Výbor posunul do voľby šéfa RTVS osem kandidátov

30. 5. 2017 10:00

Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá dnes posunul do júnovej voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) osmičku kandidátov. Norbert Majer, ktorý sa na verejnom vypočutí nezúčastnil, kandidovať nemôže.

Výbor posunul do voľby šéfa RTVS osem kandidátov
Foto: TASR
Popis: Pred vstupom do areálu RTVS

Či už má koalícia dohodu na spoločnom kandidátovi, predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD), zatiaľ ešte nevie. „Dnes bola Koaličná rada, určite sa bavili aj o generálnom riaditeľovi RTVS, aj pozerali tento prenos. V tejto chvíli ale nemám žiadne informácie a dúfam, že ich budem mať čo najskôr,“ povedal.

Výbor zároveň zaviazal Radu RTVS, aby zaslala stanovisko k medializovaným informáciám o odmenách pre manažérov tohto verejnoprávneho média. Rada sa má vyjadriť do 12. júna. „Následne zvolám výbor, aby sme si to vyhodnotili,“ dodal Jarjabek.

Pre každého niečo, pre všetkých všetko

Aktuálny riaditeľ RTVS Václav Mika už pred vypočúvaním tvrdil, že jeho zámerom je presvedčiť mediálny výbor o dôležitosti a potrebnosti RTVS. Podľa jeho slov projekt pripravil ako víziu a má kontinuitu. „Dovoľte mi pozvať vás na cestovanie v čase,“ vyjadril sa Mika. Ako začal prezentovať, chce pripraviť štyri televízne kanály, ktoré budú dostupné pre všetkých. Jednotka by mala byť taká, ako ju poznáme dnes - pre všetkých. Dvojka by mala byť špecifická - pre každého. Trojka pre náročných – detský divák kombinovaný s divákom umeleckým. Štvorka by mala mať akcent na spravodajstvo, šport a publicistiku - pre informovaných. Kanály by mali byť prezentované simultánne. Mika predstavil aj kanál č. 5. Podľa neho je Päťka pre diváka od 12 rokov, ktorý sleduje online.

„Pre každého niečo, pre všetkých všetko,“ vyjadril sa Mika na adresu rozhlasu, ktorý podľa jeho slov nezanikne. V roku 2022 by chcel, aby mali 15 staníc. Základnú výzvu pre rozhlas vidí v digitalizácii. Rozhlasová pyramída by mala prejsť technickou rekonštrukciou. RTVS bude formovať pracovný trh a bude vzdelávať. Chcú sa implementovať na školy, vzdelávať na pracovisku, ako aj vzdelávať spolupracovníkov RTVS. V rámci financovania Mika hovoril o potrebe zvýšiť koncesionárske poplatky na sedem eur, zároveň však pripustil možnosť, že by RTVS mohla byť financovaná aj zo štátneho rozpočtu tak, aby jej štát garantoval asi 0,225 percenta HDP. Mika odmietol riešenie situácie navýšením kvóty na reklamu.

Reprofoto: rtvs.sk / Václav Mika

Podpredseda výboru pre kultúru a médiá Karol Farkašovský sa Miku opýtal, ako chce ekonomicky pokryť 40 % nárast zamestnancov, ktorý zahrnul do projektu. Poslanec Miroslav Číž Mikovi vytkol, že prezentácia bola manažérska, ale chýbal mu ľudský prístup. Očakával, že sa viac povie k aktuálnym problémom, ktoré sú tu a teraz. Podpredseda výboru Jozef Viskupič uviedol, že RTVS je v ekonomickej kondícii a zaujímal sa o obsah kanálu pre detského diváka. Štvrtý kanál označil za záhadu a chcel vedieť, ako tretí a štvrtý kanál zasiahnu do celkového rozpočtu.

