Dokument sa nezmieňuje o limitovaní prílivu utečencov, čo bola opakovaná požiadavka Seehofera, ktorú však Merkelová odmieta. Obe konzervatívne strany, ktoré tvoria koalíciu so sociálnymi demokratmi (SPD), sa zhodli na tom, že prisťahovalectvo treba regulovať a riadiť a riešiť príčiny migrácie, aby sa znížil počet utečencov. Zároveň vyzdvihli cieľ pomôcť ľuďom v núdzi a zabezpečiť integráciu osôb vyžadujúcich si ochranu.
CDU a CSU sa konkrétne dohodli na siedmich opatreniach na národnej a piatich európskej a medzinárodnej úrovni. Pre určitú skupinu ľudí chcú na dobu dvoch rokov pozastaviť zlučovanie rodín. Týkať sa to má utečencov, ktorí ani podľa Ženevského dohovoru, ani podľa nemeckých zákonov nemajú právo na azyl v Nemecku, ale nemôžu byť ani vyhostení – napríklad preto, že vo vlasti im hrozí trest smrti alebo mučenie. Za ústupok Seehoferovi je možné považovať zámer zriadiť spoločne s Rakúskom v bezprostrednej blízkosti hraníc policajné centrum a zaviesť spoločné pohraničné hliadky. CDU a CSU v dokumente hovoria o čo najrýchlejšom zavedení “lepšieho a spravodlivého” režimu na hraniciach medzi Nemeckom a Rakúskom.
Obe strany navrhujú aj zavedenie jednotného preukazu pre utečencov, ktorý má byť podmienkou pre priznanie dávok. Toto opatrenie má centralizovať veľké množstvo časovo náročných registrácií na rôznych úradoch. Podľa CDU a CSU by sa na summite EÚ-Turecko malo čo najskôr sa rozhodnúť o finančnej podpore Turecka a otvorení nových kapitol v prístupových rokovaniach. Obe strany sú za to, aby utečenci z tretích krajín boli rýchlo vrátení z EÚ do Turecka, na oplátku navrhujú dohodu o utečeneckých kvótach pre EÚ.
V rámci odstraňovania príčin migračnej krízy CDU a CSU navrhujú predĺžiť angažovanosť Bundeswehru v Afganistane a vyslovili sa za readmisnú dohodu EÚ s Afganistanom a Bangladéšom. Merkelová a Seehofer rokovali predtým aj so šéfom SPD Sigmarom Gabrielom. Koalícia sa však v tomto formáte nedokázala zhodnúť na balíku opatrení v oblasti azylovej politiky, najmä pokiaľ ide o zavedenie tzv. tranzitných zón na hraniciach.
Koncept tranzitných zón však odmietajú sociálni demokrati. Namiesto toho navrhujú vytvoriť v Nemecku decentralizované registračné a vstupné centrá, ktoré by mohli byť prevádzkované spolkovou a krajinskými vládami v rámci prijímacích zariadení a čakacích zón. Od registrácie v týchto centrách by závisel ďalší osud žiadateľov o azyl – kto ju odmietne, bude v azylovom konaní znevýhodnený. Rokovania o azylovej politike budú napriek viacerým “vecným zhodám” pokračovať vo štvrtok, keď sa kancelárka stretne s premiérmi jednotlivých spolkových krajín, s ktorými chce hovoriť najmä o urýchlení príslušných právnych úkonov týkajúcich sa žiadateľov o azyl.
