Nemecko si čoskoro pripomenie výročie pádu Berlínskeho múru, najznámejšieho symbolu studenej vojny, v novembri 1989 a znovuzjednotenia krajiny o rok neskôr.
Zistenia v správe nemeckej vlády pomáhajú vysvetliť, prečo rastie podpora krajnej pravice medzi východonemeckými voličmi, napísala agentúra Reuters.
Nemecko bolo rozdelené po druhej svetovej vojne až do roku 1990, a to na východnú komunistickú časť známu ako Nemecká demokratická republika (NDR) a na západnú, slobodnú časť s trhovým hospodárstvom, známu ako Nemecká spolková republika (NSR).
“Situácia na východe je oveľa lepšia než jeho povesť,” povedal Hirte pre agentúru DPA v Berlíne, keď predkladal svoju výročnú správu o stave zjednoteného Nemecka.
“Podstatou je, že tento vývoj je od znovuzjednotenia mimoriadne pozitívny,” dodal. “Ekonomické a sociálne pomery na východe sú oveľa lepšie, než sme pred 30 rokmi očakávali a predpovedali,” spresnil splnomocnenec nemeckej vlády.
Poukázal však tiež na to, že mnohí ľudia vo východných spolkových krajinách sú “zo zmeny vyčerpaní” a naďalej sa vnímajú ako občania druhej kategórie.
“Nemali by sme od nich žiadať priveľa. Očakávania od štátu sú tam oveľa vyššie než na západe,” doplnil Hirte.
Mzdy a dôchodky od znovuzjednotenia Nemecka rástli vo východnej časti rýchlejšie než v západných spolkových krajinách, pričom disponibilný (čistý) príjem je teraz porovnateľný, lebo životné náklady sú nižšie vo východných spolkových krajinách, vysvetlil Hirte.
“Východná časť je celkovo mimoriadne lákavá, nielen pre zakladanie firiem, ale takisto pre jednotlivcov. Od roku 2017 sa sťahuje viac ľudí zo západu na východ, než z východu na západ,” poznamenal komisár.
Komisár uznal, že treba vyriešiť xenofóbne postoje ľudí na východe Nemecka; priemyselné zoskupenia zasa varujú, že takéto nálady obyvateľstva môžu uškodiť vyhliadkam na investície v regióne.
