Otázka utečencov a migračnej krízy sa môže zdať pre Európana ako novinka a problematika len posledných pár rokov. Africké krajiny s podobnými problémami bojujú už roky. V utečeneckom tábore v meste Malawi už viac ako dve dekády ľudia hľadajú bezpečný prístrešok či priestor, kde môžu na kratší (alebo aj dlhší) čas zložiť hlavu. V minulosti sa ale toto miesto určite „nenavštevovalo“ dobrovoľne. Práve naopak, bolo symbolom straty slobody a politického útlaku.
Útek pred genocídou
Utečenecký tábor Dzaleka neďaleko mesta Malawi funguje od roku 1994. Vznikol na podnet UNHCR (United Nations High Commissioner for Refugees) a mal poskytnúť dočasné ubytovanie utečencom utekajúcim pred násilím, agresiou politických režimov a genocídou, prevažne z Burundi, Rwandy či Konga. Tábor je v súčasnosti domovom približne 25-tisíc utečencov, vo veľkej miere najmä žien a detí, ktoré dlhé roky strávili už napríklad v zariadeniach v Tanzánii, Kongu či Zambii.
„Stalo sa vtedy množstvo zásadných vecí. Vládla vtedy neistota. Vojaci a rebeli vtrhli do našich domovov a zabíjali ľudí,“ opisuje príčinu svojho odchodu z Konga Patron Palushang, ktorý žije v Dzaleke a živí sa ako výrobca gitár.
Predtým ako sa komplex začal využívať ako utečenecký tábor, slúžil ako politické väzenie. Na mieste tábora je ešte stále možné rozoznať pôvodné väzenské budovy. Tie v súčasnosti slúžia napríklad ako sídla pre neziskové organizácie, ktoré obyvateľom poskytujú základné sociálne služby.
Raz väzenie, navždy väzenie
Palushang sa ocitol v tábore v Dzaleke v roku 2007 takmer po dvoch tisíckach prejdených míľ. Pod tlakom vtedajšieho režimu musel z Konga utiecť. Vo svojej domovine vyštudoval rezbárinu a tej sa venuje už takmer desať rokov aj v utečeneckom tábore. Ten sa preňho z dočasného prístrešku stal domovom. Vo svojej provizórnej dielni vyrába hudobné nástroje, prevažne gitary.
Výrobca gitár Patron Palushang z utečeneckého tábora v Dzaleke. Zdroj: Taku Dzimwasha
„Vyrábam krásne gitary, takmer ako v mojej rodnej krajine,“ priznáva Palushang. Podľa miestnych zákonov sa utečenci nemôžu zamestnať alebo navštevovať školy za bránami tábora. „Je to pre nás veľmi ťažké. Je to tu stále ako väzenie. Jediná vec, ktorú tu možno máme, je mier, pretože tu nepočujeme zvuk zbraní,“ prezradil výrobca gitár.
Reštaurácie, kaderníctva a kluby salsy
Súčasťou Dzaleky sú napríklad aj reštaurácie či kaderníctva. V tábore nenájdete stany či provizórne jednorazové chatrče, ako napríklad v Calais či v Idomeni, ktoré boli prednedávnom zrušené. Dzaleka je fungujúce minimesto, v ktorom nájdete obchody so širokým sortimentom od bejzbalových čapíc až po kuchynské náradie.
Súčasťou areálu sú aj základné školy s prvým a druhým stupňom, ale aj vysunuté pracoviská niektorých amerických univerzít. Raz týždenne sa tu dokonca stretáva klub tanečníkov salsy. Množstvo obyvateľov mesta Malawi navštevuje táborové zdravotné centrum, ale napríklad aj základné školy. O problematike informoval portál The Guardian.
