“Súhlasili sme s tým, že naše nové spoločné veliteľstvo pre Atlantický oceán bude v Norfolku v USA a nové veliteľstvo pre rýchle presuny jednotiek a vojenského materiálu v Ulme v Nemecku,” potvrdil Stoltenberg túto správu aj na svojom účte na Twitteri.
Ministri okrem potvrdenia sídiel pre nové veliteľstvá súhlasili aj s počtom personálu – okolo 1200 osôb bude mať na starosť všetky logistické operácie v prípade akéhokoľvek konfliktu v Európe.
Šéf Aliancie ocenil, že ministri obrany sa nepostavili proti pohotovostnej iniciatíve NATO, ktorá vznikla na americkej strane a ktorá má začať platiť do roku 2020. Ide o iniciatívu “štyroch tridsiatok”, čo v praxi znamená, že spojenci by v priebehu dvoch rokov mali mať k dispozícii 30 mechanizovaných práporov, 30 leteckých eskadier a 30 bojových plavidiel, ktoré budú schopné nasadenia do 30 dní.
“Rozhodli sme sa prijať ďalšie kroky na posilnenie našej spoločnej bezpečnosti a na posilnenie obrany a odstrašenia proti hrozbám z akéhokoľvek smeru,” uviedol Stoltenberg počas tlačovej besedy a dodal, že obe prijaté rozhodnutia pomôžu zabezpečiť, aby Aliancia mala “tie správne sily na správnom mieste a v správnom čase”.
Pozitívnejšie hodnotenie Slovenska
Severoatlantická aliancia hodnotí obranné plány Slovenskej republiky pozitívnejšie, ako v minulosti. Vyplýva to z aktuálneho hodnotenia rokov 2017 – 2018, ktorými sa vo štvrtok zaoberali ministri obrany členských krajín NATO v Bruseli na rokovaní Severoatlantickej rady (NAC).
“V porovnaní s minulým hodnotením, NATO ocenilo najmä naše postupné zvyšovanie výdavkov na obranu, ktoré by malo v roku 2020 dosiahnuť 1,6 percent a v roku 2024 deklarované dve percentá HDP. Aliancia tiež pozitívne hodnotí príspevky Slovenska do operácií a misií NATO, predovšetkým zapojenie sa do iniciatívy tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti,” uviedol minister obrany SR Peter Gajdoš po skončení prvej časti dvojdňového programu.
Gajdoš v správe pre médiá priznal, že Slovensko na druhej strane zaostáva s plnením cieľa vybudovania ťažkej mechanizovanej brigády. “Z tohto dôvodu pristúpila Slovenská republika k urýchleniu vybudovania tankového práporu a pokračuje v obstarávaní bojových obrnených vozidiel 8×8,” dodal šéf slovenského rezortu obrany.
Podľa jeho slov je vždy potrebné dávať do adekvátneho pomeru požiadavky Aliancie s reálnymi možnosťami danej členskej krajiny a v zmysle článku 3 Washingtonskej zmluvy je SR povinná zvyšovať svoje obranné spôsobilosti na národnej úrovni.
V tejto súvislosti minister pripomenul, že aj napriek tomu, že NATO nepovažuje modernizáciu slovenského taktického letectva za prioritu, keďže podľa názoru Aliancie môžeme splniť záväzky systému NATINAMDS aj so súčasnými lietadlami MiG-29 alebo iným spôsobom. Upozornil, že obnovu vojenského letectva považuje súčasné vedenie rezortu obrany za principiálnu otázku zabezpečenia suverenity krajiny.
“Preto platí, že najneskôr do konca júna predložím vláde SR materiál ďalšieho postupu v oblasti zabezpečenia nášho vzdušného priestoru,” vysvetlil Gajdoš.
Motivácia vojakov
Dodal, že v súvislosti s problémom navyšovania vojenského personálu rezort obrany SR pripravuje koncepciu doplňovania personálu a novelu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, kde je hlavným zámerom motivovať príslušníkov ozbrojených síl ku kariérnemu rastu.
Hodnotiaca správa sa realizuje na dvojročnej báze a pozostáva z troch častí – sumárneho hodnotenia, štábnej analýzy a tabuľkovej časti.
Šéf slovenského rezortu obrany sa vo štvrtok v Bruseli zúčastnil aj na sympóziu k vojenskej mobilite, ktorej cieľom je rýchla a efektívna preprava jednotiek a materiálu v prospech zvýšenia reakcie schopnosti spojencov v prípade krízových situácií. Patrí to medzi projekty iniciatívy EÚ o stálej štruktúrovanej obrane (PESCO) pod vedením Holandska. Ministri obrany pri tejto príležitosti hovorili o pripravenosti ozbrojených síl a ich posilnení a zabezpečení aj z hľadiska logistiky. Gajdoš v tejto súvislosti zdôraznil, že “ak máme jeden súbor síl, potrebujeme jeden súbor ciest”.
