Časovaná ´eurobomba´? Ústavný súd má už len týždeň

    0
    Na snímke zľava predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojz Hlina, zvolená poslankyňa do Európskeho parlamentu Miriam Lexmann a podpredseda KDH Milan Majerský počas tlačovej konferencie KDH (Autor: TASR)

    Voľba sudcov ústavného súdu je pre náš parlament už pol roka neriešiteľnou otázkou.

    Zatiaľ čo niektorí poslanci sa ešte len učia rozdiel medzi krúžkovaním a krížikovaním, už zvolení sudcovia majú pred sebou viacero dôležitých rozhodnutí.

    Jedným z nich je podnet Kresťanskodemokratického hnutia pre bizarný výsledok volieb do Európskeho parlamentu.

    KDH sa v júnových eurovoľbách umiestnilo tesne pred stranou Sloboda a Solidarita a oba subjekty získali dva mandáty. Vznikla však paradoxná situácia.

    Pre zvláštne pravidlo v zákone z dielne ministerstva vnútra nemôže KDH ako jediný subjekt jeden svoj mandát používať, kým sa neuvoľní miesto po vystúpení Británie z EÚ.

    Naopak, SaS má s horším volebným ziskom k dispozícii oba mandáty. Čierny Peter a „brexitový“ 14. mandát tak zostal v ruke KDH a jeho kandidátky Miriam Lexmannovej.

    Naopak, do Bruselu putujú ostatní trinásti slovenskí poslanci vrátane Eugena Jurzycu zo SaS.

    Lepší je horší

    KDH sa pre rozdelenie mandátov obrátilo na štátnu volebnú komisiu i na Ústavný súd Slovenskej republiky. Komisia už rozhodla, že zákon bol uplatnený správne. Ústavný súd zas skúma, či je znenie zákona v súlade s európskym právom.

    Je pritom zrejmé, že princíp proporcionality tu uplatnený nebol. Strana s lepším výsledkom má menej mandátov.

    Ústavný súd má na rozhodnutie 90 dní, takže verdikt by mal byť známy najneskôr v septembri. Vzhľadom na jeho súčasný stav to ale podľa Miriam Lexmannovej nie je vôbec isté.

    „Keďže namiesto 13 sudcov má len sedem, všetci by sa museli zhodnúť na výsledku. Veríme však, že ÚS rozhodne v náš prospech. Podľa nás došlo k zlej implementácii zákona, lebo nebol dodržaný princíp proporcionality. Poslednou garanciou je fakt, že ak by Ústavný súd chcel vyjadriť negatívne stanovisko voči našej žiadosti, musel by sa ešte pred takým rozhodnutím obrátiť na Európsky súdny dvor s otázkou, či bol výklad zákona eurokonformný,“ približuje Miriam Lexmann.

    Ak by dal Ústavný súd KDH za pravdu, Slovensko by oficiálnou cestou informovalo Brusel, že nastala chyba a do poslaneckej lavice nezasadne Jurzyca, ale Lexmann.

    Bez platného mandátu sa Lexmann nemôže uchádzať ani o miesta vo výboroch. A ak nebude mať mandát načas, zrejme už ani nenájde voľné miesto.

    „Mám predstavu, v ktorých výboroch a delegáciách by som sa chcela angažovať, no nemôžem sa o ne uchádzať. Ak sa aj situácia neskôr vyrieši v môj prospech, budem mať nižšiu šancu získať miesto vo výboroch, ktoré sú pre mňa prioritné. To považujem za negatívny dôsledok pre celkový výkon môjho mandátu a nefér voči mojim voličom,“ hovorí.

    Bude to horšie?

    Nepríjemná situácia sa ale ešte môže zvrtnúť k horšiemu. Už o týždeň, v utorok 2. júla, sa začína ustanovujúca schôdza europarlamentu. Po tomto termíne by presun „brexitového“ mandátu z KDH na SaS znamenal problém aj pre Jurzycu.

    Zložením sľubu v europarlamente zanikne jeho poslanecký mandát v národnej rade. Ak by teda súd rozhodol v prospech KDH až po budúcom utorku, nebude sa môcť vrátiť do NR SR a mandát si do brexitu nebude môcť uplatniť ani v Bruseli.

    Ani pri najlepšej vôli nemôžu situáciu vyriešiť strany medzi sebou, hoci aj Jurzyca vraví, že zákon nebol napísaný dobre.

    „V tejto situácii ale nemôžem pre svojich voličov urobiť nič lepšie, než normálne pracovať. Teda napríklad na tom, aby som sa stal členom výboru IMCO (Vnútorný trh a ochrana spotrebiteľa) a náhradníkom vo výbore ECON (Hospodárske a menové veci). Náš právny systém neumožňuje, aby sa SaS vzdala mandátu v prospech inej strany,“ tvrdí a dúfa, že Ústavný súd rozhodne v súlade s princípom proporcionality.

    Situáciu tak môže rozuzliť len ochromený Ústavný súd alebo odchod Británie z EÚ. K tomu by malo podľa súčasnej dohody dôjsť 31. októbra.

    Ako sme si už zvykli, všetko sa ešte môže zmeniť a sága menom brexit môže mať všelijaké vyvrcholenie. Lexmann stále dúfa, že si obe strany uvedomia, že tvrdý odchod bez dohody je zlé riešenie pre obe strany.

    „Ja by som bola radšej, keby k brexitu vôbec nedošlo. Je to dôležitejšie ako môj osobný záujem a mandát. Na druhej strane je podľa mňa nesmierne dôležité, aby sa situácia vyriešila rozhodnutím Ústavného súdu a nie brexitom. Množstvo ľudí sleduje tento náš zápas o spravodlivosť a vyjadruje nám podporu. A nie sú medzi nimi len moji voliči. Spoločnosť ako taká to berie ako nespravodlivosť a pošliapanie voličských práv. Občania nášho štátu potrebujú signál, že spravodlivosti sa dá domôcť a štátne inštitúcie sú funkčné. Dôvera v štát je základom funkčnosti demokracie,“ uzatvára Lexmann.

    Autor: TK

     

    - Reklama -