Vrátia sa Slováci domov? Takto chce vláda prilákať ľudí späť

13.7.2018 0:00

V súčasnosti máme historicky najnižšiu nezamestnanosť v dejinách samostatného Slovenska, ktorá sa pomaly blíži k hodnote päť percent. Zároveň je tu vyše 80-tisíc voľných pracovných miest, ktoré zamestnávatelia nevedia obsadiť. Vláda má preto ambíciu prilákať Slovákov pracujúcich v zahraničí.

Vrátia sa Slováci domov? Takto chce vláda prilákať ľudí späť
Foto: TASR
Popis: Peter Pellegrini a Miroslav Lajčák

Tento týždeň začala vláda rokovať o Komplexnom postupe pre návrat Slovákov pracujúcich v zahraničí späť na Slovensko (kabinet však nakoniec debatu o ňom prerušil). Ide o dokument, ktorý vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s rezortom práce. 

Poukazuje sa v ňom najmä na „akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v rámci národného hospodárstva“. Ide hlavne o automobilový a strojárenský priemysel, stavebníctvo, sektor služieb, škôl, verejnej dopravy a rezort zdravotníctva, v ktorých je nedostatok pracovníkov najkritickejší.

V spolupráci s ďalšími rezortmi, úradmi a agentúrami vypracovali ministerstvá práce a zahraničných vecí desať opatrení, pomocou ktorých by chceli Slovákov pracujúcich v zahraničí prilákať naspäť na Slovensko. „Ide predovšetkým o zmeny vo forme zvyšovania ich informovanosti,“ vysvetlilo ministerstvo zahraničných vecí v materiáli.

Ak by sme spomenuli niektoré z opatrení, rezorty navrhujú napríklad vypracovať informačný materiál pre Slovákov žijúcich a pracujúcich v zahraničí, ktorý by obsahoval základné informácie v sociálnej oblasti, zverejniť informačný materiál pre Slovákov žijúcich a pracujúcich v zahraničí na webových stránkach/portáloch (ISTP – Internetový sprievodca trhom práce, slovensko.sk) a sociálnych sieťach.

Rezorty chcú vypracovať aj analýzu, v ktorej by identifikovali administratívne a iné bariéry, ktoré negatívne ovplyvňujú návrat Slovákov naspäť do krajiny. Celý dokument a znenie opatrení si môžete prečítať TU.

Šéf rezortu: S materiálom nie som spokojný

V súvislosti s dokumentom požiadal napokon šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák premiéra Petra Pellegriniho, aby o ňom ministri nerokovali. „Vyjadril som presvedčenie, že rezorty k tomu pristúpili veľmi formálne. Opýtal som sa predsedu vlády, či im ide o formálne prijatie materiálu alebo o vytvorenie programu, ktorý bude motivovať ľudí k návratu,“ povedal minister zahraničných vecí. Premiér, ako uviedla TASR, následne rozhodol, že rokovanie o materiáli preruší a k vypracovaniu dokumentu sa budú stavať seriózne.

JUDr. Miroslav Lajčák

  • BPP
  • minister zahraničných vecí a európskych záležitostí

Podľa ministra Lajčáka o tom, koľko Slovákov sa naozaj vráti zo zahraničia, rozhodnú podmienky. „Teda nie jednorazový finančný príspevok, ale celý rad podmienok, ktoré pomôžu vyriešiť osobné a rodinné veci. Rovnako tak naštartovať biznis, pokiaľ o to budú mať záujem,“ myslí si šéf diplomacie. Ministerstvo plánuje dokument dokončiť.  "Bude teraz dopracovaný a doplnený a následne predložený na rokovanie vlády. Termín zatiaľ nie je stanovený,“ informoval hovorca rezortu zahraničných vecí Peter Susko.

SaS: Lajčák nechce vláde povedať pravdu

K predkladanému materiálu sa vyjadrila opozičná strana SaS, ktorá s opatreniami nesúhlasí. Tímlíder liberálov pre zahraničnú politiku a politický systém Martin Klus reaguje, že „Lajčák pri lákaní Slovákov späť do krajiny pozabudol na zmenu štýlu vládnutia“.

Podľa liberálov šéf rezortu zahraničných vecí nechce vláde povedať pravdu. „Táto pravda znie nasledovne: tí občania Slovenska, ktorí sa chcú vrátiť zo zahraničia domov, majú na to svoje osobné dôvody a nepotrebujú pre svoj návrat žiadne finančné stimuly od vlády a informačné kampane. Tí, ktorí sa vrátiť nechcú, lebo sa im v zahraničí darí a Slovensko považujú za zle spravovanú krajinu so zlou vládou, nízkymi zárobkami, s premnoženou korupciou a mafiami, žiadne vládne stimuly nepresvedčia,“ vysvetlil Klus.

Rovnako kritická bola aj jeho kolegyňa Jana Kiššová. Podľa poslankyne sa Lajčák ukazuje ako typický byrokrat a doplnila slová Klusa o dôvody, prečo sa Slováci nechcú vracať zo zahraničia: „Ak sa na Slovensku zavraždí investigatívny novinár, ktorý píše o machináciách ľudí z okolia strany Smer-SD; ak hneď na začiatku vyšetrovania policajný prezident klame verejnosť o motíve vraždy; ak sa krajinou preženie megaškandál o tunelovaní eurofondov na vedu a výskum bez trestnoprávnych konzekvencií, ak má premiérova milenka prístup na rokovania na najvyššej úrovni, potom je Slovensko pre mnohých jeho občanov v zahraničí neatraktívnou destináciou na návrat,“ upresnila podpredsedníčka SaS.

