„Naďalej trvajúci pokles cien by mohol zapríčiniť hlbšiu krízu, ktorá by sa mohla začať prelievať do západného sveta v podobe zvýšenej migrácie. USA by tak mohli čeliť zvýšenej vlne pracovnej sily z juhoamerických ekonomík, v Európe by sa mohli hromadiť okrem migrantov z Blízkeho východu i migranti z krajín bývalého ZSSR,“ opisuje situáciu makroekonóm spoločnosti Colosseum František Bostl.
Na tejto prognóze vidieť previazanosť cien ropy a masového presunu imigrantov. Analytici americkej banky Goldman Sachs vidia celú situáciu naozaj čierno. Tvrdia, že v dôsledku vysokého prebytku ropy na trhu by sa jej cena mala v priebehu týždňov prepadnúť až na 20 dolárov za barel. Už teraz sa dôsledky výrazného zlacňovania čierneho zlata podpísali na vývoji ekonomiky vo viacerých krajinách.
Kolísajúci stav ekonomiky vidieť napríklad v Brazílii, konkrétne v Riu de Janeiro či vo Venezuele. Iránsky rozpočet je napríklad nastavený na 130 dolárov za barel ropy. Pre Irán je to zjavný problém, keďže aktuálna cena za barel ropy sa pohybuje na úrovni 33 dolárov. V Rusku je to napríklad sto dolárov za barel. Nízke ceny ropy sa podpísali aj na páde ruského rubľa. O problematike informoval denník Pravda.