Reprofoto: rtvs.sk / (zľava) Ján Senko, Karol Farkašovský, Dušan Jarjabek

Raz a navždy zadefinovať, čo očakávať od verejnoprávnej inštitúcie

Ako druhý sa pred poslancami a verejnosťou prezentoval podnikateľ Fedor Flašík. Hneď v úvode uviedol, že jeho projekt sa môže javiť ako revolučný, ale je presvedčený, že je užitočný a vidí ho ako jedinú cestu na zmenu a naplnenie verejnoprávnej úlohy verejnoprávnych médií.

„Štát, politici, odborná verejnosť musí raz a navždy zadefinovať, čo očakávať od verejnoprávnej inštitúcie, akú má úlohu v spoločnosti, čo musí napĺňať. Ak to bude zadefinované, je možné vyhnúť sa atakovaniu verejnoprávnej inštitúcie zo strany politikov, ktorí nejakým spôsobom podvedome majú snahu vstupovať do procesov, hlavne spravodajstva a publicistiky,“ vyjadril sa Flašík. Podľa jeho názoru by zlučovanie televízie a rozhlasu malo pokračovať a pričlenil by aj tlačovú agentúru – TASR.

Reprofoto: rtvs.sk / Fedor Flašík

Finančné prostriedky by podľa neho mali byť definované na pevné časové obdobie, napríklad päť rokov. Zohľadňovať by mali aj infláciu. V prezentácii hovoril aj o nezávislosti. „Keď sa budú meniť politické garnitúry, keď sa bude meniť politická nálada v spoločnosti, financovanie sa nezmení,“ uviedol.

Podpredseda výboru pre kultúru a médiá Karol Farkašovský vyzdvihol spôsob financovania verejnoprávneho média v podaní Flašíka, podľa neho ako jediný priniesol nový spôsob. Naopak, podpredseda výboru pre kultúru a médiá Jozef Viskupič Flašíka schladil slovami, že svoj projekt prezentuje ako chimérický, čo si on tak úplne nemyslí. V projekte mu napríklad chýbala detská tvorba. Nezaradená poslankyňa Viera Dubačová sa zaujímala o regionálnu činnosť. Kandidát na GR Flašík odpovedal, že regionálne činnosti majú nezastupiteľné miesto, no v súčasnosti sú zdecimované. V rámci odpovedí na otázky poslancov Flašík uviedol, že v otázkach novinárov mu chýba hĺbka. Rovnako stále opakuje spojenie RTVS a TASR pod označením "verejný dom".

Reprofoto: rtvs.sk/ (zľava) Dušan Jarjabek a Jozef Viskupič

Táto inštitúcia v tejto podobe je veľmi vážne ohrozená

Tretí v poradí sa prezentoval zakladateľ reklamnej agentúry Creo/Young & Rubicam Michal Ruttkay. Hneď v úvode kandidát na post šéfa RTVS Ruttkay, o ktorom sa hovorí ako o jednom z favoritov, uviedol, že inštitúcia je stabilizovaná, ale nezažila štvrtú revolúciu. „Táto televízia v tejto podobe, táto inštitúcia v tejto podobe, je veľmi vážne ohrozená,“ vyjadril sa s tým, že v aktuálnej podobe určite nebude ďalej existovať.

V rámci obhajoby svojho projektu sa venoval aktuálnym trendom, ktoré máme okolo seba, napríklad uviedol, že generácia pod 50 rokov nemá dôvod sledovať verejnoprávne médium, zatiaľ čo tí, ktorí sú verní a majú nad 50 rokov, pomaly odchádzajú. Rovnako poukázal na to, že divák sa zmenil. Z pozície sledovateľa sa presunul do aktívneho tvorcu obsahu. „Dnes RTVS nepatri tejto mladej generácii, vráťme im vysielanie rozhlasu a televízie,“ vyjadril sa Ruttkay, ktorý chce zmeniť paradigmu, aby bola RTVS potrebným médiom.