Podľa Klusa je v prípade návratu Slovákov pracujúcich v zahraničí späť do krajiny kľúčovým opatrením zmena štýlu vládnutia. „Navrhujeme ministrovi Lajčákovi, aby doplnil toto opatrenie do svojho údajného komplexného postupu, inak nebude komplexný,“ uzavrel poslanec.

V zahraničí je krátkodobo 150-tisíc Slovákov

Podľa dostupných štatistík pracovalo v 4. kvartáli roku 2017 krátkodobo v zahraničí takmer 150-tisíc ľudí. Slováci sa podľa dokumentu najčastejšie zamestnávajú v stavebníctve (38,7-tis. osôb), zdravotníctve a sociálnej pomoci (35,3-tis. osôb) a priemysle (32,1-tis. osôb). „Väčšina z nich vycestovala do susedných štátov. Z európskych krajín najviac Slovákov pracovalo v Rakúsku (55,6-tis. osôb) a Českej republike (35,1-tis. osôb). Štatistický úrad SR tvrdí, že za rok 2016 sa na územie Slovenska vrátilo 4076 občanov. Štatistiky za rok 2017 sa ešte nepublikovali.

Podporná schéma rezortu školstva

Stanovisko poskytlo PL.sk aj ministerstvo školstva, ktoré má v gescii Podpornú schému na návrat odborníkov zo zahraničia. Ide o projekt, pomocou ktorého sa štát už tri roky snaží prilákať odborníkov, absolventov zahraničných vysokých škôl naspäť na Slovensko.

„V súlade s uznesením vlády SR č. 368/2015, ktoré upravuje podmienky schémy, môže byť mladému odborníkovi poskytnutá finančná podpora v maximálnej sume 10-tisíc eur a expertovi finančná podpora v maximálnej sume 50-tisíc eur. V prípade, že zamestnávateľom experta bude verejná alebo štátna vysoká škola, rezortná výskumná inštitúcia alebo Slovenská akadémia vied, môže získať na základe predloženého projektu aj finančnú podporu pre inštitúciu v maximálnej hodnote 150-tisíc eur. Táto podpora je určená na vytvorenie adekvátnej pracovnej pozície a s tým spojenej podpory vo vymedzenom časovom úseku (napr. investícia do vytvorenia výskumného tímu v počiatočnej fáze).“

„Z celkového počtu 20 jednotlivcov, ktorí sa vrátili na Slovensko od začiatku fungovania Podpornej schémy na návrat odborníkov zo zahraničia (od roku 2015 pozn. PL.sk), možno vo všeobecnosti konštatovať, že 14 z nich obsadilo pozície na verejných vysokých školách, pričom išlo o pedagogické a výskumné pozície, dvaja odborníci obsadili pozície vedeckých pracovníkov v rámci Slovenskej akadémie vied a štyria obsadili pozície ekonomických analytikov v rámci ústredných orgánov štátnej správy,“ uviedol tlačový odbor rezortu školstva.

Páleník: Treba spraviť viac

Podľa Michala Páleníka, riaditeľa Inštitútu zamestnanosti, dlhodobo pracuje a žije v zahraničí 300- až 350-tisíc Slovákov. Títo krajania ale nepracujú podľa slovenského Zákonníka práce, ale podľa zákonníka platného v štáte, kde sú zamestnaní. Je však ťažké získať štatistiky, v akom odbore a v ktorej krajine pracujú. „Vieme však o tých, ktorí dochádzajú za prácou do okolitých krajín. Napríklad, okolo 40- až 50-tisíc Slovákov dochádza ako opatrovateľ/ka do Rakúska a Nemecka,“ povedal Páleník pre ParlamentnéListy.sk.

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník Zdroj: TASR

Ekonóm konštatoval, že najväčšia skupina ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia, sú študenti, ktorí idú do danej krajiny študovať. „Približne 25-tisíc mladých Slovákov študuje v Českej republike, kde sa následne aj zamestnajú. Len malá časť sa vracia naspäť na Slovensko. Predsa, keď päť rokov študovali v Brne alebo Prahe, tak si tam našli svoje zázemie, brigády, ktoré potom transformovali na zamestnanie,“ prezradil Michal Páleník.

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti na jednej strane víta snahu ministerstiev, aby sa našinci pracujúci v zahraničí vrátili naspäť na Slovensko. Dokážu totiž priniesť na trh práce nové skúsenosti, ktoré vedia zúročiť a posunúť slovenskú ekonomiku k lepšiemu.

„Treba však ďalšie aktivity. Napríklad, keď sa presťahujú naspäť na Slovensko, aby sa naozaj mali kam presťahovať, aby tu mali od ´funkčného´ obvodného lekára a zubára cez škôlky, školy pre deti až po naozaj schopné dochádzanie do zamestnania autobusom alebo bicyklom. Rovnako máme na našom území chronický nedostatok jaslí a veľký nedostatok škôlok. Takže, ak by dokázala zvýšiť dostupnosť škôlok a zabezpečiť aspoň nejaké jasle, tak by sa dokázalo prilákať relatívne veľa ľudí, ktorí už majú čerstvo deti,“ uzatvára Páleník.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Mediálna bublina, rinčanie zbraní, dobrý krok. Pýtali sme sa politikov na stretnutie Trumpa a Putina. Toto nám povedali Jarjabek, Galko, Paška, Uhrík alebo Krajniak

0:01 Mediálna bublina, rinčanie zbraní, dobrý krok. Pýtali sme sa politikov na stretnutie Trumpa a Putina. Toto nám povedali Jarjabek, Galko, Paška, Uhrík alebo Krajniak

Stretnutie prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina sledoval celý svet a slovenskí politici neb…