Summit venovaný migračnej a azylovej politike EÚ sa začal len necelý týždeň po nedeľňajšom minisummite, na ktorom sa stretli iba lídri šestnástich členských krajín. Podujatie, o ktorom sme podrobnejšie písali TU, však neprinieslo očakávané zbližovanie názorov na tému migrácie a podľa viacerých zahraničných médií sa niečo také nepodarí ani na tomto summite.
Počty migrantov, ktorí prichádzajú cez Stredozemné more do Európy, sa v porovnaní s rokom 2015 výrazne znížili. Kým pred tromi rokmi ich za 12 mesiacov prišlo námornou trasou podľa údajov OSN viac než jeden milión, od začiatku tohto roka je to len niečo viac ako 41-tisíc ľudí.
Napriek znižujúcemu sa počtu prichádzajúcich migrantov sa práve migračná a azylová politika stala témou číslo jeden v mnohých voľbách naprieč Európou. Témy sa chytili politici nielen v Bruselom kritizovanom Maďarsku, ale aj v Taliansku, susednom Rakúsku, Francúzsku či Nemecku.
Práve Nemci majú doma politicky napätú situáciu pre nezhody na migračnej politike medzi CDU Angely Merkelovej a CSU pod vedením Horsta Seehofera. Ten trvá na tom, že ak sa na tomto summite nepodarí dosiahnuť celoeurópske riešenie, ako presadzuje Merkelová, Nemecko by malo podľa Seehofera začať vracať od svojich hraníc ľudí, ktorých ako migrantov zaregistrovali v iných členských krajinách EÚ.
Ak sa skutočne nepodarí dohodnúť sa na istom kompromise, ktorý by vyhovoval aj Seehoferovi, je celkom možné, že Merkelovej CDU bude mať po rokoch veľké problémy udržať si pevný koaličný zväzok s CSU.
Priority hlavných hráčov
Nemecko sa bude snažiť dohodnúť sa s Talianskom, aby mohlo posielať späť migrantov v súlade s Dublinským dohovorom EÚ, podľa ktorého majú migranti zostať a požiadať o azyl v prvej členskej krajine, ktorej hranice prekročia. Súčasná talianska vláda s tým však zrejme nebude súhlasiť, keďže návrat migrantov je v tejto situácii to posledné, čo by kabinet Giuseppe Conteho potreboval.
Rím už na predošlom minisummite venovanom migrácii navrhoval, že by mali aj ostatné krajiny prevziať časť utečencov a ekonomických migrantov. Štáty, ktoré toto opatrenie odmietajú, by mali podľa Conteho vlády čeliť okresaniu európskych dotácií.
S postojom Talianska však nesúhlasia krajiny Vyšehradskej štvorky, ktoré takéto prerozdeľovanie azylantov rázne odmietajú od začiatku diskusie o riešení migračnej krízy. V4 nechce o takejto možnosti už ďalej hovoriť a pridáva sa aj Rakúsko. Viedeň navrhuje radikálny plán, podľa ktorého by mala byť väčšina utečencov nútená vyplniť žiadosti o azyl mimo EÚ, teda ešte pred tým, ako sa dostanú do niektorej z členských krajín.
Francúzsko kritizuje prístup Talianov a spolu so Španielskom podporujú Merkelovej plán na celoeurópske riešenie na princípe solidarity a spoluzodpovednosti. Tento plán počíta s tým, že v prípade potreby by boli azylové centrá v EÚ, ale ideálne mimo územia členských krajín Únie. Súčasťou plánu sú aj sankcie voči tým, ktorí odmietnu prevziať svoju časť zodpovednosti.
Takmer všetky krajiny sa zhodnú na jednej veci a tou je sprísnenie ochrany vonkajších hraníc EÚ posilnením pobrežných stráží a námorných hliadok v Stredozemnom mori. Pozitívne sa krajiny stavajú aj k dotáciám pre krajiny tretieho sveta, najmä tie v Afrike, aby z nich ľudia nemuseli odchádzať do Európy za prácou a lepším životom.
- Reklama -