Reprofoto: rtvs.sk / Michal Ruttkay

Podľa jeho slov by mal byť program budúcnosti inak štruktúrovaný a personifikovaný. TV by mala mať tretiu službu a virtuálny kanál, na ktorom chce sústrediť všetkých mladých a starnúcich youtuberov. Rozhlas ponúka špecializované internetové stanice. Ďalším faktorom pre rozhlas je 24-hodinová služba, ktorá by mala pokrývať aj národnostné menšiny. Aj takto by sa mala stať RTVS modernou rešpektovanou inštitúciou v spolupráci s UNESCO. Verejnoprávne médium by sa tak mohlo stať súčasťou kreatívneho priemyslu.

Reprofoto: rtvs.sk/ (zľava) Ján Senko a Karol Farkašovský

V rámci financovania Ruttkay podotkol, že je v rukách poslancov a zákonodarcov, ako bude vyzerať. V odpovediach poslancov sa vyhol hodnoteniu redaktorov verejnoprávneho média, podotkol však, že v spravodajstve je pár silných osobností. Jedným dychom však dodal, že aj prílišná korektnosť je diktatúra a spravodajstvo by sa malo otvoriť pluralite.

RTVS by v 2022 mala byť prirodzeným technologickým lídrom

Ako štvrtý v poradí sa prezentuje riaditeľ TASR Jaroslav Rezník. Vo svojej prezentácii podobne ako jeho predchodca Ruttkay poukazoval na generačný faktor, ktorý ovplyvňuje tvorbu obsahu. Rezník však hovorí, že sociálne siete nie sú cudzie ani staršej generácii. V koncepcii kanálov charakterizoval Jednotku z princípu verejnoprávnosti britskej BBC. Dvojku upraví ako televíziu počas dňa pre deti, školy a večer a v noci televíziu artového typu. Trojku navrhuje ako moderný športový kanál s publicistickými presahmi. Od spustenia by sa mal dať sledovať vo formáte hybridnej televízie. Riaditeľ TASR chce multimediálny spravodajský kanál ako samostatnú organizačnú zložku so samostatným tímom na výrobu obsahu. V rámci rozhlasových programových služieb ocenil Rádio Slovensko ako vlajkovú loď, v ktorej by rozšíril napríklad cieľové publikum. RTVS by v 2022 mala byť prirodzeným technologickým lídrom.

Reprofoto: rtvs.sk / Jaroslav Rezník

Rezník sa v prezentácii nevyhol ani kritike aktuálneho vedenia RTVS, pričom síce zabránilo prepadu Jednotky a Dvojky, ale za cenu čiastočnej bulvarizácie. Otázky poslancov opäť smerovali k modelu financovania verejnoprávneho média a toho, aký by si vybral. Podpredsedovi výboru pre kultúru a médiá Jozefovi Viskupičovi v Rezníkovom projekte chýba vízia, ako sa dopracovať k verejnoprávnosti. Opozičný poslanec sa kandidáta na generálneho riaditeľa otvorene opýtal, či vníma, že je RTVS vďaka nevyhovujúcemu aktuálnemu spôsobu financovania pod politickým vplyvom. Nezaradená poslankyňa Simona Petrík uviedla, že bude kritická a položila Rezníkovi otázku, akým spôsobom bude presadzovať politickú nezávislosť spravodajstva RTVS. Opýtala sa to v súvislosti s tým, že počas jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa TASR venovala agentúra nepomerne veľa priestoru strane SNS skôr, ako sa dostala do parlamentu, pričom má platiť pravidlo, že v súvislosti s neparlamentnými stranami TASR pokrýva ich tlačové besedy, ale nevyhľadáva ich samotné názory.

