Svoje zamyslenie pre lidovky.cz začína slovami pápeža Františka, ktoré predniesol počas svojho prejavu v Kongrese USA. V ňom hovoril, že čelíme najväčšej utečeneckej kríze od druhej svetovej vojny, čo so sebou prináša nielen veľké výzvy, ale aj ťažké rozhodnutia. Miera utečencov by nás, podľa hlavy katolíckej cirvi, nemala zaskakovať, musíme ich vnímať ako ľudské osoby, vidieť ich tváre, načúvať ich príbehom a snažiť sa čo najlepšie odpovedať na ich situáciu.
Halík sa vo svojom príspevku pýta, či sa nájde medzi politikmi aspoň jeden, ktorý by sa postavil nielen proti extrémom, ale aj proti ich koreňom podobne, ako to svojho času urobil Masaryk pri téme antisemitizmu. Prioritou by podľa neho nemali byť krivky “verejnej mienky”, ale predovšetkým statočnosť a zodpovednosť. “Nechcem bagatelizovať nebezpečenstvo fanatizmu a fudamentalizmu niektorých moslimských skupín a súčasného islamofašizmu. Mám k nemu rovnako absolútne odmietavý postoj ako k fundamentalizmu a fanatizmu niektorých kresťanov a niektorých ateistov, ktorí sa však – vďaka Bohu – dnes vyžívajú prevažne verbálne a nesiahajú po fyzickom násilí. Žiadne náboženstvo však nie je imúnne voči fundamentalizmu a fanatizmu, povedal pápež František – a dodávam: ani ateizmus,” uviedol vo svojom príspevku Halík.
To, čo je podľa neho dnes dôležité, je rozlišovať medzi fašizmom zločincov, ktorí sa prehlasujú za “Islamský štát” a islamom ako takým. Halík verí, že “desatoro argumentov”, ktoré zostavil, by mohlo prispieť k pokojnejšej a vecnejšej debate.
Desať Halíkových zastavení
1. Všetky všeobecné súdy o islame (“islam tu nechceme”) sú zavádzajúce; vždy je potrebné sa pýtať: Aký islam? Islam má dnes 1,6 miliardy štatisticky spočítaných veriacich, medzi nimi horlivo zbožní aj úplne vlažní. Islam nemá jedinú spoločnú autoritu, živé magistérium; autoritou je korán a potom sunna, tradície, ktoré môžu byť – a sú – interpretované veľmi rôzne.
2. Ak niečo skutočne odporuje islamu, je to tzv. Islamský štát, ktorý má s islamom spoločné asi toľko, koľko mali írski teroristi či upaľovanie čarodejníc a heretikov s kresťanstvom a s evanjeliom. Terorizmus a tzv. Islamský štát jasne odsúdili najvyššie islamské právne a náboženské autority.
3. V Nemecku, Anglicku, Francúzsku žijú po desaťročia milióny moslimov, miestni občania ich poznajú, vedia, že prevažná väčšina z nich s hrôzami islamského terorizmu nemá nič spoločné, a preto z nich obyvateľstvo absolútne nie je spanikárené a hysterické.
4. Z tých, ktorí sú skutočne horlivo veriacimi moslimami, mnohí zachovávajú predovšetkým tie etické pravidlá islamu, ktoré sú podobné kresťanstvu. “Fanatických moslimov” medzi utečencami mnoho nebude – tí sa k IS pridávajú a neutekajú pred ním.
5. Islam prisťahovalcov do neislamských krajín prísne zaväzuje dodržiavať miestne zákony a zvyky, a najmä rešpektovať “ľudí knihy”, kresťanov a židov. Podstatné sú dnes diskusie, ako súlad s miestnym právom riešiť. A nemenej podstatné je, že preukázateľná väčšina moslimov žijúcich v Európe úplne pragmaticky miestne štátne právo uznáva a dodržiava, váži si slobodu náboženstva a prípadne tam, kde je to možné, kombinuje s vlastnou predstavou o správnom správaní.
6. Zavedú prisťahovalci pre Čechy právo šaría, ako sme denne strašení na internete? Šaría je právo náboženské a platí len pre moslimov. Je absurdné báť sa, že niekoľkotisíc utečencov – aj keby všetci boli pravoverní moslimovia – urobí z nášho štátu krajinu islamského práva. A čo ďalšie generácie? Ak sa počas niekoľkých storočí naši ľudia nebudú rozmnožovať alebo úplne opustia kresťanstvo, potom je otázka, či si naša krajina prechod do inej kultúry nezaslúži!
7. Zákon šaría straší predovšetkým tých, ktorí o ňom počuli pár vytrhnutých viet v bulvári. Tých niekoľko stále citovaných ustanovení je historicky podmienených a väčšina aj z výrazne islamských krajín ich neuplatňuje.
8. Cirkev robí konečne chvályhodnú prácu, pomáha potrebným a môže ich motivovať k dobrej adaptácii do spoločnosti, pre ktorú potom môžu byť prínosom. Cirkev tak ukázala ochotu vziať na seba veľkú časť starostí o utečencov. Pokiaľ však budú na osamelých farách migranti vystavení psychickému (a možno aj fyzickému lynču) od “kresťanov”, potom si vychovávame budúcich teroristov!
9. Výroky ako “berieme len kresťanov”, sú hlúpe. Naozaj sa kresťania zo Sýrie budú u nás cítiť ako medzi svojimi? A kde je záruka, že s kresťanmi budú menšie problémy ako s moslimami – možno to tak generalizovať? Zásada “pomáhať len kresťanom”, je nekresťanská, odporuje evanjeliu, ktoré vyzýva na pomoc všetkým potrebným – cez všetky etnické a náboženské hranice.
10. Nespočíva kľúčový problém náhleho strachu zo straty našej kultúrnej a duchovnej identity v tom, že podvedome tušíme, bez toho aby sme si to boli schopní priznať a adekvátne na to reagovať, že sme ako národ a spoločnosť túto identitu stratili? Nie je toto ten skutočne hlavný problém, nad ktorým by sme sa v súvislosti so súčasným “sťahovaním národov” mali zamyslieť?
Celý text si môžete prečítať TU.
- Reklama -
