. Príslušníci ZVJS vlani zaregistrovali len jeden pokus o útek a jeden prípad vzdialenia sa z pracoviska. Vyplýva to z ročenky ZVJS za minulý rok.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská sa v pondelok 13. júna chystá navštíviť leopoldovskú väznicu. Očakáva, že do návštevy väznice bude mať k dispozícii výsledky šetrenia tohto prípadu. „Dovtedy budeme mať všetky informácie aj pripravené opatrenia,“ dodala v stredu 8. júna pred rokovaním vlády. Žitňanská zároveň nevylúčila, že pre tento prípad dôjde k personálnym zmenám ZVJS. „Na základe toho, aké budú výsledky šetrenia, vo vzťahu k tomuto prípadu vyvodíme konkrétne opatrenia a prípadne aj zodpovednosť,“ dodala.