Reprofoto: rtvs.sk / Simona Petrík

Koaličný poslanec za Most-Híd František Šebej sa venoval téme uzavretia zmluvy TASR so Sputnikom, z ktorej nakoniec vzišlo. Rovnako Rezníka podrobil tvrdej kritike, že počas jeho šéfovania v Slovenskom rozhlase končilo ročné bilancovanie v strate. „Nie som presvedčený o vašej kompetencii v otázke hospodárenia," povedal Šebej Rezníkovi. Medzi poslednými kládol otázky predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorého zaujímalo zlúčenie TASR a RTVS či financovanie verejnoprávneho média, pričom by z jeho pozície nebolo jednoduchšie čisté financovanie média naviazaním podielu percenta z HDP. Rezník na otázku Petríkovej reagoval, že štatistika, ktorú použila, nie je presná a otázku otočil, či to nie je náhodou tak, že nie oni robili nadprácu, ale niekto iný si svoju prácu neplnil. Narážal tak na inú tlačovú agentúru, s ktorou poslankyňa Petrík TASR porovnala. „Dosť ťažko mi padne konštatovanie, že sme niekoho niekde protežovali, pretože to nie je pravda," reagoval Rezník.

Reprofoto: rtvs.sk/Václav Mika a Petr Dvořák počas odpovedania Jaroslava Rezníka na poslanecké otázky.

Ako piaty v poradí predstúpil po obedňajšej prestávke pred auditórium Stanislav Velitzky, ktorému sa spolu s dnes neprítomným Norbertom Majerom dávajú len minimálne šance na obsadenie pozície šéfa RTVS.

Velitzkému sa nepozdáva finančné, respektíve rozpočtové delenie, tretina pre rozhlas a dve tretiny pre televíziu.

Náklady na televíziu sú v porovnaní s rozhlasom podľa neho enormné, preto považuje za prínosné spojenie rozhlasu a televízie.

„Pán Mika mal trochu šťastie, že mu to vyšlo, ako vyšlo,“ povedal o svojom predrečníkovi Velitzky.

Manažér Velitzky, ktorý žije už takmer štyri dekády v USA v Santa Monice, by si predstavoval, aby Trojka bola výhradne folklórny kanál z dielne RTVS, zameraný na propagovanie krás Slovenska a turistiky celkovo.

Priamo cez internet by sa tak táto tematika mohla vysielať do celého sveta.

Samotný Velitzky tomuto konceptu verí a myslí si, že náš folklór má čo ponúknuť.

„V archíve je strašne veľa materiálov o folklóre,“ myslí si, pričom jedným dychom dodal, že nechápe, prečo Slovensko zanedbáva svoju kultúru. 

Úsmevné bolo aj Velitzkého prekvapenie po vypršaní časového limitu.

„Čas prešiel? Ja som ešte ani nezačal, ale dobre,“ divil sa. 

Reprofoto: rtvs.sk / Stanislav Velitzky

Ďalším kandidátom, ktorý sa predstavil, bol Peter Abrahám. 

V rámci samotnej televíznej služby Abraháma teší, že Jednotka aj Dvojka omladla. Pekne to podľa neho vidno z toho, aká je veková štruktúra divákov.

Na druhej strane, kritickejšie sa vyjadril k Rádiu Slovensko. Poslucháčska obec, respektíve skupina starne.

„Divák STV mladne. To je veľmi príjemné konštatovanie,“ povedal optimisticky. Okamžite však dodal, že treba aj naďalej udržať kreativitu a kvalitu programových formátov.

Prekvapuje ho, že nie je využívaná prirodzená PR možnosť, „džingel Rádio Slovensko“. Až potom by nasledovala anglická pesnička. Prípadne treba spojiť so spomínaným „džinglom“ vždy iba domácu, slovenskú pieseň.

Pri téme rádia Abrahám takisto spomenul, že je jednoznačne za zachovanie Rádia FM, no dnes už fungujú podľa jeho názoru len tvrdé dáta. Pocitový marketing už vraj nefunguje. Metóda pokus – omyl bola aplikovateľná v 90. rokoch. 

