Hneď na úvod Šichtařová odhaľuje najčastejší dôvod, prečo Briti podporujú vystúpenie z EÚ. A tým je, že nechcú platiť dávky na imigrantov. „Aby sme si rozumeli: Po prvé Briti dôsledne hovoria o imigrantoch, nie utečencoch. Po druhé týmito imigrantmi majú na mysli nielen ľudí z Afriky či Blízkeho východu, ako si ich predstavujeme najčastejšie my; oni majú na mysli napríklad aj nás, Stredoeurópanov,” dodáva.
Briti podľa nej nemajú problém s rozdielnymi rasami, kultúrou či náboženstvom, prekáža im jednoducho skutočnosť, že “pre EÚ” na nich všetkých musia prispievať peniazmi. To sa však nedá vydávať za “euroskepticizmus”, lebo Briti s EÚ ako takou problém nemajú. „Skrátka, britský postoj vo veľkej väčšine jednotlivých prípadov nemá nič s emóciami, s nejakým vágnym pocitom, že integrácia je zlá. Ale je dôsledkom veľmi racionálnej ekonomickej úvahy,” píše ekonómka.
Podobné dôvody stoja aj za odporom k EÚ v Českej republike. Vzrastajúce počty ľudí si totiž stále viac uvedomujú ekonomické nevýhody, ktoré pre nich členstvo v Európskej únii znamená. Dôležitým príkladom je podľa Šichtařovej situácia v cestnej doprave, ktorá sa nejakým spôsobom dotýka živobytia až 52 % obyvateľov ČR. Dopravcovia totiž už vstupom do EÚ výrazne stratili, lebo na nich začali platiť nemecké regulácie; a v súčasnosti nemajú vôbec dobré vyhliadky.
Nemecko si totiž snaží uchrániť svoj trh pred vonkajšími vplyvmi, čím bráni v rozvoji českého trhu, ktorý je od toho nemeckého z veľkej časti závislý. Obzvlášť tiež preto, že kamiónová doprava je jedným zo základných kameňov českého priemyslu a nový nemecký zákon o plošnej minimálnej mzde MiLoG by ju pravdepodobne úplne zlikvidoval, lebo by výrazne zvýšil náklady. Lenže MiLoG sa netýka len dopravcov, ale celého vývozu, a tým pádom celej českej ekonomiky. V prípade jeho prijatia by sa „znížila konkurencieschopnosť českého tovaru v nasledujúcich rokoch o 5 až 10 %”.
Namiesto zjednodušenia procesov a lepších podmienok, ktoré mnohí pri vstupe do EÚ čakali, na nich číhajú regulácie, komplikácie, byrokracia a hlavne nerovnosť, ktorá sála z rokovania silných krajín, ako je práve Nemecko. To, v snahe ochrániť svoj trh, postupne oslabuje trh na východe EÚ, odkiaľ čerpá lacnú pracovnú silu. „Nesymbolizuje to dokonale celú logiku EÚ? Sme si tu všetci rovní, ale niektorí sme si tak nejako rovnejší. Tomu sa nehovorí rovnocenné partnerstvo, tomu sa hovorí vzťah nadriadeného a podriadeného.”
Šichtařová tak dospela k záveru, že odpor voči EÚ nemusí plynúť z iracionálnych emócií, ale racionálneho uvažovania. „Je to jednoducho chladný kalkul mnohých obyvateľov mnohých krajín, ktorí prekvapene zisťujú, že hoci mali na členstvo v EÚ alebo eurozóne zarobiť, ´skutek nielen utek´, ale dokonca musia veľakrát siahnuť ešte oveľa hlbšie do vrecka ako bez EÚ…”
Celý text nájdete TU.