Abrahám, ktorý sám seba považuje za praktika a ekonóma, tvrdí, že mu „obrovsky“ chýba krížové promo medzi rozhlasom a televíziou. Teda užšia a širšia spolupráca – napr. pozvať aj do televízie rozhlasových moderátorov.

V spravodajstve a publicistike chce zvýšiť objem regionálnych a lokálnych správ. 

Abrahám povedal, že sa nemôže stotožniť ako praktik s faktom, že RTVS chýbajú regionálni redaktori. 

„RTVS musí odoberať vyhovujúce regionálne spravodajstvo a dávať ponuky talentovaným redaktorom. Áno, budú mať pocit, že im kradnete ľudský kapitál, ale tak to je.“

Za veľkú výzvu Abrahám označil zaujatie mladej vekovej skupiny, ktorá odchádza od tradičných médií.

Reprofoto: rtvs.sk / Peter Abrahám

Rozhlas pre mňa je v tieni televízie

Ako predposledný kandidát na GR RTVS predstúpil pred mediálny výbor Richard Dírer, ktorý sa v mediálnom prostredí pohybuje viac ako 20 rokov. Podľa jeho názoru má RTVS veľký nevyužitý potenciál, keďže štatistiky hovoria, že počas sledovania verejnoprávnej televízie diváci narábajú s ďalším mediálnym zariadením, napríklad s telefónom alebo tabletom. Za minimálne náklady by chcel obsah, ktorý RTVS vyrába, presunúť do digitálnej podoby, kde je mladá a stredná generácia.

„Určite by nemalo zaniknúť klasické vysielanie. Práve naopak,“ vyjadril sa Dírer za zachovanie Jednotky a Dvojky. Jednotku Dírer vníma ako širokospektrálny kanál pre každého, no chýba mu reflektovanie aktuálneho diania, s výnimkou spravodajstva a publicistiky. Preto si vie predstaviť zvýšenie podielu vzdelávacích relácií. Dvojku by zanechal ako alternatívu pre náročnejšieho diváka.

„Rozhlas pre mňa je v tieni televízie, aj keď ten rozdiel sa za ostatné roky podarilo znížiť,“ vyjadril sa Dírer. V rámci rozhlasu povedal, že by presadzoval rozšírenie informačného potenciálu. K mladej a strednej generácii by sa chcel siedmy kandidát na post GR RTVS priblížiť napríklad informačným portálom RTVS, pomocou spravodajského webu a vytvorením Trojky, ktorá by existovala v online priestore, vyjadril sa Dírer. Digitálny priestor podľa jeho názoru otvára nové dimenzie, s ktorými vie pracovať.

Reprofoto: rtvs.sk / Richard Dírer

Siedmemu kandidátovi položila otázku nezaradená poslankyňa Simona Petrík, ktorá vyzdvihla jasné a stručné prezentovanie vízie pre verejnoprávne médium. Petrík sa zaujímala, ako by odolal politickým tlakom a zabezpečil verejnoprávnosť televízie. Jej kolegyňa Viera Dubačová sa zaujímala o infozákon a opäť sa pýtala na koncept pre regióny. Podpredseda výboru pre kultúru a médiá Karol Farkašovský chcel vedieť, ako efektívnejšie by Dírer prepojil rozhlasovú a televíznu zložku RTVS a taktiež, prečo zvyšovať rozpočet média, keď prezentuje záujem o online priestor, ktorý šetrí náklady.

Reprofoto:rtvs.sk / (zľava) Jozef Viskupič a Viera Dubačová

Slovenský divák má rád istoty

Posledná predstúpila pred výbor a médiá prezentovať svoju víziu pre verejnoprávne médium bývalá riaditeľka TV Markíza Zuzana Ťapáková, ktorá povedala, že si vypočula všetkých svojich predrečníkov s tým, že najviac prienikov našla s Jaroslavom Rezníkom. Rovnako vyzdvihla predchádzajúce vedenie RTVS, no vidí nedostatky v obsahovom zameraní vysielania v televízii. Podľa jej slov situácia v rozhlase nie je taká vážna. „Verejnoprávna televízia sa dá budovať viac verejnoprávne,“ dodala.

Reprofoto: rtvs.sk / Zuzana Ťapáková

Celý jej projekt sa opiera o rodinu, tradíciu, vzdelanie a spoľahlivosť, čo sú iniciálky RTVS. „Slovenský divák je veľmi konzervatívny, slovenský divák má rád istoty,“ vyjadrila sa Ťapáková. Podľa jej názoru bude dlho fungovať lineárna klasická televízia. Posledná kandidátka má rovnako pocit, že aktuálne nastavenie RTVS je komerčné, a nezastáva sa takýchto programov, ktoré RTVS vysiela. Podobne ako jej predrečníci aj posledná kandidátka upozorňuje na to, že detskému divákovi sa venuje málo priestoru.

Reprofoto: rtvs.sk/Zuzana Ťapáková ukazuje graf sledovanosti verejnoprávnej televízie za posledných 5 rokov.

Podpredseda výboru pre kultúru a médiá Karol Farkašovský položil viacero otázok, medzi inými, či nie je Ťapákovej hendikep, že jej chýbajú skúsenosti z rozhlasu. Predsedu výboru Dušana Jarjabka zaujímalo, aký je Ťapákovej vzťah k rozhlasu. Nezaradená poslankyňa Viera Dubačová sa opýtala, ako by sa šírili objektívne správy vo verejnoprávnej televízii o kauze, ktorú malo ministerstvo zahraničných vecí počas nášho predsedníctva v Rade EÚ, keby bola Ťapáková v pozícii riaditeľky RTVS. Práve v čase prevalenia kauzy o agentúre Evka alebo netransparentných výberoch či predražených predstaveniach bola Ťapáková mediálna poradkyňa na ministerstve, ktorému šéfuje Miroslav Lajčák.

„Priznám sa, že dva roky som pôsobila v rozhlase,“ vyjadrila sa Ťapáková s tým, že počas tejto skúsenosti mala možnosť spoznať rozhlas detailne. „Nie je to úplne tak, že nemám skúsenosti,“ dodala. V rámci odpovedí reagovala aj na otázku o objektivite spravodajstva, ktorú vidí v návrate k poctivejšej žurnalistike. Rovnako spomínala cestu formovania a vychovávania mladých redaktorov.

„Objektivitu treba zabezpečiť pri všetkých kauzách a pri všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú politického a spoločenského života, nielen, ktoré sa týkajú tejto,“ uviedla Ťapáková v odpovedi na otázku poslankyne Dubačovej. Podľa jej slov sa jej kauza na ministerstve zahraničia veľmi dotkla a nepríde jej v poriadku. Ako Ťapáková objasnila, bola celý čas v role externého poradcu a nemala možnosť zasahovať do interných záležitostí ministerstva. Poškodenie svojej osoby rieši trestným oznámením. „Ja by som bola veľmi rada, a jedným z vážnych motívov, aby som si sem mohla sadnúť bolo, aby som dokázala, že som sa celý život živila poctivou prácou a nikdy sa nedostala do žiadnych káuz,“ dodala posledná kandidátka s tým, že verí, že sa poslanci nebudú rozhodovať na základe tejto „pseudokauzy“.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: du
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Šíri sa tu strach z utečencov, ktorých tu nemáme, z islamu, ktorý tu nemáme. Silné slová Rychetského. Pridala sa aj Čaputová

0:01 Šíri sa tu strach z utečencov, ktorých tu nemáme, z islamu, ktorý tu nemáme. Silné slová Rychetského. Pridala sa aj Čaputová

V utorkovom vysielaní relácie Fokus Václava Moravce na ČT24 si prišli na tému Boj za pravdu do pražs…